Hartkirchen 24. – 26. 6. 2011
(KR 8/2011)
Myšlienka usporiadať podujatie, kde exteriérové kvality a špičkový výkon pracovného psa určia celkového víťaza, žije v mysliach chovateľov a majiteľov psov pracovných plemien už dlhšiu dobu. I keď pod klubovou záštitou sa podobné akcie usporiadali u viacerých už viackrát, najväčšia pozornosť sa sústredila na prvý svetový šampionát nemeckých ovčiakov, ktorý sa konal tohto roku 24. – 26. júna v mestečku Hartkirchen v Rakúsku.
Slovenskú reprezentáciu tvorili skúsení harcovníci doplnení o nováčika. V našich farbách, s dvojkrížom na prsiach sa tentokrát do Rakúska vybrala výprava v zložení Jozef Lengvarský so sučkou Geischa Eqidius, Jaroslav Vnenčák so psom Witz Eqidius, Jozef Adamuščin a jeho pes Faro Demin dvor, Dáša Minárová so psom Ford z Hnedej skaly, Marek Lenárd a pes Italo zet Eurosportu a Matúš Balún so psom Fugas z Fintickej cesty. Iste bez nadsázky môžeme povedať, že naša reprezentácia odchádzala s nemalými nádejami, pretože i keď dnes nie je tajomstvom, že nemecký ovčiak sa chová v dvoch líniách, exteriérovej a pracovnej, heslo dlhoročného úspešného chovateľa Jána Sudimáka: „Krásou k výkonu a výkonom ku kráse“, si osvojilo viacero chovateľov najrozšírenejšieho plemena u nás. Ak nechodíme so zatvorenými očami a pozeráme sa na chov nemeckých ovčiakov reálne, tak môžeme vidieť na Slovensku veľmi zaujímavý fenomén. Tým, ktorí preferujú exteriérový chov, leží na srdci aj povaha a pracovné vlohy. Naopak, chovatelia ktorí uprednostňujú športové vyžitie s nemeckým ovčiakom, sa snažia o to, aby jedinec ktorý exceluje na obrane, poslušnosti či stope, bol impozantný predstaviteľ plemena, ktorý sa bude čo najviac približovať k ideálu nielen po stránke pracovnej, ale aj exteriéru. I keď sa to zdá byť dnes pre mnohých utópiou, možno práve prežívame zrod veku, keď práve vďaka týmto chovateľským cieľom sa opäť dosiahne stavu keď špičkoví psi exteriéru budú úspešne štartovať na veľkých športových podujatiach a psy pracovných línií sa dostanú do výberovej triedy „VA“. Verme, že sa dožijeme aj toho, keď sa vzájomne pracovná a exteriérová línia začnú opäť prelínať. Prvý Universalsieger rozhodne ukázal cestu k tomuto snu mnohých priaznivcov nemeckých ovčiakov, ale i iných plemien, na celom svete. Keď sa tak naozaj stane, tak je priam neuveriteľné, že pri položení základov sa významne podieľali aj slovenskí chovatelia a reprezentácia. Ak hovoríme o chovateľoch a reprezentácii samostatne, nie je to slovný zvrat, ale zámer. Dlhodobým zušľachťovacím procesom sa dosiahlo toho, že máme na Slovensku nemeckých ovčiakov, ktorí môžu na tomto podujatí štartovať ale na strane druhej, máme tiež rad špičkových výcvikárov, ktorí dokážu plody práce chovateľov zúročiť vrcholovým výkonom.
Pozerajúc sa na výsledkovú listinu pracovnej časti prvého Universalsiegeru sa priaznivcom športovej kynológie tlačia slzy do očí. Celkovo prvé miesto si vybojovali Jozef Lengvarský a Geischa Eqidius, tretie miesto celkovo a prvé miesto vo výkone v kategórii psov Jaroslav Vnenčák a Witz Eqidius obaja s rovnakým počtom bodov 285, pričom o prvenstve nášho debutanta v reprezentačnom drese pred veľmi skúsenou osobnosťou športu rozhodla lepšia obrana. Nech už je to akokoľvek, takéto poradie je len snom, snom ktorý sa premenil na skutočnosť. Zdalo by sa, že trocha v tieni tohto veľkého a historického úspechu je umiestnenie ďalších našich účastníkov. Toto samozrejme nie je pravda, pretože celkovo 10. miesto a 7. miesto medzi psami Jozefa Adamuščina so psom Faro Demin dvov, znamenalo v konečnom sčítaní tiež veľký úspech. Dáša Mináriková s Fordom z Hnedej skaly skončila v športovej časti celkovo na 10. mieste a ako 8. medzi psami, na 23. mieste celkovo a ako 18. medzi psami skončil Marek Lenárd s Italom z Eurosportu s jednou z najlepších obrán podujatia a naopak preteky sa nevydarili tentokrát Matúšovi Balúnovi.
Viem, že ak časť čitateľov prečíta nasledovné riadky, tak sa im možno pretočia zreničky a vyslovia názor, prečo opäť snívam a nechodím po zemi… Napriek tomu mi nedá nevysloviť pri hodnotení posudzovania exteriéru názor, že tento by sa mal posudzovať iným spôsobom než ako sme zvyknutí.
O celkovom poradí na prvom Universalsiegeri rozhodoval súčet umiestnení v časti pracovnej a časti exteriéru. Ideálny stav by bol, ak by jedinec skončil na prvom mieste v športovej časti i posúdenia exteriéru. Mal by tak 2x „jednotku“ a celkový súčet v danom prípade „2“ ho predurčil na konečné prvé miesto. Tento ideálny stav nenastal ani u psov ani u sučiek. Uvedený systém vyhodnotenia by bol celku v poriadku keby… Je však na zamyslenie prečo je pracovný výkon posudzovaný troma rozhodcami kým exteriér len jedným. Áno, všetci vieme, že reglement FCI hovorí jednoznačne o tom, že výstavu posudzuje jeden rozhodca. Je však posúdenie exteriéru na Universalsiegeri bežným posúdením ako na špeciálnej, alebo akejkoľvek inej výstave? Myslím, že nie je! Na takomto významnom podujatí by bolo iste dobré zaviesť rovnosť posúdenia exteriéru a výkonu. Inak povedané viem si celkom dobre predstaviť, ak by exteriér posudzovali tiež traja rozhodcovia. Možno ešte ideálnejší by bol bodový systém, keď by každý mal k dispozícii po 100 bodov a konečný víťaz by sa určil na základe sčítania všetkých bodov z pracovnej i exteriérovej časti.. Celkové posúdenie od rozhodcov by bolo iste objektívnejšie, ako v prípade jedného arbitra. Dosť ale úvah, poďme opäť k faktom, ktoré nás na prvom šampionáte krásy a výkonu sprevádzali.
Pri posúdení exteriéru u sučiek Geischa Eqidius skončila celkovo tretia a s prvenstvom medzi sučkami v exteriéri znamenalo celkovo prvenstvo v kategórii sučiek i celkovo najlepšie body zo všetkých zúčastnených. U psov môžeme mať oprávnene trocha ťažké srdce na rozhodcu exteriéru. I napriek deviatemu miestu, celkový súčet znamenal pre Jozefa Adamuščina so psom Faro Demin dvor, bronzovú medailu. Odborníci na exteriér nemeckých ovčiakov majú zaslúžene pocit, že to mohlo byť oveľa lepšie! Napriek tomu je umiestnenie aj tejto dvojice vynikajúcim úspechom. Úspechom, ktorý nie je dielo náhody. Potvrdilo to aj celkovo druhé miesto našej reprezentácie so stratou jediného bodu za víťazným Nemeckom. Inak za pozornosť stojí aj skutočnosť, že z Nemecka bol aj rozhodca pre exteriér.
Jedným z tých, ktorý má veľkú zásluhu ne celkovom úspechu, i keď sme ho nemohli vidieť na stupni víťazov je Ján Sudimák, majiteľ svetoznámej chovateľskej stanice EQIDIUS. Skvelému víkendu, kde bolo možné zhliadnuť ovocie poctivej chovateľskej práce predchádzali úspechy počas tejto sezóny, ktoré mnohé naznačovali. Na majstrovstvách Slovenska SÚCHNO vo Svite Jozef Lengvarský s Geischou skončil celkovo 3. mieste s najlepšou obranou. Ján Sudimák a Wonny Eqidius obsadili 6.miesto a Wonny (sestra Witza) bola prvým náhradníkom na Universalsieger. Niekedy, najmä keď ľudská nevďačnosť, závisť, intrigy, a všetko je proti, rozmýšľal aj tak psychicky odolný človek akým je Ján Sudimák, či 38 rokov námahy, státisíce najazdených kilometrov a more driny stálo zato. Ako nám povedal po tomto veľkom úspechu jeho odchovov, dnes vie, že to za to stálo. Potom sa Ján Sudimák rozhovoril: „Dostal som množstvo gratulácií od ozajstných osobnosti kynológie z celého sveta, ale
stretol ma predseda iného kynologického klubu z rodného mesta, jeho konštatovanie, že z toľkých odchovaných psov, vraj to nie je nič “ výnimočné“. Čo dodať? Doma nie je nikto prorokom. Chovná stanica Eqidius i keď počas 38. rokov svojej existencie odchovala množstvo špičkových jedincov, predsa nepatrila z celosvetového hľadiska medzi najväčšie giganty, čo sa ročného odchovu šteniat týka. Pokora s ktorou však k chovu, výchove a výcviku Ján Sudimák pristupuje sa však zhmotnila v podobe svetového úspechu, ktorý verme, že nie je posledný. Nedá nám pri tejto príležitosti nespomenúť, že počas toho istého víkendu ako prebiehal prvý svetový šampionát, tak v USA prebiehalo tiež veľmi významné podujatie „Turnaj majstrov“, kde súťažili len špičkoví pozvaní pretekári. I tu mala chovateľská stanica Eqidius i keď nepriame zastúpenie. Na 3. mieste skončil Brongo Fronfighter s Frans Slaman, s najlepšiou obranou 97. bodov. Nevidíte tam nikde Eqidius? Tak treba dodať, že tento mimoriadny jedinec je dielo líniovej plemenitby 2-3 na Betty a Blek Egidus. Niet snáď väčšieho ocenenia pre chovateľa, ako to, ak následníci sa snažia o príbuzenskú plemenitbu na konkrétneho jedinca, či jedincov, pochádzajúcich z chovateľskej stanice. Pre spresnenie pôvodu tohto mimoriadneho jedinca treba uviesť, že jeho otcom je Honza Okal, (syn Betty Egidius) a matkou. Wendi Eqidius. Na 5. miesto na tomto v USA veľmi sledovanom podujatí skončil Bart z Lukyho dvora,k ktorý je synom Saturna Eqidius a sučky Noire di Dranel. Vrátiac sa však k podujatiu, ktoré motivovalo k uverejneniu tohto článku je potrebné v súvislosti s chovateľskou stanicou Eqidius dodať, že pes Faro Demin dvor je synom psa Drago Eqidius. I nezainteresovaný musí vidieť, že toto nie je náhoda…
Krátko po podujatí sa nám podarilo spojiť sa s Jozefom Lengvarským, ktorý nám o sebe prezradil:
Pre mňa bola účasť na Universalsiegri reprezentačnou premiérou. Prebojoval som sa naň ako jediný so sukou. Bola to pre mňa veľká česť zúčastniť sa tohto vrcholového podujatia. Týždeň pred samotnými pretekmi začala moja sučka Geischa Eqidius hárať, preto som nastupoval na poslušnosť a obranu až na záver. Vo štvrtok keď bol na programe tréning som bol teda k dispozícii zvyšku tímu a pomáhal som čo to dalo. V piatok som mal na programe výstavu. Vďaka obrovskej pomoci ostatných členov reprezentácie Geischa vybehala z pomedzi 12 súk výborne 6. miesto so známkou VD. V sobotu poobede sme nastúpili na stopu. Z môjho pohľadu sme to zvládli na výbornú, keď Geischa spravila chyby iba pri označení prvých 2 predmetov – výsledok 96 bodov. V nedeľu nás teda na záver čakal tréning, po krátkej prestávke poslušnosť a potom obrana. Za predvedenú poslušnosť sme dostali 95 bodov. Obrana bola ohodnotená 94 bodmi. Celkový súčet bodov 285 nám zaručil prvé miesto vo výkone a v súčte bodov s výstavou taktiež 1. miesto medzi sukami. Bol to nádherný pocit stáť na stupni víťazov na 1. mieste, ale ešte lepší bol pocit cítiť podporu celého tímu. Ďakujem Vám všetkým. Taktiež ďakujem všetkým, ktorí ste nám držali palce. Veľká vďaka patrí chovateľovi pánovi Sudimákovi a ľuďom ktorí mi pomáhajú pri výcviku a príprave na preteky, najmä MVDr. Zdenkovi Snítilovi, MVDr. Kristíne Kovaľovej a mnohým ďalším
Moje skúsenosti so psami začali v roku 2001 keď som si kúpil môjho prvého psa, vlastne sučku nemeckého ovčiaka bez rodokmeňa. Nikdy som s ňou nechodil na cvičák, ani ju nepripravoval na
žiadne skúšky, ale napriek tomu som s ňou aktívne trénoval poslušnosť a stopy. Pri nej som zistil, že
práca so psami ma veľmi baví a začal som zbierať informácie ohľadom športovej kynológie. V roku 2007 som začal študovať kynológiu na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach. V roku 2008 som si kúpil sučku nemeckého ovčiaka Geischu Eqidius. Zoznámil som sa so Zdenkom Snítilom a začali sme spolu trénovať. Už v roku veku bola Geischa pripravená na skúšky SVV1 a tak sme sa v roku 2009 zúčastnili Majstrovstiev Slovenska SÚCHNO v kategórii SVV1 kde sme obsadili 3. miesto. Tam sa začala naša pretekárska kariéra. Potom prišli ďalšie úspechy:
rok 2009
– Putišov memoriál podľa IPO1 – 1. miesto
– Preteky o pohár rektora UVLF podľa IPO1 – 1. miest
rok 2010
– Majstrovstvá Slovenska ZŠK podľa IPO1 – 2. miesto
– Majstrovstvá Slovenska SÚCHNO podľa SchH1 – 1. miesto
r. 2011
– Duna cup podľa IPO1 – 2. miesto
– 1. kvalifikačné preteky o postup na MS – IPO3 – 3. miesto
– 2. kvalifikačné preteky o postup na MS – IPO3 – 8. miesto
– 3. kvalifikačné preteky + Majstrovstvá Slovenska SÚCHNO – SchH3 – 3. miesto
MS Universalsieger WUSV – 1. miesto suky, 1. miesto celkovo, 2. miesto družstva miesto.
Ján Sudimák si spomína na to, ako sa mu v telefóne ako potencionálny záujemca prihlásil mužný hlas, že chce od neho šteňa, no keď sa ním stretol, zistil, že je to mládenec, Mal vtedy štyri sučky a tak mu dal vybrať. Vybral si čierno – pálenu, avšak skúsený chovateľ mu povedal: Vezmi si túto „kominárku“ a ukázal na Geischu. Vtedy rozhodne netušil, že to bude najlepšia rada v jeho živote a že bude stelesnením takmer 40-ročnej práce chovateľskej stanice. Aj k Witzovi sa viaže príhoda. Keď pôvodný majiteľ zavolal, že ho musí z rodinných dôvodov predať, bol ho pozrieť a tak kontaktoval Jara Vnenčáka aby o išiel nezáväzne pozrieť. Tento perspektívny pes potom skončil tam kde je, u jedného z najlepších figurantov nielen na Slovensku, ktorý dokázal, že vie nielen skvelo figurovať, ale aj cvičiť.
Úspešný a veľmi skúsený Jozef Adamuščin, pôvodom tiež z Bardejova, rovnako ako Ján Sudimák, sa s nami rovnako podelil s voje pocity:
Na historicky prvý svetový Universalsieger som cestoval s dosť veľkými očakávaniami, nakoľko si myslím, že táto súťaž je pre Fara ako ušitá. Jednak pre jeho pracovné ale aj exteriérové kvality.
Po štvrtkovom doobedňajšom oficiálnom tréningu nasledovalo večerné žrebovanie. Nebol som z neho príliš nadšený. V piatok doobeda poslušnosť, o necelé 3 hodiny stopa, v sobotu doobeda obrana, popoludní statika a následne výstava. A potom už len čakanie na koniec.
Na poslušnosti jedna väčšia chyba pri voľnom aporte, keď Farovi po obrátke vypadol aport a niekoľko menších zaváhaní. Stopu sme zvládli výborne. Chybičky v pomalšom označení posledného predmetu a v menšej intenzite na úseku. V obrane nula za zadný doprovod a niektoré nie celkom plné zákusy. Celkovo som bol z nášho výkonu sklamaný.
Výstava pre nás nezačala ideálne. Na poslednú chvíľu mi vypadol vodič a tak som Fara predvádzal sám. Myslím si, že to bola veľká škoda, lebo chýbajúce 4 miesta mohol skúsený vodič v pohode vybehať. Z môjho osobného dojmu bolo posudzovanie výstavy trochu čudné. Najmarkantnejšie to bolo, keď pred jedného z našich pretekárov postavili ovcu. Áno, prepáčte za výraz ovcu! Kučeravého, pieskovovlkošedého, akože nemeckého ovčiaka. Aj niektorí psi pred Farom mi neprišli na známku výborná, dlhosrsťák alebo pes s prepadnutým chrbtom. Samozrejme je jasné, z ktorej krajiny boli.
Z celkového súčtu umiestnení z pretekov a výstavy sme s Farom nakoniec obsadili vynikajúce 3.miesto. Musím však konštatovať, že naše tajné predstavy sa nenaplnili. Ešte raz by som chcel pogratulovať benjamínkovi našej výpravy, ale výkonom a svojím ľudským vystupovaním najväčšiemu borcovi nášho tímu Jožkovi Lengvarskému a jeho Geischi, k prekvapujúcemu, ale zaslúženému víťazstvu v kategórii súk. Výborné je aj druhé miesto slovenského družstva, za ktoré okrem mňa a Jožka bodovala aj Dáša Minariková s Kimom. Škoda toho jedného bodíka. Ale Nemci sú Nemci..
A my dodajme, že Slováci sú Slovákmi a psíčkarské Slovensko gratuluje!
Jozef Šuster
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 8/2011