(KR 3/2014)
Povahová charakteristika chrtov
Okolo chrtov sa nahromadilo veľa rozmanitých predsudkov a povier. Tvrdí sa, že nedokážu priľnúť k človeku, že sú ješitní, a dajú sa odviesť každým, kto na nich milo prehovorí, že sú zákerní a hryzaví, alebo, dokonca, že sú neinteligentní. Ďalej sa tvrdí, že všetky tieto a iné necnosti má na svedomí fakt, že chrty nežili v tak tesnom kontakte s ľuďmi ako iné plemená psov, ale v psincoch či v podobných chovateľských zariadeniach, a že vyrastali a cvičili sa vo svorkách, a nie individuálne. Toto tvrdenie je však veľmi sporné. Platí snáď len pre chov závodných greyhoundov alebo barzojov určených pre lov vlkov v dávnych dobách cárskeho Ruska. Vo väčšine krajín, kde sú chrty doma, je tomu naopak.
Medzi nezainteresovanými ľuďmi sa stále traduje, že chrty sú hlúpe. Pozoruhodné je, že to o nich hovoria ľudia, ktorí ich vôbec nepoznajú, nikdy ich nevlastnili a už vôbec ani len krátko s nimi nežili, skrátka ľudia, ktorí o nich nevedia absolútne nič. Svoje tvrdenia dokladajú napríklad tým, že chrty nikdy nezložia skúšku z výkonu. Nehľadiac na to, že v skutočnosti existovali aj chrty so zloženou skúškou z výkonu, je toto odôvodnenie nemiestne a irelevantné. Ovčiarskym psom tiež nikto nevyčíta, že nezískajú dostihovú licenciu a nevedia behať na dráhe. Chrty vznikli ako pracovní špecialisti, boli nimi a sú do značnej miery aj dnes, keď sú aspoň niektoré z nich pravými, ľahkými atlétmi psieho rodu, bežci na krátkych alebo stredných vzdialenostiach. Behajú ako na dráhe, tak aj v teréne. Niektorým vyhovuje viac to, iným ono, ale prakticky všetky milujú rýchly pohyb a beh.
Je treba priznať, že chrty sa povahovo väčšinou dosť výrazne odlišujú od ostaných psov. Sú spravidla veľmi pokojné, k cudzím osobám ľahostajné až nevšímavé, málo štekajú, môžu pôsobiť uzavretým dojmom, napríklad v porovnaní s teriérmi ako praví introverti. Priazni majiteľa sa nikdy vtieravo nedomáhajú, nevnucujú sa, aj pri vítaní si počínajú distingvovane. Búrlivých prejavov citov sa u nich dočká málokto. Nad bežnými udalosťami sú zdanlivo povýšené. Ich správanie je vznešené. Aj napriek tomu vedia za určitých situácií, napríklad, keď chránia svoje teritórium proti nejakému votrelcovi či nepozvanej návšteve, prejaviť až nečakaný dôraz. Aj keď sa niekedy môže zdať, že žijú skôr vedľa majiteľa než s ním, sú pre mnohých ľudí ideálnymi spoločníkmi. A kto ich pozorne sleduje pri dostihoch, zistí, že behať sa dá nielen nohami, ale aj hlavou, a pochopí, že chrty sú rovnako ako ostatné psy všetko ostatné, len nie hlúpe.
Všetky chrty sú jemnocitné, často prítulné zvieratá, zostávajú však vždy tajuplnou, uzavretou osobnosťou, ktorá sa nikdy pod tlakom človeku nepodriadi. Správanie chrtov má svoje historické korene. Na štvanice, či už na jelene, vlky, alebo inú zver, bolo potrebné najmenej dvoch alebo radšej väčší počet psov. Pretože sa tieto lovy tešili vo svojej dobe mimoriadnej obľube, chovali sa chrty na panstvách vo veľkom počte. Veľa ruských bojarov mávalo až 150 barzojov. Chov veľkého počtu chrtov po mnoho generácií spolu v psincoch výrazne ovplyvnil ich povahové založenie. K úzkemu kontaktu s ľuďmi neboli zvyknutí. S inými psami sa nebijú, až na vzácne výnimky, pri ktorých je potrebné sa spýtať, či s nimi niekto, napríklad nepoučený či nepoučiteľný majiteľ, nezaobchádzal nevhodne. Znášajú, a dokonca vyhľadávajú najtesnejší vzájomný kontakt. Spravidla je možné vídať chrty na výstavách, ako odpočívajú vo väčšom počte na jednej spoločnej deke. Pritom sa navzájom nielen dotýkajú, ale niekedy sú dokonca vzájomne prepletané tak, že len oni sami vedia, komu patrí tá, či oná končatina, trčiaca z klbka tiel. Chrty vyžadujú s ohľadom na svoje povahové založenie zodpovedajúci prístup, ktorý je nutné rešpektovať. Drilom a spoločným výcvikom sa s nimi nič nepodarí. V takomto prípade sa zavrú do seba, človeku sa vyhýbajú a sú nešťastné. Vľúdne slovo, a v prípade potreby dôrazné napomenutie a prehováranie so správnou intonáciou hlasu zmôže oveľa viac. Milujú pokoj, aspoň zväčša, pokiaľ práve nemajú príležitosť behať, a keď odpočívajú, neprajú si byť vyrušované. Aj napriek tomu, že majú k deťom v podstate kladný vzťah, bývajú pre nich vhodnými partnermi na hru iba vtedy, keď sa hrať sami chcú. Deti by o tom mali byť poučené a mali by to rešpektovať. Pre nekonfliktné vzájomné spolunažívanie je toto nevyhnutné. Určitou výnimkou potvrdzujúcou pravidlo je vipet. V žilách tohto menšieho anglického chrta koluje veľmi pravdepodobne určitý podiel teriérskej krvi, čo sa prejavuje v jeho správaní. Je, napríklad, jediným plemenom chrta, ktoré ide pri dostihoch za návnadou s hlasným štekotom, ale aj v bežnom dennom živote je možné medzi ním a ostatnými chrtmi pozorovať isté rozdiely, hlavne pokiaľ ide o prejavy vzťahu k majiteľovi a členom jeho rodiny. Býva v priemere otvorenejší, aktívnejší a hravejší.
Chrty sú skupinou psov, ktorá bola dlhú dobu zdomácňovaná a prísne šľachtená. Ich nezvyčajná fyziologická a anatomická stavba tela môže viesť, napríklac, k nežiaducim reakciám na určité typy liekov. Niektoré reakcie môžu súvisieť s precitlivenosťou, napríklad, na anestetiká.
Medzi typické chrty patrí greyhound, vipet, barzoj a ďalšie plemená loviace pomocou zraku na úkor čuchu. Boli šľachtené, aby ich stavba tela vykazovala čistú svalovú hmotu – výborne vyvinuté svalstvo, dlhé končatiny a hlboký hrudník. Tieto plemená majú tendenciu k stresovému správaniu. Môžu sa pri nich vyskytnúť zdravotné komplikácie, napríklad, počas veterinárneho ošetrenia, či hospitalizácie, ktoré sú vyvolané stresom. Majú oveľa menej telesného tuku než iné plemená, čo zvyšuje riziko nežiaducich účinkov lipofilných liekov, akými sú, napríklad, barbituráty, ktoré sa filtrujú z mozgu do svalov s následnou elimináciou v pečeni.
V budúcom čísle: Potreby a nároky chrtov
Ing. Ivan Pádej
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 3/2014