Začiatok výcvikového roku 2011 v UK-2

(KR 3/2011)

Začiatkom roka 2011 pokračoval výcvik psov v útvare kynológie (UK-2) v Ivanke pri Dunaji. Aj počas zimných mesiacov sa cvičilo, a to neustále. Či snežilo, mrholilo alebo neprestajne fúkal silný vietor. Ľudia prišli zababušení až po uši a netrpezlivo čakali na 10. hodinu, kedy sa začína so psami pracovať. Počasie ich nezastavilo v tom, aby išli si za svojím cieľom a aby sa ich psík stále viac a viac zdokonaľoval v poslušnosti, obrane i stopovaní. Niektorých psíkov počasie dosť provokovalo k blázneniu, vyštekávaniu a túžbe hrať sa.

Cvičisko navštevuje stále viac nových ľudí, každý s iným plemenom psa. Je to tam naozaj zaujímavé – babylon psích plemien. Hoci napadalo 30 cm snehu, príde cvičiť dievča s krátkosrstým jazvečíkom s výškou asi 27 cm. Toto je ozajstný prístup, ktorého krásou je, že s tým nemá problém ani slečna, ani psík. I keď sa spočiatku zdá, že sa psík snehu neteší, o chvíľu je pochválený a spokojný, že to zvládol. To platí aj u iných psíkov. Počasie bolo naozaj chladné, mnohokrát až nepríjemné. V jeden deň fúkal taký silný vietor, že vôbec nebolo počuť povely inštruktorov, mohli si vykričať hlasivky, a nič. Cvičiaci so psíkmi len jeden od druhého obkukávali, čo je treba robiť. Šikovní inštruktori sa však aj v takejto situácii vynašli a snažili sa zabrániť chaosu, aby výcvik mohol pokračovať. Pri cvičení, kde sa v jednom kruhu nachádza 20 až 30 zvierat, je veľmi potrebné, aby inštruktor nestratil prehľad. No v prípade tých z UK-2 nič podobné nehrozilo, perfektne zvládali situáciu aj v sťažených zimných podmienkach. Dokonca aj náročné cviky obrany športovej kynológie, ktorá je vo výcvikovom areáli UK-2 dominantná, boli zvládnuté profesionálne. Výcvikové hodiny na tomto „cvičáku“ bývajú naozaj pestré a rušné.

K zatraktívneniu v blízkej budúcnosti môže prispieť aj výcvik v agility. Na rozdiel od športovej kynológie sa cvičenia v agility môže zúčastniť každý psík s hravou, veselou povahou a chuťou behať, skákať a zdolávať rôzne prekážky. Takže sa máme na čo tešiť.

Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 3/2011