(KR 6/2012)
Najznámejšie psy 19. a 20. storočia a ich životné príbehy
Jeho túžba cestovať bola neuveriteľná. Bohužiaľ, nemohol byť rušňovodičom, no posádky sprevádzal s najväčšou radosťou.
Pustou krajinou sa ozýva hlasný hvizd. Oznamuje, že vlak sa blíži a všetci by mali radšej uhnúť rútiacemu sa kovovému monštru. Cestujúci sa vykláňajú z okien a nechávajú si vlasy rozcuchať vetrom.
Na čele odfukuje lokomotíva, posádka prikladá do kotla a spoločnosť im robí ufúľaný kríženec. Riskantne sedí na najvyššom bode vlaku a pozerá do diaľky. Užíva si hlasný zvuk píšťalky, necháva sa zašpiniť tmavým dymom z komína a vychutnáva si jazdu.
Vlak pozvoľna spomaľuje, blíži sa k stanici. Cestujúci sa tešia na svojich príbuzných, obchodníkov čaká ďalší náročný pracovný deň. Malý psí pasažier tiež vykukne a ohlasuje svoju prítomnosť. „Už aj choď od neho preč! Prosím ťa, nepribližuj sa k nemu! Pozri, aký je agresívny!“ zvolá matka na svojho syna. „Pani, nebojte sa! Je veľmi priateľský, ani muche by neublížil,“ vysvetľuje člen posádky. Pes sa len dožaduje pozornosti, maškrty a láskavého pohladenia, ktorého nie je nikdy dosť.
Píšťalka zapíska, výpravca dá vlaku zelenú, a ten sa pomaly pohýna. Postupne naberá rýchlosť a stanicu necháva ďaleko za sebou. A Bob, štvornohý milovník vlakov, sa vezie spokojne so suchárom ďalej.
Bob a jeho príbeh
Bob uzrel svetlo sveta v roku 1882 na farme Henryho Hollambyho neďaleko mestečka Macclesfield pri Adelaidských vrchoch. Nebol žiadnym čistokrvným plemenom, iba obyčajným krížencom austrálskeho dobytkárskeho psa. Bob zažil pravý železničiarsky život už v prvých mesiacoch života. Blízko Strathalbynu stavali železnicu a Bob nasledoval kopáčov po trase plánovanej linky. Niekoľkokrát ho vrátili majiteľovi, hostinskému Jamesovi Mottovi v Hoteli Macclesfield, no Bob sa vždy vrátil na železnicu, až ho nakoniec jeho túlavé labky už nikdy nezaviedli domov.
Bob sa túlal krajinou, keď ho nečakane odchytili. V blízkosti Carrietonu mal spoločne s ďalšími 50 túlavými psami vyhubiť králiky z okolia trate. Túlavého Boba vyzdvihli v Adelaide. Nápadne sa podobal na psa, ktorého hľadal terowský sprievodca, William Seth Ferry. Bob sa stal jeho štvornohým priateľom, no oficiálne si ho osvojil až 24. septembra 1884. Spoločne cestovali na trati Terowie – Peterborough, a tak sa začal Bobov cestovateľský život. V roku 1889 však Ferryho povýšili na náčelníka stanice a cestovať prestal. Videl, že Bob vlaky miluje, a nechal preto odvážneho psa tráviť život tam, kde bol šťastný. Prežil mnoho krásnych chvíľ a precestoval viac než ktorýkoľvek iný pes.
Bob cestoval aj v pokročilom veku, pravidelne navštevoval mäsiarstvo pána Evansa na Hindley Street v Adelaide. Jedného dňa mäsiar popíjal popoludňajší čaj, keď počul Boba štekať na okoloidúceho psa. Brechot sa však zmenil na smutné vytie a v ten deň, 29. júla 1895, sa Bob vydal na svoju poslednú cestu.
Zaujímavosti zo života Boba
- Bob je známy v celej Austrálii, často ho nazývajú aj Terowský Bob.
- Cestoval pravidelne po južných austrálskych dráhach.
- Najradšej sedával na kope uhlia v lokomotíve, odkiaľ mal najlepší výhľad.
- Hoci mal Bob svojho majiteľa, bol svojím vlastným pánom. Priateľskou povahou si získal každého a železničiari ho ochotne vozili „zadarmo“.
- Po rozlúčke s Williamom Ferrym patril všetkým, no zároveň nikomu. Každý deň strávil po boku iného železničiara, celý deň mu robil spoločnosť a večer ho sprevádzal domov. Ráno si vyhliadol iného, a tak sa to neustále opakovalo.
- Nemal rád elektrické lokomotívy, cítil sa v nich stiesnene.
- Niektoré historické zdroje tvrdia, že Bob precestoval celú Austráliu. Videli ho vraj v meste Oodnadatta, v Queenslande a dokonca aj na západe kontinentu (v tej dobe však na západe neexistovala železničná trať, preto je pravdepodobné, že si ho pomýlili s iným psom).
- Počas života sa aj niekoľkokrát zranil. V Port Pirie si v kabíne pricvakol chvost, počas státia v Adelaide sa skotúľal pod rútiaci sa vlak. Pri návšteve v Port Augusta omylom naskočil na loď smerujúcu do Port Pirie – pomýlil si hvizd lode so zvukom lokomotívy.
- Nová skúšobná posádka vlaku si raz z Boba dokonca urobila srandu. The Peterburg Times píše, že mu muži ostrihali všetku srsť na tele – okrem hlavy a špičky chvosta. Výzorom sa nápadne podobal na leva, no jeho hlas prezrádzal, že „malý lev“ je železničiar Bob.
- Obchodný cestujúci, ktorý si Boba veľmi obľúbil, mu daroval obojok. Na jeho bronzovej časti sa nachádza vyrytý text: „Nezastavujte ma, nechajte ma bežať ďalej, pretože ja som Bob – pes železničiar.“ Nápis na obojku navrhol Ferry so synovcom.
- Vďaka svojej cestovateľskej vášni sa stal známym po celej krajine. Zúčastnil sa slávnostnej ceremónie otvorenia železnice medzi Peterboroughom a Broken Hill a ako významný hosť nesmel chýbať ani na výstave v Melbourne.
- Niektorí historici tvrdia, že Bob nezomrel pri mäsiarstve v Adelaide, ale že svoje posledné dni prežil v spoločnosti Silverton Tramway Company.
- Po smrti Bobovo telo zakonzervovali a vystavili v Exchange Hotel v Adelaide.
- Primátor hlavného mesta Austrálie venoval slávny Bobov obojok austrálskej únii strojníkov – Australian Federated Union of Locomotive Enginemen. V súčasnosti sa obojok nachádza v Národnom železničnom múzeu v Port Adelaide spolu s fotografiami a ďalším artefaktmi.
- Na Boba sa nezabudlo a vedia o ňom i súčasní zamestnanci austrálskych železníc.
- Život Boba – psa železničiara, pripomína aj niekoľko informačných tabúľ, ktoré sa nachádzajú v Terowie.
- Miestna komunita v Peterborough našla finančné prostriedky a v novembri 2009 odhalila na východnom konci hlavnej ulice mesta sochu na Bobovu počesť.
Poznáš správnu odpoveď?
1.Kde žil Bob – pes železničiar?
a.Vo Veľkej Británii.
b.V Austrálii.
c.V Amerike.
2.Kto si ho v roku 1884 osvojil?
a.Henry Hollamby.
b.James Mott.
c.William Seth Ferry.
3.Odkedy začal cestovať sám?
a.1889
b.1884
c.1882
4.Prečo po určitom čase začal posádky vlakov sprevádzať sám?
a.Williama Ferryho povýšili na prednostu stanice a prestal cestovať.
b.Miloval cestovanie vlakom a nechcel sa ho vzdať.
c.Stratil sa na stanici a už nevedel nájsť cestu k majiteľovi.
5.Prečo Bob nemal rád elektrické lokomotívy?
a.Cítil sa v nich stiesnene.
b.Mali iný zvuk píšťalky.
c.Páčili sa mu všetky lokomotívy, elektrické nevynímajúc.
6.Kde najradšej sedával?
a.Na čele lokomotívy na kope uhlia.
b.Na vankúšiku.
c.Na podlahe.
7.Čo, resp. koho rád navštevoval v čase svojej staroby?
a.Stanicu, kde pracoval William Ferry.
b.Mäsiarstvo pána Evansa.
c.Kopáčov železnice.
8.Kde sa v súčasnosti nachádza Bobov slávny obojok?
a.V Australian Federated Union of Locomotive Enginemen.
b.V Národnom železničnom múzeu v Port Adelaide.
c.V Peterborough.
9.Stala sa Bobovi počas cestovania vlakom nejaká nehoda?
a.Áno.
b.Nie.
10.Kedy odhalili sochu na Bobovu počesť?
a.V roku 2009.
b.V roku 2011.
c.V roku 2008.
Autor článku a prídavného materiálu: Lenka Preisingerová
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 6/2012