(KR 10/2011)
Najznámejšie psy 20. storočia a ich životné príbehy
Každé ráno ho odprevádzal na vlakovú stanicu a poslušne čakal na jeho návrat. Jedného dňa sa ho však nedočkal.
Pomaly prichádza zima. Zatiaľ je len 10. november 1923, no vo vzduchu cítiť akési napätie. To sa z farmy neďaleko japonského mesta Odate, v provincii Akita, ozýva pišťanie. Nie však bolestivé, ale radostné. V stodole sa zrodil nový život. Psia matka tu priviedla na svet drobučké šteniatka. Vtedy však ešte nikto netušil, že jedno z nich menom Hachiko, v Japonsku známy ako chūken Hachikō – „verný pes Hachiko“, si oddanosťou k svojmu pánovi získa sympatie mnohých ľudí. Píše sa rok 1924. Profesor Hidesaburō Ueno prichádza do Tokia so svojím mladučkým psom Hachikom. Opäť sa začína semester a on na katedre poľnohospodárstva v Tokiu plánuje odovzdať vedomosti novým študentom. Štvornohého miláčika so sebou, prirodzene, brať nemôže.
Profesor každé ráno dochádza na univerzitu vlakom. Nerád sa lúči so svojím psím priateľom, no musí stihnúť pravidelný odchod. Hachiko však chce mať istotu, že sa pánovi nič nestane, a tak sa rozhodne odprevadiť ho na vlakovú stanicu Shibuya. Pohľadom ho sprevádza až dovtedy, kým sa mu nestratí v dave. Domov sa však už nevráti. Stanica žije svojím vlastným životom, prechádza ňou neskutočné množstvo cestujúcich, a tak sa Hachiko uchýli nabok, aby mohol v pokoji počkať na svojho pána. Nechce zavadzať. Ku koncu dňa, keď už slnko farbí oblohu načerveno, a blíži sa štvrtá hodina poobede, sa konečne dočká.
Z dverí vychádza profesor, a v tom momente Hachiko ožije. Radostne vrtí chvostom, poskakuje, šteká. Je rád, že sa dočkal návratu milovaného pána. Po tom, čo sa spoločne zvítajú, po láskavom pohladení po hlave a pritúlení, odchádzajú spoločne domov. Každý deň plynie rovnako, bez akýchkoľvek výnimiek. Jedného dňa sa však všetko náhle zmení. V máji 1925 čaká 16–mesačný Hachiko pred stanicou márne. Profesor neprichádza ani s posledným vlakom. Verný pes netuší, že počas prednášky jeho milovaný pán zomrel na následky mozgovej príhody a už sa nikdy nevráti. Nasledujúcich desať rokov však každý deň čaká pred stanicou na jeho návrat.
Ročné obdobia si postupne predávajú vládu nad krajinou. Či svieti slnko, prší alebo sneží, nepohne sa z miesta. Dážď a sneh zmáčajú do zlatista sfarbenú srsť. On však s nádejou vytrvalo čaká.
Spočiatku jeho prítomnosť nepriťahuje pozornosť okoloidúcich. Nezdá sa im vôbec zvláštne, že Hachiko čaká na profesora. Robil to predsa pravidelne, avšak správa o profesorovej smrti nenechala nikoho chladným. Každý okoloidúci sa pri Hachikovi zastavil, niekto mu priniesol kúsok jedla, iný ho obdaril milým slovom či pohladením.
Ešte toho roku si Hachika všimol bývalý študent profesora Uena. Už dlhšiu dobu sa venoval plemenu Akita, a hoci bol len laikom s množstvom informácií, uchvátil ho jeho životný príbeh. Spozoroval, že sa každý deň v noci vracia do domu profesorovho bývalého záhradníka Kikuzabora Kobayashiho. Preto sa začal oveľa intenzívnejšie venovať tomuto plemenu a niekoľkoročný výskum ukázal, že v krajine žije iba 30 čistokrvných psov Akita, medzi nimi aj Hachiko. Mladý muž sa často vracal na stanicu a sledoval pozoruhodnú psiu vernosť. Publikoval niekoľko článkov o tomto nezvyčajnom plemene, no až príbeh uverejnený v Tokio Asahi Shimbun zo 4. októbra 1933 pod názvom „Verný pes čaká na návrat svojho mŕtveho pána už sedem rokov“ oslovil širokú verejnosť natoľko, že začali Hachikovi venovať pozornosť. Z ničoho nič sa z neho stala senzácia, ktorá obletela celú krajinu. Jeho oddanosť voči mŕtvemu pánovi uchvátila japonský ľud. Práve duch lojality znázorňoval to, po čom všetci túžili. Bol vzorom a príkladom pre mnohých. Nakoniec sa Hachiko stal národným symbolom vernosti.
Sláva však Hachikovi nikdy pána nevrátila späť. Nezabudol naňho a denno-denne sa vracal na stanicu v nádeji, že sa vráti. Nikto a nič ho neodradilo od márneho čakania. Po dlhých desiatich rokoch nekonečného čakania na milovaného pána zomrel 8. marca 1935. Svojho pána sa dočkal… Nestretli sa však na stanici Shibuya, ale za dúhovým mostom.
Zaujímavosti zo života Hachika
- Mnoho ľudí sa domnieva, že Hachiko zomrel od veľkého žiaľu za svojím pánom. Až po niekoľkých desaťročiach však zistili, že skutočnou príčinou jeho smrti bola predovšetkým rakovina a črevné parazity.
- Dokonca sa v jeho žalúdku našli štyri ostré yakitori paličky, ktoré sa používajú pri výrobe špízov. Zaujímavosťou je, že tie nespôsobili jeho smrť a ani nijak inak nepoškodili žalúdok.
- Jeho pozostatky sú uložené v Národnom prírodovedeckom múzeu Japonska Ueno, v Tokiu.
- Ak sa raz dostanete do Tokia, určite sa zastavte pri vlakovej stanici Shibuya. Uvidíte tam sochu Hachika, ako stále čaká na návrat svojho pána. Od apríla 1934 pripomína okoloidúcim jeho oddanosť. Počas druhej svetovej vojny ju roztavili, no v auguste 1948 sa Takeshi Ando, syn autora pôvodnej sochy, postaral o to, aby vytvorili novú a vzdali tak úctu vernému psovi.
- Socha sa nachádza pri jednom z piatich výstupov zo stanice. Dokonca má vlastný názov „Hachikō-guchi“, čo v preklade znamená „Hachikovo nástupište/výstupište“.
- Podobná socha sa nachádza v mieste Hachikovho rodiska, pred stanicou Odate. V roku 2004 sochu premiestnili na kamenný podstavec pred Múzeum psieho plemena Akita v Odate, kde zaujala významné miesto.
- Miesto, kde Hachiko po niekoľko rokov pravidelne čakal na návrat profesora, je dnes označené bronzovými odliatkami a japonským textom pripomínajúcim jeho lojalitu.
- Každoročne sa 8. apríla na železničnej stanici Shibuya v Tokiu koná slávnostná spomienka. Stovky milovníkov psov i obyčajných ľudí vzdávajú česť jeho pamiatke.
Životný príbeh Hachika v kulúre
- Po prvýkrát bol životný príbeh Hachika od narodenia až po smrť, ako aj „duchovné stretnutie“ s profesorom, sfilmovaný vo filme Hachi-kō (1987 – The Tale of Hachiko) od režiséra Seijirō Kōyama. Film sa stal pre japonské filmové štúdio Schochiku kinemato Kenkyû-jo obrovským hitom.
- V auguste 2009 bol sfilmovaný vzťah Hachika s profesorom vo filme Hachiko: Príbeh psa (Hachiko: A Dogs Story), no tento raz v réžii Lassea Hallströma. V hlavnej úlohe sa predstavil Richard Gere. Natáčanie prebiehalo na Rhode Islande.
- Postava Hachika sa stala aj ústrednou postavou knihy pre deti – Hachiko: Pravdivý príbeh verného psa, od autorky Pamely S. Turner (2004 – Hachikō: The True Story of a Loyal Dog). Ilustroval Yan Nascimbene.
- Ďalšou knihou pre malých či veľkých je Hachikovo čakanie (Hachiko Waits) od autorky Lesléa Newman a ilustrátora Machiyo Kodaira. Kniha vyšla vo vydavateľstve Henry Holt & Co. v roku 2004. V mäkkom obale – paperbacku, až v roku 2008.
- Oddanosť Hachika sa stala i námetom románu od Davida Wrobelewski – Príbeh Edgara Sawtella. Román poukazuje na mimoriadny vzťah medzi chlapcom, hlavným hrdinom, a sawtellovskými psami.
- V roku 1994 sa CBN (the Culture Broadcasting Netwrok) podarilo zohnať záznam Hachikovho štekotu. Nahrávku museli rozdeliť na niekoľko menších častí, aby ju dokázali zrekonštruovať. Nakoniec, po masívnej kampani, si v sobotu 28. mája 1994 milióny rozhlasových poslucháčov mohli naladiť brechot verného psa, Hachika.
Poznáš správnu odpoveď?
1. Ako sa volá pes, ktorý čakával na svojho pána každý deň pred stanicou?
a. Rubby
b. Hachiko
c. Lesléa
2. Kto bol jeho majiteľom?
a. Hidesaburō Ueno
b. Kikuzaboro Kobayashi
c. Seijirō Kōyama
3. Prečo sa Hachiko návratu svojho majiteľa nedočkal?
a. Profesor opustil Hachika, lebo sa o neho nevedel postarať.
b. Profesor ho vyhodil na ulicu.
c. Profesor zomrel na následky mozgovej mŕtvice.
4. Aký článok vzbudil u verejnosti záujem o Hachika?
a. „Oddaný pes, ktorý sa návratu nedočká“
b. „Hachiko: Životný príbeh lojálneho psa“
c. „Verný pes čaká na návrat svojho mŕtveho pána už sedem rokov“
5. Na ktorej vlakovej stanici čakával Hachiko každý deň na návrat profesora?
a. Shibuya
b. Jiyūgaoka
c. Shinjuku
6. Aká bola pravá príčina Hachikovej smrti?
a. Žalúdok mu prepichli ostré yakitori paličky.
b. Zomrel na rakovinu a črevné parazity.
c. Umrel od žiaľu.
7. Koľko rokov čakával Hachiko na návrat svojho majiteľa?
a. 10
b. 9
c. 8
8. Kedy sa koná slávnostná spomienka venovaná Hachikovi?
a. 8. marca
b. 8. apríla
c. 10. novembra
9. Ako sa volá prvý film inšpirovaný osudom Hachika?
a. Hachiko: A Dogs Story
b. Hachiko Waits
c. Hachi-kō – The Tale of Hachiko
10. Kde je umiestnená socha na počesť Hachikovej oddanosti?
a. v Národnom prírodovedeckom múzeu Japonska Ueno, v Tokiu
b. pri vlakovej stanici Shibuya
c. pred Múzeom psieho plemena Akita v Odate
Podobné osudy prežili aj iné známe psy, no o tých až nabudúce…
Lenka Preisingerová
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 10/2011