Maria Luise Doppelreiter
(KR 8/2011)
Predstavujeme zahraničných rozhodcov
V sezóne už skoro každý týždeň sa niekde v okolí koná výstava psov. Väčšina z nás, ktorí to ťaháme Európou na ne sa poznáme, vieme kto aké plemená chová, kto kde má svoje odchovy, komu sa ako darí a naopak, kto s kým sa priatelí, kto s kým je mierne povedané v stave prímeria a pod. Striedajú sa plemená, majitelia, chovatelia, rozhodcovia. Kto jeden týždeň posudzuje, druhý týždeň vystavuje, tretí týždeň má absenciu a dokola.
Pri vydaní propozícií prvé čo nás ťahá nahliadnuť na zadné stránky kde je zbor rozhodcov. Tých našich viac menej poznáme, vieme aké plemeno chovajú, prípadne chovali , ktoré plemená posudzujú. Len keď prečítame meno zahraničného rozhodcu nie vždy sme si istí, čo rozhodca chová , čo posudzuje, čím sa zaoberá a odkedy. Preto by sme chceli vyplniť túto medzeru a predstavovať rozhodcov, ktorí posudzujú na výstavách u nás.
Jednou z tých, na ktorého som si spomenula medzi prvými je Maria Luise Doppelreiter. Rakúska rozhodkyňa viacerých skupín, ktorá je aktívna chovateľka anglických kokeršpanielov s vynikajúcimi výsledkami. Keď nestojí v kruhu ako rozhodca určite sa s ňou stretnete v kruhu ako s vystavovateľom. A úspešným !
Maria Luise Doppelreiter
Rozhodkyňa, ktorá má aprobáciu posudzovať 111 plemien FCI skupiny 1, 2, 3, 5, 6, 7, 8, a 10.
Maria Luise spominaš si na svojho prvého psa?
Veľmi dobre – môj prvý pes bol samozrejme anglický kokeršpaniel a volal sa „Sir Jackie of Hilltop“, doniesla som si ho v roku 1973 z chovnej stanice Rosemary Charrington a odvtedy sa venujem chovu anglického kokeršpaniela. Moja chovná stanica má názov “vom Oesterreichring” a prvý vrh v nej bol v októbri roku 1975. Odvtedy som odchovala a predviedla vo výstavných kruhoch veľa psov. Viac ako 75 anglických kokrov odchovaných v mojej chovnej stanici sa stalo šampiónmi a mnohí z nich sa stali šampióni viacerých krajín, veľa z nich bolo ocenených najvyšším titulom keď získali BIS. Najznámejším a najprestížnejším bol BIS na London Cocker Spaniel Society výstave s mojou Top Secret vom Oesterreichring, a dodnes prvý a jediný rakúsky odchovaný a vlastnený koker, ktorý bol predvedený v krajine pôvodu.
Ale okrem výstav sú Tvoji psi úspešní aj v iných oblastiach?
Iba výstavy nie sú môj jediný záujem u psov. Niektorí mali úspech a vyhrali na poľovných trialoch a veľa psov z mojej chovnej stanice sú úspešní v agility, obedience, záchranárstve a stopárstve.
Kde si posudzovala ?
Takže od roku 1984, odkedy som rozhodkyňou, som posudzovala v nasledovných krajinách: Austrália, Bielorusko, Belgicko, Čína, Chorvátsko, Česká republika, Dánsko, Fínsko, Nemecko, Veľká Británia (Open and Championship Shows), Maďarsko, Írsko, Litva, Luxembourg, Holandsko, San Marino, Srbsko, Slovensko, Slovinsko, Švédsko, Švajčiarsko, Rusko, Ukrajina a v bývalej Juhoslávii a samozrejme pravidelne posudzujem doma v Rakúsku.
Aké plemená posudzuješ ?
Počas posledných rokov som sa stala rozhodkyňou pre FCI skupinu 3 (teriéri), skupinu 8 (španiele, retrieveri a vodné psy) a 10 skupinu (chrty), mojou veľkou láskou sú španiele a okrem španielov je to junior handling .Som jedným zo zakladateľov tejto súťaže v Rakúsku. Okrem toho som rozhodkyňou obedience .
Si aktívna aj v organizácii práce so psami?
Áno, už 25 rokov som predsedníčka rakúskeho klubu španielov – Austrian Spaniel Club (OeJSpK- som členom predsedníctva rakúskeho španiel klubu, sekretárkou rakúskeho klubu junior handlerov a pracujem aktívne ako predsedníčka a trénerka nášho lokálneho výcvikového klubu psov..
Ďakujeme za rozhovor a veľmi radi sa s tebou stretneme v kruhu či už IN alebo IN IN. .
Anglický kokeršpaniel
to je krása, elegancia pohybu, ktorou vyniká medzi španielmi, všestrannosť,
ktorá mu je daná vďaka jeho inteligencii, ale aj tvrdohlavosť, ktorou si vás vie podmaniť.
Pôvodný anglický kokeršpaniel bol pes, ktorý sprevádzal sokoliara chytajúceho zver do sietí – tzv. terasovaním. S nástupom zbraní pre jeho pracovné schopnosti hlavne pri love vtáčej zveri a výborné vlastnosti spoločníka sa o ňom vyjadrovali v superlatívoch už v 14. storočí počas kraľovania Henricha IV. Geoffrey Chancer (1340-1400) vo svojich „Canterburských poviedkach a Count Gaston de Foix /1931/ v „Knihe o love“ – 1387. Rokmi utvrdzované vlastnosti / hlavne v ochote stopovať zver a hlasito ju vyháňať z húštin/ mu ostali dodnes, a preto je zaradený medzi poľovné plemená, hoci už dnes sa využíva o niečo menej.
Názov „koker„ po prvýkrát použili na výstave psov v anglickom Birminghame v roku 1859. Dovtedy ich nazývali priliehavo „plašiče“ a vystavovali ich pod názvom „poľné španiely“. Bolo tak tomu až do roku 1892, kedy sa rozdelili na kokre a špringre. V 30-tych rokoch minulého storočia sa stal najobľúbenejším psom vo Veľkej Británii. Dalo by sa povedať, že zakladateľom moderného chovu „kokra“ je pán James Farrow, ktorý vlastnil čierneho kokeršpaniela menom OBO (nar.1879). Tento pes je prítomný vo všetkých zakladateľských líniách a odvodzujú sa od neho všetky súčasné kokeršpaniele. Významnú mieru na úprave pracovných vlastností kokeršpaniela má majiteľ chovnej stanice kokešpanielov RIVINGTON pán C. A. Philips.
V roku 1893 bol kokeršpaniel uznaný ako samostatné plemeno a v roku 1902 bol založený Cocker Spaniel Club a vypracovaný štandard. Až v tridsiatych rokoch minulého storočia boli vytvorené ďalšie dve varianty – jednofarebný a viacfarebný. Dnes poznáme „kokra“ vo viacerých farebných variantoch – jednoliate farby zlatá a čierna, modrý beloš, oranžovo-biela, hnedo-béžová, trojfarebná, čierno-biela. Podľa štandardu FCI č. 5 je to pes strednej veľkosti, milého výzoru, má mať okolo12-15 kg, dosahovať výšku pes 39 – 41 , sučka 38 – 39 cm. Má priliehavú, hodvábnu, nikdy nie hrubú srsť. Je pevný a svalnatý. Hlava je s mäkkými obrysmi, nemá nijaké ostré uhly, ale výrazný stop s miernymi vráskami. Chrbát sa mierne zvažuje smerom k jemne zaoblenému zadku. Chvost je nesený vodorovne, ale vždy pohotovo v akcii. Má zaoblené a relatívne široké bedrá s veľkou hybnosťou a svalovou silou. Laby pevné, okrúhle, s hrubými vankúšikmi, dobre osrstené medzi prstami. Uši nízko nasadené na úrovni nosa a blízko k lebke, oči posadené ďaleko od seba, strednej veľkosti, tmavohnedé, mierne oválne priliehajúce viečka. Starostlivosť o hustú, lesklú, vode odolnú, na dotyk mäkkú srsť ako u všetkých plemien s dlhšou srsťou musí byť pravidelná a dôkladná. Od nej sa odvíja výstavný úspech, ale aj množstvo chlpov v koberci.
Kokeršpaniel je „vrecko plné energie“. Pokiaľ si ju nevybije prirodzeným spôsobom – teda pri poľovnej práci – čo je však dnes už v mnohých prípadoch nemožné – alebo alternatívnou činnosťou – aportovanie, agility, dlhé prechádzky, nahromadenú energiu si vybíja inak. Budete prekvapení jeho vynaliezavosťou. Preto čas a energia vami vynaložená na aktivity s ním sa vám bohato vráti v podobe spokojného psa a hlavne majiteľa.
Spracovala: Bc. Viera Janeková
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 8/2011