Coursing a dostihy – Coursing I.
(KR 7/2014)
Štvanie zveri za účelom získavania potravy strácalo význam a z lovu sa stala skôr športová záležitosť, pri ktorej šlo o to, akým spôsobom a ako rýchlo dokáže chrt korisť uloviť. Týmto bol položený základ a stanovené pravidlá coursingu – terénnemu dostihu so živým zajacom. Tento šport nahrádzal chrtom ich prirodzenú túžbu prenasledovať všetko, čo sa hýbe. V posledných rokoch sa však môžeme na coursingových dráhach stretávať aj s inými plemenami a krížencami.
Existujú dva druhy coursingu. Prvým typom je hare coursing – dostih za živým zajacom. Snáď najznámejším a najslávnejším dostihom tohto typu je Waterloo Cup, ktorý sa behá vo Veľkej Británii. Dostih má dlhoročnú tradíciu a návštevnosť dosahuje niekoľko desiatok tisíc divákov. Druhý je lure coursing – dostih za umelou návnadou, ktorou je buď králičia koža, alebo obyčajný strapec z igelitu.
Moderný coursing sa koná na členitom, ale prehľadnom priestranstve dostatočnej veľkosti s trávnatým alebo piesočným povrchom (lúka, pastva, pláž) a s ojedinelým výskytom stromov, alebo kríkov. Ak stromy a kríky chýbajú, môžu byť nahradené dekoráciami. Na priestranstve je vytýčená trať pomocou kladiek na ťahanie umelej návnady, na ktorej sú prírodné alebo umelé prekážky. Prekážkou môže byť, napríklad, živý plot alebo potok. Ak prírodné prekážky chýbajú, môže byť živý plot nahradený balíkmi slamy, či nanosenými krami a potok dostatočne dlhým a širokým pásom igelitu zodpovedajúcej farby, ktorý psy nemôžu obehnúť ani z jednej, ani z druhej strany.
Menej bežnou formou coursingu je tzv. bránkový coursing, kde na trati nepravidelného tvaru je vytýčený určitý počet bránok, ktorými musí bežiaci chrt prebehnúť. Za prebehnutie bránkami dostávajú psy určitý počet bodov, a ten, ktorý prebehne ako prvý, dostane bodov viac. Pri vyrovnanom počte bodov rozhoduje poradie psov, v ktorom dobehli do cieľa. Pre tento typ coursingu je potrebná veľká skúsenosť a cit ťahača návnady, pretože nie je žiaduce, aby psy unikajúcu korisť nadbiehali, ale je potrebné, aby prebehli vytýčenou bránkou. Pokiaľ im návnada unikne, psy si, samozrejme, začnú nadbiehať a bránku obídu.
Coursingové preteky sa konajú na rôznych úrovniach (majstrovské, bodovacie, národné, medzinárodné, majstrovstvá Európy).Na coursingu vypúšťa majiteľ svojho psa tzv. „z ruky“, to znamená, že odpadá učenie psa vybiehaniu z boxov.
V coursingovom behu bežia len dva, vo výnimočných prípadoch tri psy. Majú pre svoj beh rozľahlú lúku a je na ich uvážení, kadiaľ sa za návnadou vydajú tak, aby ju čo najrýchlejšie ulovili. Rýchlosť je len jedným z kritérií, ktoré sa hodnotia.Tá nie je posudzovaná meraním, ale na určenom úseku sa opticky zhodnotí, ako je pes rýchly. Ďalšie kritériá – obratnosť, horlivosť, vytrvalosť a inteligencia – sa hodnotia bodmi a je na dvoch rozhodcoch, ktorému psovi dajú väčšie či menšie bodové ohodnotenie.
V coursingu sa hodnotia nasledujúce kritériá:
- Rýchlosť – nevyhnutná k uloveniu zveri. Dôležité je, ako rýchlo sa pes pri štarte dostane do popredia. Prejavuje sa po celej dĺžke trate, ale predovšetkým vo fáze chytania návnady. Pri coursingu sa nepoužíva časomiera, dôležitým prostriedkom hodnotenia je schopnosť psa prekonať územie, ako aj jeho snaha. Absolútna rýchlosť pri hodnotení coursingu nie je dôležitá, pretože rýchlosť chrta je chápaná relatívne vo vzťahu s jeho súpermi. Frekvencia pohybu, počet pohybov a progresia určujú rýchlosť psa. Rozhodcovia musia oceniť psa, ktorý beží veľmi nízko, dobre sa naťahuje a prenasleduje návnadu. „Go-bye“ je výraz pre vybudenie chrta, ktorý sa nachádza na druhej pozícii, zvyšovaním rýchlosti sa dostane na úroveň svojho súpera, a toho predbehne. „Go-bye“ nastáva v priestore medzi dvoma po sebe nasledujúcimi kladkami.
- Horlivosť –snaha pri prenasledovaní, bez ohľadu na kvalitu povrchu a incidenty, napríklad vyhýbanie sa, pády, momentálna strata návnady. Bežiaci pes musí byť fixovaný na unikajúcu návnadu. Pri jej prenasledovaní musí voľne, bez zaváhania preskočiť prípadné prekážky. V cieli musí pes chytať návnadu v plnej rýchlosti, a to aj v prípade, že dobehol ako druhý a návnadu už chytil súper. Strata rovnováhy psa pri chytaní návnady sa tiež hodnotí kladne. Horlivosť chrta sa prejavuje pri štarte veľkou pozornosťou, fixovaným pohľadom na návnadu. Pri prenasledovaní návnady stálym tlakom, ktorý núti obsluhu návnady zvyšovať rýchlosť, aby zabránila jej chyteniu pred koncom závodu, skokom cez prekážky bez zaváhania, vôľou vrátiť sa k návnade, ak sa mu stratila. Pri chytaní v plnej rýchlosti, dolapením návnady sklzom, vrhnutím sa na ňu, tzv. „brassok“ a pokusom o chytenie návnady, ak ju už drží jeho súper.
- Inteligencia –pes si vyberá dráhu, ktorá ho privedie do dobrej pozície pre chytanie. Skúsený pes odhaduje pohyb návnady vzhľadom k okolitému terénu, nadbieha si a bráni jej uniknúť.
- Obratnosť – sa prejavuje pri náhlych zmenách smeru ťahanej návnady, pri prekonávaní prekážok a pri chytaní návnady.
- Vytrvalosť – je schopnosť chrta dokončiť preteky v dobrej fyzickej kondícii. Je spojením jeho fyzických a mentálnych síl. Pes musí dokázať, že aj na voľnom priestranstve je schopný návnadu uloviť a pri ostrejšom uhle pohybu strapca sa stáva, že vo svojej rýchlosti nestačí rýchlo zmeniť smer a musí sa vracať. V tomto smere má pomalší pes určitú výhodu. Tiež tu nedochádza k stretu súperov.
Na záver pes vykonáva tzv. „kill“, teda chytenie a zahryznutie návnady.
Preteky sa behajú v dvoch kolách a trať musí mať v druhom kole odlišný priebeh. Väčšinou sa v ňom beží rovnaká trať, ale v opačnom smere. Na akciách veľkého významu, ako napríklad na majstrovstvách Európy, sú väčšinou pripravené dráhy dve a psy sa na nich vystriedajú. Do druhého kola postupujú iba psy, ktoré v prvom kole získali aspoň polovicu.
Dvojice psov pre druhé kolo sa zostavujú tak, aby spolu bežali psy s približne rovnakým počtom bodov získaných v prvom kole. Počet získaných bodov z oboch kôl sa sčítava. Víťazí pes s najvyšším počtom bodov, a nemusí to byť, na rozdiel od klasických dostihov, ten najrýchlejší. Stáva sa, že chrt, ktorý nijak nevyniká na dráhe, sa stane výborným coursingovým bežcom.
Coursingového psa môžeme teda hodnotiť z viacerých hľadísk a je zrejmé, že v rôznych krajinách zdôrazňujú dôležitosť rôznych vlastností a schopností. Vo Francúzsku a v Amerike môže pes v uprednostňovanom kritériu získať viac bodov. FCI a LCO poriadok stanovuje pre všetky kritériá rovnaký počet bodov. Ak majú dva psy rovnaký celkový počet bodov a aj rovnaký počet bodov v druhom kole, rozhoduje o ich poradí rozdiel počtu bodov v kritériách postupne podľa dôležitosti. Podľa Medzinárodného poriadku FCI je toto poradie nasledujúce: vytrvalosť, obratnosť, horlivosť, inteligencia, rýchlosť. Podľa LCO je najdôležitejšia horlivosť, potom inteligencia, obratnosť, vytrvalosť, rýchlosť. Američania oceňujú najviac rýchlosť a obratnosť, Francúzi obratnosť a horlivosť.
Hodnotenie coursingových pretekov je zložitejšie, menej jasné a je veľmi častým predmetom diskusií majiteľov bežiacich psov. Medzinárodný poriadok FCI má hodnotenie postavené na bodovej výške 20 bodov za jedno kritérium od jedného rozhodcu. Preteky na národnej úrovni hodnotia dvaja rozhodcovia, na medzinárodnej sa počet zvyšuje o jedného.
V praxi to znamená, že pes môže získať maximálne 400 bodov, počas medzinárodných pretekov až 600 bodov z dvoch kôl. Inteligentne vymyslený systém umožňuje presné posúdenie loveckého konania. Vyhrať môžu iba tie psy, ktoré majú v sebe dostatok odvahy, sily, výbušnosti, obratnosti a poľovnej vášne, a ktoré dokážu rýchlo reagovať.
V budúcom čísle: Coursing a dostihy – Coursing II.
Ing. Ivan Pádej
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 7/2014