Weight Pulling 2011
(KR 8/2011)
Weight pulling a Športový klub Severan to je už dobrý rôčik ako jedno. A to isté môžeme povedať o weight pullingu a Kynologickom dni. Preteky tohto typu nemôžu na tejto kynologickej akcii chýbať. Inak tomu nebolo ani 2. júla tohto roku.
Samozrejme, že weight pulling je iný, ale určite nebudem klamať ak napíšem, že je to jeden z mála kynologických športov, čo dokážu strhnúť divákov, ktorí o kynológií toho veľa, alebo vôbec nič nevedia. Pozrime sa na ten tohtoročný v Jaklovciach. Určite sú naň minimálne dva pohľady. Jeden je trochu smutnejší, pretože po štyroch rokoch počasie nebolo práve letné a mohli by sme mu dokonca pridať prívlastok upršané. Ale samozrejme, vždy je aj pohľad druhý, ktorý vám chcem priblížiť. Začnem azda tým, že v Jaklovciach sa stretli obdivovatelia weight pullingu nie len zo Slovenska, ale aj z Čiech či Poľska. Všetci už ráno vedeli, že na súťaženie bude ideálne počasie. Stretli sa tu plemená s váhou od 15kg ako husky, až po krásnych 77kg – brazíska fila, ktoré boli presvedčivé nie len svojím výzorom. Ale nemyslite si, že len severské plemená dokážu potiahnuť poriadnu váhu. Do Jakloviec prišli aj neuznaný americký pitbulteriér, či belgický ovčiak, alebo len „oriešky“, či skôr „orechy“. To všetko sa stretlo v Jaklovciach, aby sa popasovali s dráhou dlhou 10 metrov a časom 90 sekúnd. Tento čas dostane každý, kto sa rozhodne so svojim štvornohým priateľom zdolať hmotnosť, ktorá čaká práve na to. Začínalo sa na 350 kg a postupne sa pridávalo 50 kg. Keď už bola váha blízko tisíc kilogramovej hranice začalo sa pole pretekárov prerieďovať. Medzi pretekármi sa tomu hovorí, že každá dráha má svoju hranicu za ktorú sa dostanú len tí vyvolení. Tohto roku v Jaklovciach to bolo 1000 kg. Po tejto váhe prišli ukážky naozajstného vzťahu medzi psom a jeho majiteľom. Tu bolo niekoľkokrát vidieť to vnútorné prepojenie. Mnohý presne vedeli, kedy prichádza hranica, ktorá je pre toho ich psa v deň súťaže konečná.
Stretávam sa s názorom, že tento kynologický šport je hrubý a dokonca že psov nútime ísť do extrémov. Pravda je však taká, že je to snáď jediný kynologický šport, kde je neustále prítomný veterinárny lekár, ktorý môže priamo toho ktorého psa vylúčiť z pretekov, alebo aj nepripustiť k súťaži. A ešte jedna poznámka, kým sa vrátim k samotným pretekom. Nestretol som sa doposiaľ so žiadnym zranením psa na takomto podujatí. Psi majú niekedy asi viacej rozumu ako my ľudia. Ale poďme pekne k pretekom. Po hmotnosti 1000 kg ostalo „v hre“ 14 psov, ktorý dokázali prelomiť túto hranicu. Boli medzi nimi zastúpené všetky plemená a všetky krajiny. A tak sme mohli vidieť nezlomnú vôľu stafordov či pitbulov, oddanosť severanov, či tvrdú prácu ovčiakov. Na konci dňa však ostal už len jeden pes. Vlastne to bola sučka. Všetci naozaj všetci čakali či pokorí 2000 kg. Veď v hre už bola iba „ona“ poľská Jazda, sučka aljašského malamuta. A ak si niekto myslí, že toto bol koniec tak je na veľkom omyle. To bol len začiatok. Tak trochu aj počasia, pretože začalo jemne pršať, ale nakoniec aj to bolo na dobro veci. Počasie nakoniec prispelo k tomu, že padol slovenský rekord a sme že môžeme zverejniť 2405 kg. Ako sa nám priznal majiteľ Jazdy pán Stanislawski z Poľska. Jazda miluje dážď. A to bolo rozhodujúce pre prekonanie rekordu.
Tak toto bolo krátky pohľad na tohtoročný weight pulling v Jaklovciach. Potvrdil, že je veľmi atraktívnym kynologickým športom, ktorý preverí a ukáže v plnej nahote vzťah psa a človeka. Veď len tento dokáže preniesť svoju silu do 10 m dráhy a aj do 2405 kg. Gratulujem všetkým, ktorí sa dokázali predstaviť so svojim štvornohým priateľom a ukázať všetkým, čo je to priateľstvo medzi človekom a psom.
Jano Keruľ
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 8/2011