– vnútorné parazity psov a mačiek
(KR 7/2014)
Endoparazity predstavujú potenciálne riziko nielen pre zvieratá, ale aj pre človeka, ktorý je v dennodennom kontakte so zvieratami. Z endoparazitóz sa najčastejšie vyskytujú parazity tráviaceho traktu, a preto im venujeme trochu času v tomto článku.
Toxokaróza
Ide o najčastejšiu helmintózu psov a mačiek. Toto ochorenie je spôsobené oblými červami Toxocara canis – psia škrkavka, a Toxocara cati – mačacia škrkavka. Čo je dôležité uvedomiť si pri škrkavkách, je fakt , že v prírode existuje takmer stopercentný kolobeh prenosu týchto parazitov. Po preniknutí infekčného vajíčka (takého, ktoré je schopné vyvolať infekciu) do tráviaceho traktu hostiteľa dochádza k vyliahnutiu larvy. Tá prechádza z čreva cez krvné riečisko do pečene a následne do ďalších orgánov (najmä do pľúc, ale aj svalov, oka, mozgu). U mladých infikovaných zvierat (šteňatá, mačatá) dochádza k vykašliavaniu a následnému prehltnutiu lariev späť do čreva.
Počas migrácie telom hostiteľa larvy prekonávajú metamorfózy – premeny. Tie vyvrcholia u lariev, ktoré sa vrátili do čreva, premenou na dospelé jedince, schopné produkovať obrovské množstvo vajíčok. Vajíčka sa spolu s trusom dostávajú do vonkajšieho prostredia, kde musia bezpodmienečne „stráviť“ niekoľko týždňov (v závislosti od vonkajšieho prostredia), aby „dozreli“ a stali sa tak infekčnými.
U jedincov starších ako jeden rok však k úplnému dokončeniu vývoja dochádza zriedkavo. V takomto prípade ostávajú larvy „uhniezdené“ v rôznych orgánoch v tele hostiteľa (pečeň, svaly) v stave tzv. „hypobiózy“. Doslova driemu a čakajú na príležitosť. Tá prichádza počas gravidity a laktácie. Vtedy sa larvy uvoľňujú a dokážu infikovať plody transplacentárne (len u psov) a cez mlieko matky počas laktácie (u psov, aj mačiek). Takýmto spôsobom je zabezpečený veľmi efektívny a takmer dokonalý spôsob prežitia škrkaviek v hostiteľskom kolobehu.
Klinické prejavy sa najčastejšie manifestujú u mladých. Typické je nafúknuté bruško pri celkovej vychudnutosti, hnačky a zvracanie. Zvieratá sa pomerne rýchlo dehydrujú, stávajú sa apatickými. Nezriedka sú pozorované kŕčové stavy, na ktorých má pri silnej invázii výrazný podiel aj škrkavkami produkovaný neurotoxín askaridín. Pri silnej invázii vo vrhoch s nízkou chovateľskou úrovňou nezriedka dochádza k početným úhynom.
Vzhľadom na prebiehajúcu migráciu lariev je častým príznakom chronický kašeľ a dušnosť. Klient často prichádza zhrozený tým, že šteniatko dokonca vyzvracalo živú škrkavku, pričom sa zväčša jedná o larvu. K takémuto nálezu však môže dôjsť aj u mladých jedincov vo veku aj 6 až 8 mesiacov bez akýchkoľvek ďalších klinických príznakov.
Jediným účinným spôsobom potláčania výskytu tohto parazita u našich domácich mäsožravcov je dôsledná prevencia. U sučiek/mačiek je vhodné vykonať preventívne odčervenie pred plánovaným krytím. Jednoznačne treba však opakovane odčervovať šteňatá/mačatá od veku dvoch týždňov po narodení. Toto je potrebné opakovať v dvojtýždňových intervaloch do veku troch mesiacov a následne do veku pol roka raz mesačne. Počas laktácie je potrebné spolu s mladými odčervovať aj sučku/mačku.
U starších, respektíve dospelých zvierat sa odporúča pravidelné preventívne odčervenie kvartálne – raz za tri mesiace. Na našom pracovisku odporúčame v súlade s najnovšími svetovými poznatkami a trendami u dospelých zvierat pravidelne jeden až dvakrát za rok vykonať kompletné koprologické vyšetrenie (parazitologické vyšetrenie trusu zvieraťa) a v prípade pozitívneho nálezu vajíčok alebo lariev parazitov vykonať dôslednú terapiu s následnou kontrolou.
Ďalším významným krokom v prevencii šírenia tohto ochorenia u zvierat a ľudí je komplexný spoločenský prístup k odpratávaniu zvieracích exkrementov a ich neškodná likvidácia. Toto považujem za významné kritérium posudzovania vyspelosti spoločnosti ako takej. V tomto, bohužiaľ, máme ešte veľmi veľké rezervy.
Echinokokóza
Ide o závažné ochorenie psov a mačiek, prenosné na človeka. Ide o drobné pásomnice Echinoccocus multilocularis a Echinococcus granulosus. Larvy si v rôznych orgánoch (pečeň, mozog) v hostiteľskom organizme vytvárajú cysty často enormných rozmerov (až niekoľko litrov). Vývojový cyklus týchto parazitov je viazaný na medzihostiteľov, ktorými sú okrem iných najmä prežúvavce – ovce a hovädzí dobytok, ale aj voľne žijúca raticová zver (srnčia, jelenia, divé svine).
U tohto ochorenia je preto väčšie riziko tzv. „profesionálnej expozície“ – pastierske a poľovné psy, personál salašov, maštalí, či poľovníci. Ale rovnako môže dôjsť k nakazeniu psíka počas dovolenky v horách na miestach, kde sa pasú ovce, alebo na vychádzke v lesoch s výskytom zveri. Po takýchto potenciálnych expozíciách je vhodné preventívne odčervenie, respektíve koprologické vyšetrenie.
Dipilidium caninum
Dipillidie patria medzi menšie pásomnice, ktorých medzihostiteľom sú blchy. Jedná sa opäť o príklad takmer dokonalého kolobehu parazita v prírode. Je preto nevyhnutné po každom preliečení zvieraťa na blchy vykonať aj dôsledné odčervenie. Nemožno však opomenúť ani typický klinický príznak u psov, tzv. „sánkovanie“, keď si pohybom v sede šúchajú zadok o zem. Príčinou je extrémne svrbenie, ktoré tieto pásomnice pohybom v koncových úsekoch čreva spôsobujú. Pri takýchto príznakoch je viac než vhodné vyhľadať odbornú pomoc veterinárneho lekára, aby posúdil dôvod tohto správania psíka.
Giardióza
Giardióza je parazitárne ochorenie tráviaceho traktu ľudí i zvierat, prenášané kontaminovanou vodou a potravou, alebo priamym kontaktom s infikovanou osobou fekálno-orálnou cestou. Pôvodca ochorenia jednobunkový črevný bičíkovec Giardia intestinalis (syn. Giardia duodenalis, Giardia lamblia). Je to choroba mláďat a detí. Rozšírenie choroby je kozmopolitné – vyskytuje sa na celom svete, hlavne v oblastiach s nízkou úrovňou hygieny.
Giardióza sa u mláďat prejavuje ako hnačka s hojným obsahom hlienu bez krvi a zvýšeným obsahom tuku v stolici, nevoľnosťou, zvýšenou plynatosťou, zvracaním, úbytkom hmotnosti, zlým alebo slabým kondičným skóre. Pri chronickom priebehu sa hnačka strieda so zápchou s adekvátnymi poruchami trávenia. Častý býva aj tzv. inaparentný (skrytý) priebeh ochorenia – bez zjavných klinických príznakov.
Diagnostika sa robí in-house pomocu špecifického testu a kontrolnej mikroskopie. V niektorých prípadoch terapia trvá dlhší čas. Dôležité je zamedziť opätovnej infestácii, čo výrazne skracuje dobu liečby.
Cryptosporidióza
Protozoárny parazit Cryptosporidium parvum, pôsobiaci ako infekt v črevách psa a mačky. U zdravých jedincov spôsobuje šírenie oocýst do vonkajšieho prostredia bez klinických príznakov. U zvierat so slabou imunitnou odpoveďou, u chorých a najmä u mláďat sa klinicky prejavuje ako ochorenie tenkého čreva. Symptomaticky sa najčastejšie prezentuje hnačkami, horúčkou, stratou telesnej hmotnosti a horúčkou. Diagnostika je obtiažna kvôli veľkosti parazita, a preto sa odporúča vyšetrenie trusu a bioptických vzoriek v referovanom laboratóriu. U imunosuprimovaných ľudí môže mať závažný priebeh pripomínajúci choleru.
Isosporóza
Je spôsobená jednobunkovcami Isospora canis. Klinicky sa vyskytujú najmä u šteniatok a mačiatok pochádzajúcich z chovov, kde je vyššia koncentrácia zvierat a kde vládnu špatné zoohygienické podmienky. Zvieratá infestované kokcídiami sa najčastejšie prezentujú chronickými hlienovitými hnačkami, zvracaním, zlým zdravotným stavom, stratou hmotnosti, dehydratáciou a hlavne nechutenstvom. Najviac pacientov k veterinárovi príde v čase odstavu a tesne potom. Liečba musí byť rýchla a agresívna, niekedy vyžaduje aj hospitalizáciu postihnutého zvieraťa.
Tritrichomonas foetus
Je jedným z najzávažnejších endoparazitov, spôsobujúci hnačku u mačiek. Tento jednobunkovec sa vo vonkajšom prostredí šíri stolicou. Kolonizuje hrubé črevo a spôsobuje dlhodobo trvajúce a niekedy neovládateľné ochorenie u mačiek. Štúdie poukazujú na to, že Tritrichomonas foetus spôsobuje hnačku typu hrubého čreva, čo sa prezentuje častou stolicou, polomäkkou, potriesnenou krvou alebo hlienom. Pri pretrvávajúcej hnačke vzniká zápal konečníka, iritácia análnej oblasti a u niektorých mačiek aj fekálna inkontinencia.
Postihnuté môžu byť mačky všetkých vekových kategórií. Ochorenie sa najčastejšie objavuje u mačiek do dvanásteho mesiaca života. V ohrození sú najme mačky nachádzajúce sa v skupine v domácom prostredí, mačky umiestnené v útulkoch a vonkajšie mačky. Re-infekcia je jednou z ciest opätovného nakazenia a neúspešnosti nasadenej terapie. Na diagnostiku nestačí mikroskopické vyšetrenie trusu – parazit sa musí kultivovať.
Terapia endoparazitóz
Terapeutík používaných pri liečbe a prevencii týchto ochorení je k dnes k dispozícii veľké množstvo. Je však niekoľko zásad, ktoré treba dodržiavať. Pri výbere „vhodného lieku“ je potrebné poradiť sa s veterinárnym lekárom. Keďže sa jedná o parazity tráviaceho traktu, najbežnejším spôsobom odčervenia sú tablety, pasty a spot-on (kvapky, ktoré sa aplikujú priamo na kožu). Pri týchto je veľmi dôležité dodržať predpísanú dávku na hmotnosť zvieraťa. Na trhu sú dnes praktické „ochutené“ tablety , ktorými sa vyhýbame zaužívanému „schovávaniu“ tabliet do rôznych nežiaducich pokrmov, ako sú šunky, salámy a pod.
Pre šteňatá je vhodné použitie tekutých suspenzií a pasty, čo uľahčuje ich aplikáciu a spoľahlivo zabezpečí požitie celej dávky liečiva. Pomerne veľkým problémom je podávanie tabliet mačkám. Práve z tohto dôvodu sú na trhu najnovšie preparáty – spot-on formy, slúžiace na komplexnú dehelmintáciu vysoko efektívnym a bezproblémovým spôsobom aplikácie. Rovnaké preparáty sú k dispozícii aj pre psov. Okrem pohodlného spôsobu aplikácie je ich veľkou výhodou fakt, že obsahujú nové účinné látky pôsobiace proti parazitárnym organizmom a riešia tak zároveň aj dlhšiu dobu vyvstávajúci problém s rezistenciou parazitov na zaužívané farmaká.
Na záver musím pripomenúť aj dôležitosť osobnej hygieny – dôsledné umytie rúk po každej manipulácii so zvieraťom a pred každým jedlom vôbec. Taktiež apelujem na majiteľov/chovateľov, aby boli kooperatívni pri odpratávaní exkrementov ich domácich miláčikov. Chránime tým naše zdravie a zdravie našich štvornohých rodinných príslušníkov.
Odporúčam každoročné preventívne vyšetrenie trusu – koprológiu. Odčervovať tri až štyrikrát ročne. Dodržiavať schému odčervenia, a to hlavne u šteniat, gravidných a laktujúcich zvierat. Kontrolovať stolicu, aspoň opticky. Schéma odčervenia: pred nakrytím, dva týždne po pôrode – spoločne matka a novorodenci, každý druhý týždeň až do tretieho mesiaca života, potom každý mesiac do piateho mesiaca života a nasledovne každý tretí až štvrtý mesiac života.
Medzi ďalšie opatrenia patrí:
– zakrývanie pieskovísk a zabránenie defekácii psov a mačiek na týchto miestach
– v záhradkách možno znížiť zamorenie prerytím pôdy (vajíčka škrkaviek na povrchu zničí slnečné žiarenie)
– pravidelné odblšovanie psov a mačiek (blchy sú medzihostiteľmi pásomníc).
– dôsledná hygiena priestorov, kde sú zvieratá umiestnené
– dodržiavanie hygienických návykov u majiteľov a chovateľov zvierat
Najdôležitejšia je prevencia, preto nezabudnite dať vyšetriť svoje zviera a následne preventívne odčerviť podľa pokynov veterinárneho lekára.
MVDr. Michal Gaško, VetPoint – veterinárna nemocnica pre malé zvieratá
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 7/2014