Ako ich rozoznať?

(KR 6/2012)

FCI (Fédération Cynologique Internationale) rozoznáva vyše 400 plemien na celom svete. Sú to však len tie medzinárodne uznané. Jednotlivé plemená sa navzájom líšia veľkosťou, vzhľadom, typom a dĺžkou srsti, farbou, ušami a s ich určením milovníci psov nemávajú problémy. Existujú však i také plemená, ktoré laická verejnosť medzi sebou často zamieňa, alebo ich považuje za zmenšenú kópiu veľkého plemena.
Fotografia dobermana: Nora Tatárová

Dá sa to tvrdiť aj o nasledujúcej nie dvojici, ale dokonca trojici. Menej známeho nemeckého pinča, nehovoriac o malom hladkosrstom pinčovi, si mnoho ľudí zamieňa so šteniatkom sebaistého dobermana. Laik by zrejme povedal, že ide o jedno plemeno, len vyšľachtené v rôznych veľkostiach, nie je to však pravda. Hoci sa na prvý pohľad zdá, že tieto psy sú „jedna rodina“, preukázateľne existujú prvky, v ktorých sa navzájom odlišujú.

Čo ich spája?

Na prvý pohľad by sme povedali, že ide o jedno plemeno v troch rôznych veľkostiach. Doberman, nemecký pinč i malý hladkosrstý pinč (trpasličí pinč alebo laikmi nazývaný „ratlík“) pochádzajú z Nemecka. Aj keď každý z nich patrí do inej veľkostnej kategórie, všetci majú elegantné línie tela, hrdé držanie, temperamentnú povahu a rozhodný výzor, čím zodpovedajú ideálnemu obrazu psa. Na prvý pohľad majú podobné čierne sfarbenie s pálením, hustú, krátku, tesne priliehavú srsť, nekupírované chvosty (doberman môže mať aj kupírovaný) nesené pri pohybe prirodzene. Preto sa zdá, akoby si z oka vypadli. Dokonca ich čiastočne spája temperament. Hoci sú psími bratmi z 2. skupiny FCI, zastrešujúcej pinče, bradáče, molosoidné a švajčiarske salašné psy, a každého využitie sa ubralo iným smerom, všetci sú nesmierne inteligentní, odvážni, elegantní a prekypujú nespútanou energiou.

Fotografia nemeckého pinča: Ladislav Hájek
V čom sa odlišujú?

Aj keď sa doberman, nemecký a trpasliční pinč na seba veľmi nápadne podobajú, keď sa na nich pozriete lepšie, zistíte, že to nie sú tri veľkosti jedného psa. Existujú znaky, ktorými sa navzájom odlišujú. Trpasličí pinč – najmenší – váži od 4 do 6 kg a pôsobí najzraniteľnejším dojmom. Ideálna hmotnosť nemeckého pinča je 12 až 20 kg. Na druhej strane, doberman so svojou svalnatou, mocnou stavbou tela vyžaruje rešpekt. Jeho hmotnosť je do 35 kg u súk a do 45 kg u psov. Pri štandarde plemien je však smerodajná predovšetkým výška. Doberman má merať do 72 cm (suky do 68 cm), nemecký pinč 40 – 50 cm a trpasličí pinč 25 – 30 cm. Hoci je trpasličí pinč zmenšeninou pinča, no bez trpasličích znakov, v porovnaní s dobermanom sa líšia predovšetkým celkovým vzhľadom, výškou a možnými sfarbeniami srsti.

Fotografia malého hladkosrstého pinča: Alena Kutíková

Ďalšie znaky v kocke

Z rozdielnej stavby tela možno odvodiť aj rozdiely vo využití plemien: dobermanove vlastnosti ho predurčujú za sprievodného a služobného psa, obranára, ale v súčasnosti sa uplatňuje aj ako rodinný pes. Je skvelý strážca a ochráni nielen svoju rodinu, ale aj majetok. Nemecký, ako aj malý hladkosrstý pinč, môžu vďaka svojej nespútanej energii v „malom tele“ vykonávať rôzne aktivity, či už agility alebo coursing, ale nepohrdnú ani dogtrekkingom či predvádzaním sa na výstave.

Doberman býva pri správnom vedení priateľský a mierny, no ostražitý, sebaistý, oddaný rodine a najmä deťom. Nemecký pinč a taktiež najmenší z trojice – malý hladkosrstý pinč, je živý, sebavedomý, vyrovnaný pes. Tieto vlastnosti robia zo všetkých troch príjemných rodinných, strážnych i sprievodných psov.

Takže, aj keď sa zdajú byť „psími bratmi“ v inej veľkostnej a hmotnostnej kategógii, každý z nich je iný a osobitý.

Spracovali: Lenka Preisingerová a Ľuboš Illiť

Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 6/2012