v rámci Medzinárodnej kynologickej federácie F.C.I.
(KR 7/2012)
ÚVOD
Cieľom chovu psov je produkcia zdravých jedincov so stavbou tela a povahou typickou pre dané plemeno. Produkcia zvierat, ktoré môžu žiť dlhý a šťastný život pre osoh a potešenie majiteľa, celej spoločnosti, ako aj samotného psa.
Chov by sa mal viesť spôsobom, ktorý podporuje zdravie a celkovú pohodu odchovov, ale aj suky. Základom pre chov zdravých psov sú vedomosti, otvorenosť a spolupráca na národnej i medzinárodnej úrovni. Chovatelia by mali byť podporovaní v zdôrazňovaní dôležitosti výberu kombinácie chovných jedincov, aj v selekcii jednotlivých zvierat, ktoré budú použité v chove.
Členovia FCI a jej zmluvní partneri by mali viesť a organizovať vzdelávacie programy pre chovateľov, ideálne na každoročnej báze. Vzdelávanie chovateľov sa preferuje pred prísnymi chovateľskými predpismi a sprísňovaním chovateľských programov, ktoré môžu viesť k zníženiu genetickej rozmanitosti v chove, vylúčeniu výborných predstaviteľov plemena a k zníženiu spolupráce so zodpovednými chovateľmi.
Chovatelia a chovateľské kluby by mali byť motivovaní k spolupráci s odborníkmi v problematike dedičnosti. Táto spolupráca sa chápe ako prevencia pripúšťania jedincov, pri ktorom môže vo zvýšenej miere dôjsť k výskytu potomstva zdravotne postihnutého dedične podmienenými chorobami.
- Chovatelia by mali dodržiavať štandard plemena ako návod k udržaniu typických znakov plemena a správneho typu. Je treba vyhnúť sa prehnanému šľachteniu jednotlivých znakov.
- V chove by mali byť použité len funkčné a klinicky zdravé psy, so znakmi typickými pre plemeno, t.j. používať len psy, ktoré netrpia závažnou chorobou či funkčným postihnutím.
2.1 Ak blízki príbuzní psa určeného na chov trpia závažným ochorením alebo funkčným postihnutím, mal by sa takýto pes páriť len s jedincom z krvnej línie, kde nie je evidovaný žiadny alebo len veľmi nízky výskyt daného ochorenia či funkčného postihnutia. Ak je k dispozícii DNA test pre toto ochorenie/funkčné postihnutie, chovný materiál by mal byť testovaný, aby sa predišlo páreniu dvoch prenášačov génu (viď bod 5).
2.2 Je dôležité vyhnúť sa pripúšťaniu dvoch jedincov, ktorí podľa dostupných informácií alebo poškodenia potomstva narodeného z daného spojenia zvyšujú riziko výskytu závažných ochorení alebo funkčného postihnutia u potomstva.
2.3 V chove by mali byť použité len zvieratá s korektnou vyrovnanou povahou, typickou pre plemeno. Psy nemajú vykazovať známky porúch správania, ako je nadmerný strach, agresivita v nevyprovokovaných či každodenných situáciách bežného psieho života. - Ak chcete zachovať, alebo ešte lepšie, rozšíriť genetickú diverzitu plemena, je potrebné vyhnúť sa vysokému inbreedingu a nadmernému využívaniu niektorých jedincov v chove. Nikdy by sa nemali používať kombinácie súrodencov, matky a syna alebo otca a dcéry. Všeobecné odporúčanie je, že jeden pes by nemal mať v 5-ročnom období množstvo potomstva presahujúce 5 % registrovaných šteniat v populácii plemena. Veľkosť populácie by sa nemala vnímať len na národnej úrovni, ale tiež na medzinárodnej, špeciálne u málopočetných plemien.
- Výsledky testov fenotypických znakov polygenetických ochorení, či už pozitívne alebo negatívne, by mali byť dostupné v otvorených registroch ako pomôcka pre výber kombinácií chovných zvierat.
4.1 Plemenné hodnoty založené na výsledkoch genetického skríningu by sa mali evidovať a uchovávať pokiaľ možno v elektronickej podobe na uľahčenie výberu chovných zvierat nielen na základe fenotypu, ale i genotypu. Ako všeobecné pravidlo odhadovanej plemennej hodnoty by malo platiť, že u plánovanej kombinácie by mala byť vyššia, než je priemer pre dané plemeno.
4.2 Skríning (kontrola) by mal byť odporúčaný pre ochorenia a plemená, kde choroby majú zásadný vplyv na funkčné zdravie psov. - Výsledky DNA testov na dedičné choroby by mali byť použité, aby sa zabránilo rozmnožovaniu chorých alebo dedične zaťažených psov. Tento postup však nemusí nevyhnutne viesť k odstráneniu daného ochorenia u konkrétneho plemena psov.
Psy, ktoré sú prenášačmi recesívneho dedičného ochorenia (recesívni heterozygoti), by mali byť párené len psom, ktorý vo svojom genofonde gén pre dané dedičné ochorenie nemá. - Každý jedinec by mal byť schopný rozmnožovať sa prirodzenou cestou. Umelé oplodnenie by sa nemalo používať na prekonanie fyzickej neschopnosti psa.
- Ak suka nie je schopná z dôvodu nesprávnej telesnej stavby alebo vrodenej neschopnosti porodiť prirodzenou cestou, mala by byť z chovu vyradená. Z chovu by mala byť vyradená aj suka, ktorá nie je schopná odchovať štence z dôvodu chybného charakteru alebo vrodenej agalakcie (nedostatočnej tvorby mlieka).
- Zdravotné problémy, ktoré nie je možné kontrolovať DNA testami alebo skríningovým programom, by sa mali tiež zohľadňovať v špecifických chovných programoch konkrétneho plemena psov.
- Všeobecne platí, že by sa zo šľachtiteľského programu nemalo vylúčiť viac ako 50 % populácie plemena. Chovný materiál by mal byť vyberaný z lepšej polovice populácie plemena.
- Odchov šteniat musí prebiehať v dobrých životných podmienkach, za zabezpečenia správnej výživy matky a šteniat. Základom každého chovu je vytváranie optimálnych podmienok pre dobrú pohodu suky a šteniat spolu s využívaním správnych podnetov k ich primeranej socializácii.
Podrobnejšie informácie o zdravom chove psov sú uvedené v Medzinárodnom chovateľskom poriadku FCI a FCI kódexov (čl. 12 – Kódex etiky chovu).
Tieto stratégie boli schválené FCI Chovateľskou komisiou v Neapole, 23. mája 2009.
Dokument bol schválený FCI v Madride vo februári 2010.
Spracovala Ing. Helga Fodorová
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 7/2012