(KR 3/2014)
Každoročne môže byť zima akokoľvek mierna, ale príchodom termínu trenčianskej „medzinárodky“ prichádzajú ako ruka v ruke aj výrazne mínusové teploty, k tomu sneh, alebo aspoň nevľúdne počasie… Vieme, aká bola tohtoročná zima, ale v polovici januára sme všetci očakávali, že sa predsa len „zlomí“. Mašeri žili v nádeji, že budú môcť zapriahnuť do saní svoje záprahy, a na Králikoch pri Banskej Bystrici sa usporiada európsky šampionát, priaznivci zimných športov očakávali väčšie možnosti svojho vyžitia, a tí, ktorí zase prejavmi zimy nie sú nadšení, sa na blížiaci sa termín pozerali viac-menej s obavami, že tentokrát iste „prituhne“. Počasie sa ani pred, ani počas Wintershow v Trenčíne nezmenilo, a tak mala nádych skôr jarného než zimného podujatia.
2090 prihlásených jedincov na tohtoročnú medzinárodnú výstavu psov, ktorá sa konala v Trenčíne počas víkendu 18. a 19. januára, nepatrí síce medzi rekordy ani v tomto meste, ale zdá sa, že práve niekde okolo tohto počtu je stav ideálny. O kynologické podujatie pod hradom Matúša Čáka je totiž veľký záujem aj zo strany verejnosti, a tak parkovacie priestory i samotné výstavisko ďalší nápor vystavovateľov znášajú len s ťažkosťami a veľkým vypätím síl.
Prezradiac dôvernú informáciu zo zákulisia uvediem, že sa uvažovalo nad tým, aby sa Wintershow presťahovala z Trenčína na výstavisko Agrokomplex v Nitre, kde by navyše mohla byť usporiadaná ako „DUO CACIB“ a vo väčších výstavných halách i priľahlých priestoroch, čím by poskytla vystavovateľom predsa len vyšší komfort, než je tomu na výstavisku v Trenčíne.
Ak si však položíme otázku, či sú výstavy psov aj tou najlepšou propagáciou kynológie, musíme dať bezpochyby kladnú odpoveď. Rovnako však musíme zodpovedať i otázku, či je poslaním kynologických organizácií propagovať kynológiu ako takú. Odpoveď nikoho nenechá na pochybách. Nuž, a na základe nich sa dopracujeme bez veľkého vypätia aj k tomu, aby sme sa stotožnili s myšlienkou, že je poslaním všetkých zodpovedných, aby sa postupne vypĺňali biele miesta na slovenskej mape kynológie, presnejšie výstavníctva, a nie aby sa opúšťali tie, kde sa už vytvorila tradícia.
Áno, hľadanie tej správnej cesty nie je vôbec jednoduché. Zvýšiť počet celoštátnych a medzinárodných výstav, len aby sa pokryli spomenuté „biele miesta“ ako, napríklad, v niektorých balkánskych krajinách, a to pri slabšej účasti, tiež nie je správne. Z pohľadu výstavníctva ako selekčného nástroja chovu by sme dokonca mohli hovoriť o protichodnom účinku. Upustiť však od výstav v regióne a termíne, ktoré sú spojené s už niekoľkoročnou tradíciou, by však tiež nebolo tou správnou cestou…
Rozhodcovský zbor tvorili arbitri zo Slovenska, Česka, Rakúska a Poľska. Záverečné súťaže majú v Trenčíne svoje čaro. Je tu vždy vynikajúca atmosféra tvorená povzbudzujúcimi divákmi. Organizácia bola zvládnutá pod vedením riaditeľa Vladimíra Javorčíka na jednotku, a tak návštevníci a väčšina vystavovateľov mohli odchádzať s kladnými pocitmi. Keď hovorím o väčšine vystavovateľov, tak je tu, prirodzene, vždy časť tých, ktorí nie sú spokojní so subjektívnym posúdením rozhodcu, avšak tento jav bol, je, aj bude jestvovať, kým budú výstavy psov výstavami.
Na budúci rok v Trenčíne dovidenia!
Jozef Šuster
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 3/2014