ako súčasť VI. ročníka
ŽITNOOSTROVSKÝCH POĽOVNÍCKYCH SLÁVNOSTÍ
PATRÓNKY POĽOVNÍCTVA DIANY
(KR 7/2014)
Miesto konania – areál Golfového klubu Welten v Báči, 14. 6. 2014
Počasie od rána sľubovalo vydarený deň a nemýlilo sa. Na tohoročnej výstave sa bolo naozaj na čo pozerať. Súčasťou bola totiž aj Špeciálna klubová výstava Klubu chovateľov poľovných sliedičov a Klubová výstava Kokeršpaniel klubu Slovakia.
Oblastnej výstavy sa zúčastnilo 62 psov 28 plemien. Na Špeciálnej klubovej výstave Klubu chovateľov poľovných sliedičov sa prezentovali plemená anglický špringeršpaniel, welsh springer spaniel, nemecký prepeličiar, lagotto romagnolo, portugalský vodný pes, španielsky vodný pes a kooikerhondje. Aj klub anglického kokeršpaniela – Cockerspaniel Club Slovakia, predviedol svoje kvalitné jedince v rôznych farebných variantoch.
Nádherné prostredie spolu s krásnym počasím, priam ideálnym pre vystavovateľov a ich psov, dalo možnosť rozhodcom preukázať naplno svoje umenie a vybrať spomedzi prihlásených toho najlepšieho. Nemali to jednoduché, pretože kvalita prihlásených psov bola vynikajúca. Hlavne dorastenci a mladí psi boli v značnej prevahe. Je to pochopiteľné, pretože práve na výstavách tohto typu sa najlepšie získavajú skúsenosti.
V kruhu Oblastnej výstavy sme boli veľmi poctení, že prijal pozvanie posudzovať pán rozhodca Korósz Andrása z Maďarska, ktorý je úradujúcim prezidentom maďarskej kynológie a skúseným all-round judgeom (to znamená, že môže posudzovať všetky plemená), posudzujúcim po celom svete. Je majiteľom chovateľskej stanice AGRIA KENNEL a chovateľom foxteriéra, australian shepherd a border collie.
V kruhu Špeciálnej klubovej výstavy KCHPS posudzoval veľmi známy arbiter Miloš Kašpar, ktorý je nielen vynikajúcim rozhodcom, ale aj posudzovateľom práce psov, vášnivým poľovníkom a dlhoročným chovateľom kvalitných psov v jeho chovateľskej stanici ROSMERY.
Veľkú skúsenosť preukázala aj mladá rozhodkyňa z Čiech, Ing. Danka Vodáková-Pospíšilová, poľovníčka a posudzovateľka práce psov, ktorej bystrému oku neušiel ani najmenší detailík. “Welšíkov“ posudzovala korektne, veď nakoniec je ich dlhoročnou chovateľkou a majiteľkou chovateľskej stanice OD JASLUVKY.
V kruhu kokeršpanielov posudzovala rozhodkyňa z Českej republiky, pani Lenka Němcová z Českej republiky, chovateľská stanica Z Lesních chalup.
V popoludňajších hodinách, už na pódiu sa začali záverečné súťaže neuveriteľne emotívnym vystúpením prvej dámy slovenského Dog dancingu – Moniky Olšovskej a jej Arsi. Finalistka, ktorú si každý pamätá z vystúpení v súťaži Česko-Slovensko má talent, reprezentantka Slovenska na Cruftsovej výstave v Anglicku v tvrdej konkurencii adeptiek z celého sveta. Monika je priekopníčkou tanečného umenia so psom. Pri predstavení vidíte jej ladné pohyby v symbióze so psíkom. Pravdou však je, že kým sa program dostane do takejto podoby, uplynie veľa času a mnoho hodín tréningu. Veď tanec je o umení, prežívaní, emóciách, ale aj o a hľadaní vzájomného pochopenia dvojice pes a človek, o empatii, tvrdej príprave, hodinách výcviku, tréningu, stavaní choreografie, ale aj šití kostýmov a manažérskej práci v podobe organizácie podujatí.
Program ďalej gradoval predstavovaním krásnych psíkov a ich posudzovaním v rôznych súťažiach, ktoré poznáme z výstav. Tradične najzaujímavejším bolo vystúpenie detí so psíkmi. Nezaostali ani psí dorastenci, najkrajší pár, najkrajšia chovateľská skupina a najlepší plemenník.
Pán rozhodca Korós András skúseným okom all-roundera vybral spomedzi predvádzajúcich sa Najkrajšieho mladého psa výstavy. BIS Junior udelil welsh springer spanielovi menom ZARA Jankina záhrada, v majetku MUDr. Ľudovíta a Mgr. Jany Janek, titul Najkrajšieho poľovného psa výstavy získala sučka labrador retrievera CANDY’s Eyes You’re the Inspiration majiteľky Lucie Valentovičovej a Najkrajším psom Žitnoostrovskej oblastnej výstavy poľovných psov – BIS – sa stal prekrásny čierny americký kokeršpaniel PUSSYCAT Doll Sweet Devi dlhoročnej významnej chovateľky Ivony Justovej.
Nikolka Detáriová so svojim psíkom na krásnu pesničku Horehronie v slovenskom kroji odtancovala milú choreografiu. Štefan Holényi v krátkej ukážke prezentoval prácu kynológov a nasledovala ukážka Bratislavských záchranárov, pod taktovkou veliteľky Ivety Lipovskej, ktorej pokračovanie si mohli prítomní pozrieť na mieste, kde sa konali výstavy. O divákov nebola núdza, veď práca záchranárov je nesmierne obetavá a v reáli riskantná. Napriek tomu sú ochotní so svojimi psami pomáhať ľuďom.
Je neuveriteľné, aká variabilita je v našich psoch, a čoho všetkého sme spolu s nimi schopní. Žitnoostrovské poľovnícke slávnosti tomu dávajú za pravdu. Nielenže sme sa výborne cítili a užili si príjemný deň, ale radosť mali aj návštevníci týchto dní, ktoré sú každým rokom dokonalejšie. Tešíme sa, čím nás prekvapí budúci ročník. Organizátori pre nás nepochybne znovu prichystajú príjemné prostredie, rôznorodý program a veľa dobrej nálady a pohody.
Slovenský Dogdancing – na slovíčko s Monikou Olšovskou
Dogdancing Club Slovakia vznikol v roku 2011 ako združenie na podporu rozvoja dogdancingu ako kynologického športu. Od roku 2011 usporadúva ukážky, semináre, tréningy, a súťaže a podporuje predovšetkým deti a mládež. Do histórie európskeho dogdancingu sa ten slovenský zapísal v roku 2012, keď na ME reprezentoval krajinu kompletný freestyle tím so štyrmi dvojicami. Dve medaily za dva roky, dve umiestnenia po sebe na prestížnom Cruft’s International Canine Freestyle (Monika Olšovská s Arsi) a vyše 30 účastníkov na poslednej oficiálnej súťaži v Bratislave znamenajú, že slovenský dogdancing sa nesmierne rýchlo rozmáha a dáva o sebe vedieť aj v európskom meradle.
Radi by sme tento rok usporiadali majstrovstvá Slovenska a poskladali kompletný tím na majstrovstvá Európy v Nemecku. Pre širokú verejnosť je dogdancing najzaujímavejším kynologickým športom, a má preto potenciál ďalej sa rozširovať, získavať si fanúšikov a obohacovať rôzne podujatia kreatívnymi vystúpeniami. Bez podpory našich vyšších kynologických organizácií sa však dogdancing len ťažko posunie niekam ďalej. Ideálnym priestorom na dogdancingové podujatie je práve výstava psov, kde vie súťaž prilákať veľa divákov, a zároveň atraktívne obohatiť program výstavy. Hala, koberec a aplauz sú zase to, čo motivuje mladých súťažiacich venovať sa tomuto krásnemu športu aj naďalej.
Veríme, že dogdancing podporia aj naše vyššie inštitúcie, pretože pozitívny vzťah ku kynológii a pekný obraz v očiach verejnosti je v záujme nás všetkých.
Bratislavská Kynologická Záchranárska Brigáda
Modlitba záchranárskeho psa
Moje oči sú tvojimi očami
pri hľadaní v tme
Moje uši sú tvojimi ušami
pri načúvaní volaniu o pomoc
Môj nos je tvojím nosom
pri hľadaní stratených a zmiznutých
A aby ostatní mohli žiť
môj život patrí tebe
Veliteľke Ivete Lipovskej sme položili niekoľko otázok:
Prečo záchranárstvo?
Záchranárska kynológia je ideálnou kombináciou zamestnania psa a pomoci ľuďom. Psíka práca baví, výcvik berie ako hru, všetko je založené na pozitívnej motivácii. Zároveň dokáže byť vycvičený záchranársky pes nenahraditeľným pomocníkom pri vyhľadávaní osôb, ktoré uviazli v troskách budov, či sa stratili v lesnom poraste.
Ako a prečo ste vznikli?
Bratislavskú kynologickú záchranársku brigádu založila v roku 1994 skupinka nadšencov, pre ktorých služobná kynológia nenapĺňala predstavy zmysluplného využitia vycvičených psov v dnešnej dobe. Zneškodnenie páchateľa, či stráženie majetku pre psíkov, ktorí väčšinu svojho života trávia na sídliskách medzi množstvom ľudí a detí, nie je práve ideálnou formou výcviku. Záchranárska kynológia je vhodnou alternatívou najmä pre plemená, ktoré sa na služobný výcvik nehodia.
Kde je vaše miesto? Kde a koho zachraňujete ako profesionálna záchranárska služba?
Výcviku záchranárskych psov sa na Slovensku prevažne venujú dobrovoľníci. Profesionálne záchranárskych psov cvičí Horská služba (tí sa však špecializujú na vyhľadávanie osôb hlavne v snehových podmienkach) a v malej miere aj Policajný zbor. V každom kraji SR je niekoľko záchranárskych organizácií, združujúcich kynológov – dobrovoľníkov, ktorí sa venujú výcviku psov vhodných na vyhľadávanie osôb v ruinách budov poškodených zemetrasením, výbuchom plynu apod., ako aj osôb, ktoré stratili orientáciu, prípadne sa zranili v lesných porastoch a ťažko prístupných terénoch. V týchto prípadoch je dobre vycvičený pes najefektívnejším prostriedkom pri vyhľadávaní.
Kedy ste mali posledný výjazd? Pri čom ste pomáhali?
Naposledy sme sa zúčastnili pátracej akcie po nezvestnom mužovi na Záhorí v máji tohto roku. Pátranie po nezvestných, ktorí sa z rôznych dôvodov stratili v lesoch, tvorí väčšinu našich výjazdov.
Ako často trénujete?
Spoločné tréningy mávame dvakrát do týždňa, jeden deň venujeme precvičovaniu poslušnosti a obratnosti na rôznych prekážkach a jeden deň máme vyhradený na špeciálne práce – vyhľadávanie v lese, ruinách, či na stope. Na výcvik záchranárskeho psa však tréning dvakrát do týždňa nestačí, preto sa každý z nás venuje výcviku aj individuálne, podľa potrieb svojho psíka.
Kto sa môže stať záchranárom?
Každý, kto má čas. To je hlavný limitujúci faktor. Na záchranárčinu sú vhodné takmer všetky plemená, základom je, že psík nesmie byť agresívny voči ľuďom. Na veku tiež nezáleží, dá sa začať už s niekoľkotýždňovým šteniatkom (aj keď v tomto prípade nejde o výcvik, ale skôr o socializáciu). A taktiež je možné venovať sa výcviku aj so starším psom. V záchranárčine je niekoľko disciplín, a tak si každý môže vybrať tú najvhodnejšiu pre svojho psíka. Výcvik je však veľmi časovo náročný, trvá celý život psa a je dôležité brať ho zodpovedne, hlavne keď je pes nasadzovaný do reálnych pátracích akcií, kde od jeho schopností môže závisieť ľudský život.
Čo musí vedieť záchranársky pes?
Záchranársky pes pri práci používa hlavne čuch. Úspešnosť pri vyhľadávaní osôb je závislá na rôznych faktoroch, prvoradé je však naučiť psa pracovať zodpovedne – teda podávať stabilné a spoľahlivé výkony. Pes nie je stroj a je omylný, ale keď je v hre ľudský život, musíme sa tieto omyly snažiť čo najviac eliminovať. Preto našich psov maximálne motivujeme, pripravujeme na rôzne situácie, trénujeme ich fyzickú, ale aj psychickú kondíciu. Záchranársky pes musí byť samostatný, aby bol schopný sám prehľadať priestory, do ktorých sa jeho psovod nedostane, zároveň však musí byť maximálne ovládateľný, aby ho bol psovod v prípade hroziaceho nebezpečenstva schopný zastaviť či odvolať. Základom je dobrý vzťah medzi psom a psovodom, ktorý je zárukou, že aj v extrémnych podmienkach a pri extrémnej záťaži sa bude pes snažiť podať maximálny výkon, aby sa zavďačil svojmu psovodovi.
Musia mať záchranári skúšky?
Samozrejme. Schopnosti psov a úroveň ich výcviku je nutné preverovať formou skúšok či atestov. Nestačí jednorazovo, ale previerok by sa mal pes zúčastniť aspoň raz za dva roky, v prípade že je používaný pri pátracích akciách. Testovaní sú aj psovodi, ktorí okrem znalosti metodiky výcviku musia zvládať aj poskytovanie prvej pomoci, orientáciu v teréne, rádiokomunikáciu, prípadne aj výškové práce. Hlavne sa však musia naučiť sledovať reakcie psa na zdroj ľudského pachu, vedieť ich odhadnúť a správne vyhodnotiť. V záchranárskej kynológii psovod a pes pracujú ako jeden tím, jeden druhého musia vedieť podporiť a dôverovať si.
Jana Janek, Bc. Viera Janeková
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 7/2014