(KR 10/2011)
Oslava nemeckých ovčiakov
Svetová výstava nemeckých ovčiakov je každoročne sviatkom všetkých priaznivcov a chovateľov tohto populárneho plemena. Navštevujem ju už dlhé roky a pre mňa ako chovateľa je táto prehliadka krásnych psov nielen motiváciou do ďalšej chovateľskej práce, ale i možnosťou výberu potenciálnych plemenníkov a predstavou budúceho smerovania plemena. K popularite tohto podujatia, samozrejme, prispievajú i neformálne priateľské stretnutia chovateľov z rôznych krajín, zaujímavé spoločné rozhovory a vzájomné odovzdávanie bohatých chovateľských skúseností.
Veľká návštevnosť a honosné oslavy, ktoré zvykli túto výstavu sprevádzať, sú síce už minulosťou, avšak dôležité je, že kvalita vystavovaných jedincov ostala. Medzi psíčkarmi je všeobecne známe, že keď sa stretnú čo i len dva – traja, každý má na psy iný názor. Ani tu to nebolo inak a tipovanie či kritizovanie nemalo konca.
Celkovo sa na výstave predviedlo 1278 psov a sučiek, čo sa počtu týka podobne ako po minulé roky. Pri umiestňovaní psov do skupín a ich posudzovaní sa s úctou spomínalo na legendy v chove nemeckého ovčiaka – bratov Hermana a Waltera Martinovcov (chovateľské stanice Arminius a Wienerau). Niektorým chýbalo v súvislosti so spomínanými najmä zaraďovanie psov podľa bývalého dlhoročného prezidenta Hermana Martina. Iným sa zas naopak viac pozdáva dnešný širší výber psov. Tak či onak z môjho pohľadu bolo na ušľachtilosti, nezameniteľnom type a výraze vystavovaných psov skutočne čo obdivovať.
Trojdňová výstava sa začala v piatok statickým predvedením a posudzovaním psov a sučiek u rozhodcov pre jednotlivé triedy. Po prvýkrát sa predstavili aj dlhosrsté nemecké ovčiaky, avšak veľká senzácia to nebola. Vo všetkých triedach bolo vystavených dovedna 76 dlhosrstých psov a sučiek. Uvidíme, akú popularitu si v budúcnosti získajú, keďže je to len začiatok a predvádzaní jedinci pochádzajú z vrhov, v ktorých sa v minulosti tieto dlhosrsté psy z chovu vyraďovali.
Okrem toho prebiehala v prvý deň výstavy aj skúška povahy, prepad z úkrytu a známy kontrolný výkon. Zo 405 obrán (234 psov a 171 sučiek) nesplnilo túto skúšku z rôznych dôvodov spolu 76 jedincov, čo je dosť veľa. Snahou figurantov, ktorí ako vždy odviedli kvalitnú prácu, bolo určite pomôcť, a to najmä tým psom a sukám, ktoré mali predpoklady získať dobré umiestnenie. Táto skúška je veľkou psychickou záťažou hlavne pre psovodov, keďže nervozita a tréma môžu výrazne ovplyvniť úspech či neúspech predvádzaného jedinca. Nakoniec však všetko dopadlo tak, ako malo, a tí, ktorí skúškou prešli, sa mohli začať pripravovať na súťaženie v skupinách, do ktorých ich umiestnili rozhodcovia po statickom posúdení. V podvečer boli SV kanceláriou na štadióne zverejnené prvé predbežné výsledky umiestnení v druhých, tretích a prípadne štvrtých skupinách.
Druhý deň sa začal pre chovateľov najzaujímavejšou časťou výstavy – predvádzaním odchovných skupín po plemenníkoch. Očakávané defilé otca a jeho potomstva vypovedá vždy o úspešnom pôsobení plemenníka v chove. Hodnotia sa pritom anatomické kvality potomstva a typová podobnosť s otcom. Predvedených bolo 25 odchovných skupín po známych plemenníkoch, kde najpočetnejšie potomstvo mal svetový víťaz rokov 2008 a 2009 Vegas du Haut Mansard a tohtoročný víťaz Remo vom Fichtenschlag. Očakávaná skupina Rema potvrdila jeho genetickú silu, ktorá mu v spojení so špičkovými sučkami pomohla predviesť asi najvýraznejšie potomstvo, jednotné v type a výraze svojho otca.
O Removi ako favoritovi sa pošuškávalo ešte pred „siegrom“ a po predvedení odchovnej skupiny bolo už jeho víťazstvo jasné a zaslúžené. Z môjho pohľadu boli ešte veľmi zaujímavé odchovy po psoch Furbo degli Achei, Paer vom Hasenborn, Tyson vom Köttersbusch, Quattro von der Partnachklamm, Yerom vom Haus Salihin a Arex von der Wilhelmswarte. Aj ja som si poznačil štartovné čísla psov, ktoré ma v odchovných skupinách najviac zaujali, a sám pre seba som tipoval ich umiestnenie v triedach dospievajúcich a mladých psov. Nechcem tým povedať, že suky ma nezaujímali, avšak všetci vieme, že anatomicky kvalitných sučiek je podstatne viac než psov. Je faktom, že súk sa rodí všeobecne viac ako psov, a z toho vyplýva ten nepomer. Kvalitných dominantných psov sa nerodí veľa a sú aj „prázdne“ roky, preto som sa zameral najmä na mladé jedince, ktorým sa budem bližšie venovať.
Po predvedení odchovov som sa následne zameral na posudzovanie dospievajúcich psov v kruhu a netrpezlivo som sledoval ich finálové postavenie. Zároveň som vo svojich poznámkach hľadal vlastných favoritov. Túto triedu posudzoval pán Lutz Wischalla. Stál som v blízkosti psov, ktoré predstavovali špičku v hodnotení, a musím poznamenať niekoľko skutočností, ktoré ma zaujali. Mal som pocit, že rozhodca zabudol na hodnotenie správneho postavenia končatín, úzke či kravské postoje, voľné päty či lakte, ktoré akoby neprekážali pri umiestňovaní jedincov na popredné miesta. Neprekážala mu ani nadštandardná výška psov. Nie som si istý, či by bol rozhodca taký tolerantný aj pri posudzovaní našich psov. U budúceho víťaza SG1, Team Marlboro Harleya, sa, napríklad, nedala prehliadnuť zvlnená špička ucha, u štvrtého psa v poradí SG4, Chicca Dogshofa, zase chýbajúca časť ucha. Týmto vôbec nechcem uberať na kvalite vystavovaných psov, len chcem podotknúť, že z môjho pohľadu sa v Nemecku posudzuje voľnejšie a tolerantnejšie než u nás. Tomu zodpovedá aj finálne umiestnenie psov, kde bolo asi potrebné vyhovieť širokej skupine rozhodcov a špičkových chovateľov.
Polemizovať nad verdiktom rozhodcu a konečným poradím je asi zbytočné, avšak každý si určite našiel svojich favoritov. Aj mnou vyhliadnuté psy v odchovných skupinách sa umiestili v prvej dvadsiatke. Ak mám byť konkrétny, moju pozornosť v tejto triede najviac upútali psy od miesta SG5 po SG8. Išlo o Ixusa zur Worringer-Rheinauea, ktorý je synom VA8-2010 Gigola v. d. Bärenschluchta, a umiestnil sa na pozícii SG5; ďalej Iliano vom Fichtenschlag na mieste SG6, ktorý je peknou kópiou svojho otca VA1-2011 Rema vom Fichtenschlaga; pre mňa asi najkrajší – Isko vom Hühnegrab na mieste SG7, ktorého otcom je V6-2009 Dux de Intercanina; a pes SG8 – Faruk v. d. Freiheit Westerholt, ktorý je veľmi elegantným potomkom VA5-2010 Shicca v. d. Freiheit Westerholta.
V kruhu, v ktorom sa rozhodovalo o umiestnení v triede perspektívnych mladých psov, bol posudzovateľom pán Günter Schwedes. Som rád, že som sa od hodnotenia dospievajúcich psov stihol presunúť včas, aby mi neuniklo mimoriadne zaujímavé súťaženie o popredné umiestenia v tejto kategórii. Víťaz SG1 Labo vom Schollweiher ma upútal už v časti odchovných skupín ako potomok VA6-2010 Arexa v. d. Wilhelmswartea. Veľmi zaujímavý bol aj pes na pozícii SG2 – Yankee vom Feuermelder, syn V1 Jokera vom Eichenplatza. Mojej pozornosti neušli ani SG5 – Remos Hühnegrab, pekný pes po VA2-2011 Quattrovi v. d. Partnachklammovi; SG6 – Avatar von Media po VA4-2011 Sultanovi v. d. Jahnhöhe; SG3 – Elim vom Overledingerland a SG11 – Kampari vom Osterberger Land, obaja synovia VA6-2011 Paera vom Hasenborna.
Celkovo môžem povedať, že trieda mladých ako celok tento rok zaostávala za triedou dospievajúcich psov. Samozrejme, iba čas a ich ďalší vývoj ukážu, aké úspechy v chove dosiahnu. Môže sa zdať, že mi neprislúcha vyslovovať takého hodnotenia, avšak, kde inde by sme mali hľadať tú najvyššiu kvalitu, ak nie na svetovej výstave? Spomedzi nedostatkov, ktoré som si všimol, by som mohol ešte raz spomenúť tie v postojoch vystavovaných jedincov a ich výšku. Niektoré psy boli viac ako na jej hranici a preferovaná výška „stredne veľký“, o ktorej sa v poslednom čase toľko hovorí, tu akoby neplatila. Chcel by som ešte poznamenať, že naozaj pekné psy, ktoré som si všimol, boli vo výslednom hodnotení až na chvoste prvej skupiny a v druhej skupine. Tak som, napríklad, čakal lepšie umiestnenia potomkov po plemenníkovi Tysonovi vom Köttersbuschovi, keďže jeho odchovná skupina bola skutočne pekná a vyrovnaná. Rozhodcov však pravdepodobne viac upútali psy iných línií. Opäť tým poukazujem na rozdielnosť názorov, ktorú som už vyššie v texte spomínal. V každom prípade sa bolo na čo pozerať a sám som sa popri sledovaní hodnotenia zameriaval na psy, ktoré boli mojimi favoritmi.
Pred finále dospelých psov zaradili usporiadatelia ešte defilé všetkých už ukončených tried dospievajúcich, mladých psov a súk, vrátane dlhosrstých jedincov, a diváci na štadióne tak mohli ešte raz vidieť prvé dvadsiatky finálových skupín.
Očakávané finále začalo nástupom dospelých súk a bolo skutočne čo obdivovať. Kvalita súk – matiek, je naozaj vysoká, a ako i ja sám často podotýkam, sú aj anatomicky kvalitnejšie než psy. Akoby to príroda zariadila tak, že „kočky“ majú vždy prevahu. V tejto finálovej skupine by si každý chovateľ isto vybral takú, ktorú by najradšej sám vlastnil, alebo by neváhal získať aspoň jej šteňa. Rozhodca Hans-Peter Rieker udelil VA (výberová trieda) 12-krát. Víťazkou VA1 sa stala Jaci vom Eichenplatz – veľmi pekná dcéra VA3-2009 Yukona v. d. Bastillie. Z môjho pohľadu bola zaujímavejšia VA2 Nathalia von Alcudia po VA1-2010 Oberovi Bad-Bollovi a dve typovo výrazné suky – VA3 Zara v. d. Zenteiche a VA7 Wendy v. d. Piste Trophe – obidve dcéry VA9-2008 Furba degli Acheia. Celá finálová skupina sa niesla v duchu rôznorodosti typov a farieb, ako sme na to u rozhodcu Riekerta už zvyknutí. Veľmi slušné umiestnenie získala pekná sučka zo slovenského chovu V26 Axi Dlhá Roveň. Hodnotiť matky budúcich víťazov nie je vôbec jednoduché. Určite sa objavia v plánoch známych chovateľských staníc a budú kryté špičkovými psami. Vyhodnotenie VA triedy odmenilo publikum veľkým spontánnym potleskom. Finále dospelých súk je vždy tak trochu zatienené netrpezlivým očakávaním veľkého nástupu dospelých psov, a tak tomu bolo aj na tohtoročnom „siegri“.
Nástup psov sprevádzal aplauz spokojných divákov. Elegantnosť predstavovaných psov vyvolala šum a listovanie v katalógu pri nepoznaných menách. Remo vom Fichtenschlag bol už od začiatku istým víťazom. Jeho odchovná skupina potvrdila jeho plemenné kvality. VA1 Remo je pokračovateľom línie Cella v. d. Römeraua cez VA2-2004 Hilla vom Farbenspiela, VA3-2007 Duxa de Cuatro Floresa a jeho otca Raya vom Fichtenschlaga. Tento ušľachtilý pes bol vynikajúco predvedený a zaslúžene vyhral. Na druhom mieste skončil Quattro v. d. Partnachklamm – typický syn VA1-2006 Zampa vom Thermodosa. Podľa môjho názoru budeme o tomto psovi ešte veľa počuť, keďže je krásny v type i farbe a predviedol veľmi peknú jednotnú perspektívnu odchovnú skupinu. K VA3 – Ustinovi Römerlandovi a VA4 – Sultanovi v. d. Jahnhöhe asi len toľko, že VA2-2006 Quantum vom Arminius, ako aj VA1-2009 Vegas du Haut Mansard dali krajších synov než Ustinova či Sultana, no do VA triedy sa nedostali. Na piatom, šiestom a siedmom mieste sa umiestnili veľmi pekne pigmentované psy – VA5 Nino von Tronje, syn V17 Iroka Karenberga, ktorý je pokračovateľom línie známeho psa Baru von Haus Yüa a podľa môjho názoru sa mohol umiestniť aj vyššie. VA6 Paer vom Hasenborn, syn VA2-2007 Queena vom Löher Wega, mal peknú skupinu potomkov, ktorou ma o svojom umiestnení presvedčil. Umiestnenie VA7 Mentosa vom Osterberger Land, potomka známeho VA6 Nanda vom Gollerweihera, sa vďaka jeho popredným umiestneniam na tohtoročných výstavách očakávalo. Zatiaľ nepredviedol odchovnú skupinu a práve tá mu budúci rok môže pomôcť k ešte lepšiemu umiestneniu. Miesto VA8 – Peik vom Holtkämper Hof – akoby „klon“ svojho otca VA4 Ilba vom Holtkämper Seea – ma nie veľmi presvedčil a na VA9 – Lennoxa von Regina Pacisa, syna Tysona vom Köttersbuscha, určite nemal. Lennox upútal takmer každého a odborníci mu predpovedajú veľkú budúcnosť. Umiestenie VA10 – Hagadahls Figa – som, úprimne povedané, nečakal. Figo je viac v type svojej matky než v type dominantného otca Furba degli Acheia, a ten má aj krajších a výraznejších synov. Pozíciu VA11 – Guccyho vom Heinrichplatza – považujem iba za zachovanie minuloročného umiestnenia tohto psa, ktorému aj tento rok chýbala odchovná skupina. A napokon VA12 – Ballack zur Worringer Rheinaue, syn VA2-2008 Odina vom Holtkämper Hofa, určite tiež prekvapil. Toto umiestnenie si však zaslúžil pre svoju všestrannosť – okrem toho, že má vrcholové skúšky, je zároveň aj záchranárskym a lavínovým psom. Neviem, či mu to pomôže pri voľbe plemenníkov, ale na vylepšenie povahových vlastností sa vo všeobecnosti tiež prihliada. Je teda zjavné, že 12 VA psov je širokou paletou psov, ktoré budú mať iste veľký význam a využitie v chovoch. Každý si môže spomedzi nich zvoliť svojho favorita, no podľa mňa by ich bolo v tomto ročníku stačilo aj deväť – avšak, samozrejme, ak by som bol dvanásty, tiež by som chcel získať VA triedu.
V1-tkou sa pre tento rok stal pes z chorvátskeho chovu – Omen Radhaus – syn víťaza za rok 2011, Rema vom Fichtenschlaga. Celkovo bolo pre mňa umiestnenie chorvátskych psov na tejto výstave veľkým prekvapením. Kvalitný plemenník by sa však, samozrejme, dal vybrať aj spomedzi pekných psov na ďalších miestach.
O výstave ako takej by sa dalo písať ešte veľa, avšak toto je aspoň náčrt z môjho pohľadu. Možno iní by to či ono hodnotili inak, hlavné však je, že si každý milovník psov našiel to svoje. Ja osobne som odchádzal s dobrým pocitom a nádejou, že na takejto výstave svetového mena budem ešte aj ja vystavovať svoje psy. Tieto tri dni boli naozaj veľkým sviatkom nemeckého ovčiaka.
Na záver hádam ešte niekoľko postrehov. Táto výstava by mala byť udalosťou pre všetkých chovateľov, keďže sa tu vystavuje svetová špička psov a súk. Zároveň sa takýmto spôsobom približuje realite predstava ďalšieho smerovania vystavovaného plemena čo sa týka typu, výrazu, ušľachtilosti, ale aj povahových vlastností. Zdanlivo nižšia návštevnosť súvisí najmä s absenciou zahraničných účastníkov, ktorých rôznorodosť sme mohli sledovať v predchádzajúcich ročníkoch. Aj našich krajanov medzi divákmi i súťažiacimi bolo ako šafranu – chýbali naši psí víťazi – azda sa ich majitelia boja porovnania so svetovou špičkou. Naďalej sa potvrdzuje prienik talianskych psov a súk medzi nemeckých šampiónov. Ich voľnejší, nenásilný chov prináša svoje výsledky a stále dokážu prekvapiť niečím novým. Chcel by som zároveň poukázať i na to, že doposiaľ nikto nevenoval väčšiu pozornosť chorvátskym chovateľom. Ich podceňovanie, ako aj podceňovanie chovateľov z okolitých krajín (Čechov, Poliakov, Maďarov), sa nám môže vypomstiť a potvrdila to i účasť a výsledky vystavovateľov zo spomínaných krajín na tejto výstave. Množstvom importov a vhodnými krytiami sa posúvajú v chove výraznejšie dopredu a najmä nie sú brzdení množstvom nevhodných a plemenu neprospešných zákazov a príkazov. Neustály boj s veternými mlynmi a preferovanie vlastných psov majú za následok nezáujem a nízku účasť na výstavách. Mnoho chovateľov je tak demotivovaných venovať sa vážnejšie svojej záľube. Akoby sa u nás vytratilo základné poslanie – propagovanie najobľúbenejšieho psieho plemena na svete. Odrádzanie ľudí a neuznávanie ničoho, čo prichádza zvonku, z okolitých krajín, je istou cestou k izolácii. Možno budeme na Slovensku najlepší a budeme medzi sebou nervózne, podráždene súperiť, avšak, koľko nás napokon pri chove nemeckých ovčiakov ostane? Koniec koncov, výstavy by mali byť najmä príležitosťou na stretnutie chovateľov, kde sa môžu pochváliť a prezentovať svojím odchovom, a kde zároveň načerpajú skúsenosti a množstvo nových informácií od ľudí, ktorí majú spoločný cieľ – úspešný chov plemena nemecký ovčiak.
Pavol Timko
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 10/2011