(KR 6/2012)
Medzinárodná kynologická konferencia
Mantrailing je novou metódou kriminalistickej taktiky, ktorá s čoraz väčšou mierou nachádza uplatnenie v činnostiach policajno-bezpečnostných subjektov v zahraničí, najmä v súvislosti s jej efektívnym využitím v boji proti zločinu a v pátraní po hľadaných a nezvestných osobách pomocou služobných psov.
Akadémia Policajného zboru v Bratislave usporiadala v spolupráci s Kynologickým klubom Polícia Slovakia a Medzinárodnou bloodhound akadémiou v dňoch 10. apríla – 13. apríla 2012 medzinárodnú kynologickú konferenciu „Mantrailing v systéme operatívno-pátracej činnosti Policajného zboru“. Podujatie sa uskutočnilo v priestoroch Strednej odbornej školy Policajného zboru v Bratislave – v Devínskej Novej Vsi, v školiacom centre oddelenia policajných pridelencov a mierových misií úradu medzinárodnej policajnej spolupráce Prezídia Policajného zboru. Jeho súčasťou bol medzinárodný workshop K-9 Mantrailing Course so zameraním na praktické využitie a výcvik plemena bloodhound, na ktorý prijali pozvanie renomovaní lektori z USA a z Nemecka. Uvedená téma konferencie aktuálne súvisela s rozvojom študijného predmetu Policajná kynológia a hipológia v študijnom programe Bezpečnostnoprávna ochrana osôb a majetku Akadémie Policajného zboru v Bratislave.
Konferencie sa zúčastnilo šesť štátov. Okrem hostiteľskej krajiny, Slovenska, to boli Česká republika, Nemecko, Rakúsko, Slovinsko a USA. Z významných vedecko-vzdelávacích inštitúcií mala silné zastúpenie Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, vedená jej rektorom – prof. MVDr. Emilom Pilipčincom, PhD., a Akadémia Policajného zboru v Bratislave, tiež reprezentovaná jej najvyšším predstaviteľom – plk. prof. Ing. Václavom Krajníkom, CSc. Význam medzinárodnej akcie podporili svojou účasťou aj prezident Slovenskej kynologickej jednoty – Ing. Štefan Štefík, dlhoročný garant vysokoškolského štúdia Kynológie – prof. MVDr. Marián Kozák, PhD., a ďalšie autority odbornej kynologickej verejnosti.
Zo zahraničných hostí sa na konferencii prezentovali vystúpeniami pozvaní experti Eva Cecil, Petra Müllers, Jeff Schettler a plk. Ing. Bc. Jaroslav Slabý.
Workshop viedol Jeff Schettler, inštruktor mantrailingu a dlhoročný policajný psovod, vedúci organizácie K9 Georgia, ktorá sa orientuje na výcvik profesionálnych a dobrovoľných mantrailerov, so svojou kolegyňou Kelli Collins.
Mantrailing ako metóda
Mantrailing je metóda stopovania osoby výlučne na základe jej individuálneho pachu, ktorou je pomenovaný špecifický spôsob práce psa – mantrailera, na ľudskej pachovej stope.
Mantrailing je teda ako metóda principiálne založený na diferencovaní individuálneho pachu osobypsom – na rozdiel od súčasných frekventovaných metód sledovania celého pachového spektra, z ktorého sa stopa skladá. Mantrailera pridružené pachové pozadie nezaujíma. Na stope sa neriadi pachom prostredia, rastlín, živočíchov, ošatenia a dezodorantov osoby, ani narušením pôdnej štruktúry, apod.
Z pohľadu vednej disciplíny – kriminalistiky, zaraďujeme mantrailing do kriminalistickej taktiky.
Na tomto mieste chceme podotknúť, že ide o naše videnie toho, akým spôsobom chceme definovať mantrailing ako novú metódu v systéme. Podobne, ako sme svojho času definovali miesto a postavenie policajnej kynológie v systéme Policajného zboru, kde bola definovaná v rámci policajno-bezpečnostnej činnosti vo verejno-poriadkovom, operatívno-pátracom a trestno-procesnom smere.
Mantrailing ako systém
Priestor využitia mantrailingu je na mieste činu, resp. mieste trestného činu, v pátraní po hľadaných a nezvestných osobách a v záchranárskej kynológii, čiže v systémoch:
- Policajného zboru (PZ), resp. policajno-bezpečnostných zborov
- Search and Rescue (SAR)
- Integrovaného záchranného systému (IZS)
- Trestno-právneho dokazovania
Mantrailing má ambíciu stať sa systémom alebo subsystémom v službách Policajného zboru, definovaných zákonom, v operatívno-pátracej činnosti a v zložkách SAR. Ide o spôsob, ktorý mení alebo dopĺňa filozofiu tradičných operatívno-taktických metód na mieste trestného činu, v pátraní po hľadaných a nezvestných osobách a v SAR pomocou psov. Ukázalo sa, že tradičné operatívno-pátracie postupy nevedú k cieľu. V praxi to vidíme v televíznych reportážach s pravidelným opakovaním situácií, keď záchranár zmätene ukazuje smer predpokladanej stopy osoby (pes je väčšinou pasívny, lebo nič nenachádza), čo vedie k následnému konštatovaniu redaktora: „A zajtra bude pátracia akcia pokračovať!“ No vieme, že nebude! Mŕtva osoba je o niekoľko dní nájdená policajtmi, horskou službou alebo náhodne občanmi, pretože podchladená a dehydrovaná noc neprežije. Obdobne je to aj v prípadoch s kriminálnym pozadím. Príkladov je dosť: napr. známy medializovaný prípad zavraždenej Aničky v pražskej Tróji hovorí za všetko. Systém zlyhal.
Ak sa podarí mantrailing zaviesť do systému, od základov sa zmení filozofia miesta činu a SAR z pohľadu sledovania len individuálneho pachu osoby a výrazne sa posunie časová hranica možného uvedenia mantrailera v pátraní po horúcej stope.
Mantrailing skúma kriminalistické stopy
Mantrailing atakuje kriminalistiku ako vedný odbor, ktorý skúma to, čo zostalo po zločine na mieste činu. Skúma teda stopy, presnejšie kriminalistické stopy. Nie každé pachové stopy sú kriminalistické. Počítame medzi ne len tie pachy, ktoré vedú k individualizácii osoby na základe identifikácie jej individuálneho pachu. Ľudské pachové stopy sú teda stopami kriminalistickými.
Oblasť skúmania ľudských pachových stôp je explicitne predmetom činnosti mantrailingu.
Mantrailing ako filozofia
Zmena náhľadu, či filozofie spočíva predovšetkým v rešpektovaní individuality ľudskej pachovej stopy. V klasickej kynológii sme v minulosti tejto jedinečnej vlastnosti akoby nevenovali primeranú pozornosť, o športovej kynológii ani nehovoriac… Stagnácia v tomto smere je evidentná už desaťročia a reformu do budúcna zjavne nič nesignalizuje.
Ak sa nám však cieľ, ktorý sme si s mantrailingom stanovili, podarí uskutočniť, bude to významný posun vo filozofii tradičných operatívno-taktických postupov. Táto zmena sa premietne prostredníctvom SAR systému aj do zefektívnenia fungovania Integrovaného záchranného systému. Posunú sa hranice možnosti použitia psa v rámci prvotných úkonov na mieste činu v pátraní po tzv. „horúcej stope“ – dnes „čerstvej stope“, a v pátraní po hľadaných a nezvestných osobách z časového pásma z cca 5 hodín na rádovo niekoľkonásobne vyššiu úroveň, t.j. na približne 24 hodín. To isté platí aj pre zložky SAR, teda pre oblasť záchranárskej kynológie.
Mantrailing ako leitmotív
Ústrednou témou, alebo leitmotívom konferencie, ktorú ako hlavný organizátor usporiadala Akadémia Policajného zboru v Bratislave, je mantrailing. Presnejšie mantrailing v systéme Policajného zboru, a výstižnejšie, mantrailing v systéme operatívno-pátracej činnosti Policajného zboru. Pričom mantrailing vieme definovať.
Jeho princípom je sledovanieindividuálneho pachu osoby.Samotný individuálny pach pritom definovať nevieme. Vieme však definovať jeho sledovanie.
Tento zjavný paradox nezabránil organizátorom usporiadať konferenciu medzinárodného významu. Možno práve hľadanie odpovedí na zatiaľ nezodpovedané otázky bolo pre nich výzvou, aby sa rozhodli uvedené podujatie realizovať.
Sieň slávy služobnej kynológie
V rámci konferencie boli do Siene slávy služobnej kynológieslávnostne uvedené dve výnimočné kynologické osobnosti, František Rosík mjr.v.v. a Marián Fašung. Do Siene slávy ich uviedol riaditeľ organizačného štábu konferencie, RNDr. Vladimír Ďurišin, slovami:
Vážené dámy a vážení páni.
Na dnešný večer mi pripadla jedna milá povinnosť. Uviesť do Siene slávy mimoriadne osobnosti Slovenskej, resp. Česko-Slovenskej služobnej kynológie. Pánov Františka Rosíka mjr. v.v. a Mariána Fašunga.
František Rosík.
Nie každý sa narodí pod šťastnou hviezdou, tých, ktorí na hviezdydosiahnu, je ešte menej. Poznáme jedného človeka, ktorému bolo dopriata oboje: je to František Rosík. Narodil sa v roku 1927 na Morave a onedlho bude mať 85 rokov.
František Rosík a československý vlčiak sú dve bytosti, ktoré patria k sebe…
Je zakladajúcim členom Klubu chovateľov československého vlčiaka v ČSSR – Brno 20.3.1982, ktorému predsedal do roku 1990. Od vzniku samostatnej SR je čestným predsedom KCHČSV SR. V čase jeho predsedníctva (1989 Helsinky – zasadnutie FCI) bol československý vlčiak zaradený medzi novodobé plemená psov s možnosťou byť svetovo uznaným. Tento cieľ bol dosiahnutý v roku 1999, kedy bol pán Rosík vedúcim kolektívu, ktorý pripravoval všetky dokumenty k definitívnemu uznaniu plemena v FCI. Je spolutvorcom štandardu plemena, pod vedením ktorého bol v roku 1999 československý vlčiak natrvalo zapísaný medzi moderné plemená psov.
Jeho zásluhou bolo plemeno medzi civilnými chovateľmi popularizované a na Slovensku sa stalo i národným plemenom. Súčasne sa jeho pričinením Slovensko stalo gestorom tohto plemena po rozdelení Československa. 1)
Gratulujeme.
1) Použité z archívu p. Oskára Dóru s jeho láskavým súhlasom
Marián Fašung.
Celý svoj život zasvätil služobnej kynológii. Desaťročia bol jej neúnavným propagátorom v oblasti výcviku a chovu plemena nemecký ovčiak.
Marián Fašung získal titul majstra Slovenskej republiky vo výkone psov služobných plemien a viacero popredných umiestnení na významných kynologických podujatiach. Po mnoho rokov bol národným rozhodcom vo výkone služobných psov a lektorom služobnej kynológie. Jeho dve chovateľské stanice Faschung a Hel-Faš boli významným prínosom pri rozvoji genofondu nemeckého ovčiaka u nás. Odchoval v nich desiatky kvalitných šteniat, typických predstaviteľov najznámejšieho „služobného plemena“ na svete.
„Výcviková škola“, ktorú založil v Bratislave – Vajnoroch, patrila svojho času medzi najlepšie organizácie na Slovensku. Vychoval niekoľko slovenských šampiónov vo výkone psov služobných plemien a reprezentantov Československa a Slovenska.
Pán Marián Fašung sa v tomto rokudožíva 71 rokov.
Gratulujeme.
RNDr. Vladimír Ďurišin
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 6/2012