Týždeň strávený v rakúskych Alpách
(KR 6/2011)
…pokračovanie z minulého čísla…
Noc bola studená a chlad zaliezal pod srsť. Hoci som zvyknutá na drsné počasie, ktoré mi nerobí problém, lebo mám huňatú srsť, aj tak ma moja panička zobrala do spálne. Aj keď som si svoje miestečko na balkóne veľmi obľúbila a dobre sa mi tam snívalo, pravdou je, že takáto ponuka sa neodmieta. Podložku mi preniesli vedľa postele a mohli sme všetci traja pokope sladko snívať svoje sny. Ani sme sa nestihli poriadne uložiť na spánok, už sme začuli prvé kvapky dažďa. Oznamovali, že dnešná noc bude naozaj nepríjemná, chladná a daždivá. Ešteže ma zobrali dnu, lebo tuším prší aj na môj balkónik, a keby som tam zostala, iste by som skončila veľmi mokrá a mohla by som prechladnúť. Naozaj, je to pravda.
Aj my psy môžeme ochorieť a ľahko nachladnúť. Tak ako ľudia, aj my mávame chrípku či iné vírusy. Nádcha sa nevyhýba mojim psím kamarátom, ktorí žijú vo veľkom suchu, prachu alebo dyme. Aj takéto chovné podmienky sú častou príčinou našej nádchy. Chorobný stav môžu zapríčiniť aj cudzie telesá či cudzopasníci v nosovej dutine.
Pri náhlych veľkých tepelných zmenách a nepriaznivých poveternostných podmienkach, ktoré nie sú na horách nezvyčajné, som mohla vskutku ochorieť. Následkom chladu sa sliznice prekrvujú menej a sú preto náchylnejšie k vírusovým ochoreniam, akými sú, napríklad, spomínaná nádcha či zápal nosovej sliznice. Najčastejšou príčinou nádchy býva prechladnutie. Hoci ide o nepríjemné ochorenie, nepredstavuje pre nás žiadne veľké nebezpečenstvo. Avšak aj tu nás treba poznať a vedieť o našich očkovaniach, pretože životu nebezpečná psinka sa začína prejavovať podobnými „neškodnými“ príznakmi.
Medzi prvotné symptómy nachladnutia patrí výtok z nosa, ktorý je v prvom štádiu číry a vodnatý. Neskôr zhustne, je slizký, nakoniec môže byť až hnisavý. Ak je hustejší, zasychá nám v nosných dierkach, a tie sa potom zalepujú. V takom prípade je nutné náš nos chrániť pred poškodením, predovšetkým vtedy, keď sa na ňom vytvárajú zaschnuté tvrdé vrstvy. Tie nám, prosím, strhávajte násilím, pretože spôsobujú nepríjemné, bolestivé a dlho sa hojacie poranenia. Dýchanie môžeme mať sťažené, hlasné a sípavé. K nachladnutiu sa zvyčajne pripojí aj kýchanie.
Čo je však treba robiť v prípade, že už nádchu máme? Jednoduchú a rýchlu úľavu prináša inhalácia harmančeka. Rozdiel je však v tom, že my nie sme veľmi ochotní držať hlavu nad hrncom s horúcou vodou s harmančekom, ako to robia ľudia. Ľahšou metódou je, napríklad, nanesenie niekoľkých kvapiek harmančekovej tinktúry na prikrývku či vankúšik, na ktorom spíme. Uľahčíte tak stresy sebe i nám a v spánku si ani nebudeme uvedomovať, že sa liečime. Ďalšou alternatívou je varenie silného harmančekového čaju v odkrytom hrnci. Vtedy stačí, keď nám do kuchyne prenesiete podložku alebo vankúš na spanie, a my budeme poslušne oddychovať a dýchať liečivú paru. Takto sa v miestnosti zvýši vlhkosť vzduchu, naša ubolená sliznica sa prekrví a zvlhčí. Okrem toho nám výpary z harmančeka posilnia obranyschopnosť a sliznica sa dostane do fáze rekonvalescencie. Nezabudnite na zvýšený prísun vitamínov, o ktorých sa bez okolkov poraďte s veterinárnym lekárom. A, samozrejme, keď sme chorí, chceme, aby ste nám uvarili dobrý vývar z mäska a kostí, ktorý okrem toho, že výborne chutí, je i šetrným zdrojom bielkovín. Aby sme mali k dispozícii dostatočné množstvo čerstvej vody hádam pripomínať nemusím. Pochopiteľne, pokiaľ sa však dostavia varovné signály ako horúčka a kašeľ, je nutné ihneď navštíviť veterinára, ktorý nám pomôže.
Našťastie moji páničkovia tieto veci ovládajú a zobrali ma ihneď dovnútra. Takže chlad, zima a dážď nemali šancu. Zvalila som sa na mäkučkú podložku a mohla som začať snívať. Moji ľudia sa tiež uložili do postele. Netrvalo dlho a už som počula, ako si spokojne odfukujú. Nuž, odobrala som sa do ríše snov aj ja, pretože zajtra nás čaká určite krásny deň.
7. august
Mýlila som sa. Slniečko nikde, na oblohe len samé sivé mraky, z ktorých k zemi padali ťažké dažďové kvapky. Hoci dážď pre zem, všetku zeleň, kvety a stromy znamená životodarnú vlahu, mne pokazil dnešné ráno. No nevzdávala som sa, pretože predo mnou bol celý deň a počasie sa mohlo ešte poriadne zmeniť. Veď sme v horách.
Mojim páničkom sa veľmi nechcelo vstávať, ale prekonali svoju lenivosť a pomaly sa vykotúľali z teplej postele. Keď však uvideli, aké je za oknom počasie, hneď sa chceli vrátiť naspäť, no museli ma zobrať von na rannú prechádzku. Poobliekali sa, dali si pršiplášte a išli sme. Ešte som však nevystrčila ani ňufáčik z vchodových dverí a hneď som ľutovala, že nemôžem využívať takú toaletu ako človek. Bolo by to oveľa jednoduchšie.
Dážď bol hustý a kvapky neskutočne veľké. Rozhodla som sa, že táto prechádzka nebude trvať dlho a len čo vykonám nevyhnutné, hneď sa poberieme naspäť. Je dosť nepríjemné, keď mi kvapky padajú na nos a som celá mokrá až na podsadu. Som však rada, že ju mám, pretože v takomto vlhkom počasí je na nezaplatenie.
Venčenie skutočne netrvalo dlho. Ponáhľala som sa do hotela, v ktorom je sucho a príjemnejšie než vonku. Neviem si však predstaviť, čo budeme pri takom nepriaznivom počasí robiť celý deň. Nechám to však na mojich ľudí, nech oni vymyslia plán na dnešný deň.
Je pravda, že za predchádzajúce dni sme veľa videli a pochodili, počasie nás veľmi nesklamalo. Hoci bolo v niektoré dni oblačno, vždy sme niečo vymysleli a nakoniec stále vykuklo slniečko. Dnes to však nevyzerá veľmi nádejne. Pravdepodobne budeme prinútení zostať celý deň vo vnútri. Predpokladám, že budeme oddychovať. Aj som sa potešila, ale priala som si dnešný deň stráviť aktívne. Celý je však ešte pred nami. Počasie sa možno umúdri a mraky sa rozhodnú opäť prenechať svoje miesto teplým lúčom slnka. Zatiaľ sme zvolili alternatívu aktívneho oddychu a čakali, čo bude.
Panička, ako každé ráno, pripravila raňajky, ja som dostala dobrôtku a môj pán rozhodol, že si pozrieme nejaký film. Ja teda nie, čo mi však nevadilo. Spokojne som si ľahla k nohám mojej paničky, žuvala kostičku a relaxovala. Som s nimi veľmi rada a nevadí mi, že sme museli zvoliť takýto náhradný plán.
Pršať však neprestávalo. Páničkovia pozerali jeden film za druhým, ani sme sa nenazdali a už bol čas obeda. Panička pripravila chutne rozvoniavajúci obed a obaja upokojili svoje škvŕkajúce žalúdky. Nasledovať malo opäť podobné vyvenčenie ako ráno, no počasie sa na chvíľku umúdrilo. Všetci sme sa potešili, že by nám vyšla aspoň polovica dna a niečo by sme išli objavovať. Pripravili sme sa, no tentoraz bez jedla, pretože sme sa nechystali ďaleko.
Vyšli sme pred hotel, a naozaj! Prestalo pršať. Možno vykukne spoza mrakov aj slniečko a ešte nás pohladí po tvári, pomyslela som si. Bolo by príjemné, keby sa s nami hory rozlúčili prívetivo. Vybrali sme sa po asfaltovej cestičke, po ktorej sme ešte nekráčali. Nechceli sme riskovať chôdzu po premočenej tráve, pretože by to nemuselo dopadnúť dobre. Okolo chodníčka boli postavené malé hotelíky a chatky, kam zjavne chodia ľudia na víkendy a trávia tu spoločne čas. Pániček zachytil na fotoaparát niekoľko snímok hôr v mrakoch, keď mi zrazu na ňufáčiku pristála kvapka. Pozrela som všade naokolo, či to nie je omyl, alebo či nebola zatúlaná zo stromu. Bohužiaľ, naokolo žiaden vysoký strom nebol. Začala som mať nepríjemné tušenie, že nás zastihne dážď.
Neprešli sme ani niekoľko metrov a začalo mrholiť. „To zvládneme, predsa neprší až tak intenzívne, len trošičku mrholí, a to nie je nič vážne,“ povedal môj pániček. Poslúchli sme ho a kráčali sme ďalej. Dážď však neustával, ba čo viac – ešte silnel a mrholenie vystriedali ťažké kvapky. Toto už prestala byť zábava. Moji ľudia sa zhodli na tom, že bude najlepšie vydať sa k hotelu čo najbližšou a najrýchlejšou cestou naspäť. Prechádzali sme uličkami pomedzi hotely, no náš nikde. „Tuším sme zabočili do zlej ulice. Najlepšie bude, keď sa vrátime k hlavnej ceste a pôjdeme klasicky, tak ako vždy, keď sme sa vracali z turistiky.“ Keďže sme nechceli v daždi veľmi blúdiť, nič iné nám nezostávalo. Našli sme cestu k hlavnej ulici a tam sme to už poznali. Vybehli sme miernym kopcom k hotelu. Poriadne sme si vydýchli. Boli sme radi, že sme naspäť. Aj tak sme poriadne mokli. Hoci mali moji páničkovia na sebe pršiplášte, boli premočení a ja som bola kompletne od hlavy po labky mokrá. Pániček vybehol po uteráky, aby ma usušili. Voda zo mňa kvapkala v cícerkoch. Našťastie, že sme nezašli ďaleko – neviem si predstaviť, ako by to bolo dopadlo. Vyutierali ma do sucha a mohli sme ísť na izbu do teplúčka.
Dážď bol naším verným spoločníkom a neopustil nás ani večer. Boli sme nešťastní, že sa náš pobyt v Alpách skončil upršaným dňom, no čo sa dá robiť. Počasie na horách je nevyspytateľné a ťažko predpovedateľné. Vie sa zmeniť z hodiny na hodinu. Dnes asi slniečko chcelo oddychovať. Bola som však rada, že som mohla byť s mojimi ľuďmi.
Večer sme strávili v pohodlí obývačky. Moji páničkovia pri pozeraní televízie a ja podriemkávaním pri ich nohách. Na noc sme sa presunuli do spálne – ja, prirodzene, opäť s nimi, lebo na balkónik pršalo. Starajú sa o mňa a záleží im na mne. Mám rada ich blízkosť a prítomnosť. Milujem spoločne strávené chvíle s mojimi milovanými páničkami.
Pokračovanie nabudúce…
Lenka Illiťová (Preisingerová), foto: Ľuboš Illiť
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 6/2011