(KR 6/2014)
Víkend na prelome mesiacov apríl a máj patrí už tradične v Slovenskom klube priateľov a chovateľov psov plemena čau-čau k vyvrcholeniu výstavnej sezóny a je vyhradený pre klubovú výstavu plemena. Prijalo nás k sebe pohostinné prostredie nad vodnou priehradou Lipovina v Bátovciach, s nádhernou širokou a zastrešenou terasou.
Ponuku posudzovať v roku 2014 prijala pani rozhodkyňa zo Slovenska – Mgr. Viera Staviarska. Starostlivo sme zvažovali výber a zvolili práve ju, pretože je dlhoročnou chovateľkou a prezidentkou klubu plemena šarpej, ktoré má do veľkej miery podobné fyziologické, aj povahové črty ako čau-čau. Tiež je roky úznávanou odborníčkou v odbore. Myslím, že nikto zo zúčastnených vystavovateľov neodišiel nespokojný s výsledkom a posudkom. Práve naopak, ohlasy po výstave boli plné pozitívnych superlatívov, či už zo strany vystavovateľov, alebo zúčastnených divákov výstavy. Táto skutočnosť nás príjemne hreje pri srdiečku a je tým najväčším ocenením našej práce.
Výstavu otvoril krátkym príhovorom prezident Slovenského klubu priateľov a chovateľov psov plemena čau-čau, pán Marek Slebodník. Poďakoval prítomným, z ktorých mnohí k nám merali dlhú cestu až z Poľskej či Českej republiky, za podporu a účasť na výstave a predstavil pani rozhodkyňu v kruhu.
Počas celej výstavy prebiehal aj ďalší atraktívny program v podobe voľby divácky najsympatickejšieho psa výstavy, tzv. „CHOW-MISS 2014“, a tiež si mali diváci, aj vystavovatelia možnosť zakúpiť lístky do štedrej tomboly, ktorú pre nás spoločnými silami pripravili členovia klubu. Priestorom sa šírila príjemná vôňa gulášu a domácej, tradične ťahanej štrúdle. Ako sme sa neskôr dozvedeli, neoficiálne prebiehala aj súťaž vo varení gulášu s miestnym rybárskym zväzom, ktorý si na priehrade organizoval celoslovenské preteky. Z tohto súboja sme vyšli jednoznačne víťazne aj vďaka nášmu charizmatickému a osvedčenému kuchárovi a jeho šikovnej pomocníčke.
Počas výstavy sme sa snažili divákom sprostredkovať vysvetlenie, čo sa práve v kruhu deje, pani Viera Staviarska veľmi príjemným a zreteľným spôsobom vyjadrila kvality jednotlivých predvedených psov. V krátkych vstupoch sme sa tiež dozvedeli niečo zo štandardu tohto pozoruhodného plemena, či jeho charakteristických povahových čŕt a zvláštností. Každý, aj menej kynologicky zdatný človek, vám povie, ako čau-čau vyzerá, no dozvedeli sme sa tiež, že psy tohto plemena takmer vôbec nebrešú, nie sú pre nich typické ani prejavy nevôle alebo agresie voči iným zvieratám či ľuďom, čo dokazovali počas celého výstavného dňa. Sú to psy iné a výrazne sa u nich prejavuje to, že sa radia k primitívnym plemenám. Nie sú preto vhodné k akémukoľvek majiteľovi, len k takému, ktorý porozumie ich správaniu a dokáže akceptovať, že pes s ním komunikuje skôr na partnerskej úrovni než z pozície podriadeného jedinca. Každý z nás, kto už čau-čaua doma má, vám ale povie, že iného psa by už ani nechcel. Napriek tomu, že patríme k menším klubom, výstavy sa zúčastňujú priam vzorovo všetci majitelia psov, za čo im z celého srdca ďakujeme. Každý svojou účasťou prispieva k jedinečnému pohľadu, veď vidieť taký počet psov plemena čau-čau je na Slovensku možné len raz ročne, a to práve na klubovej výstave.
Tento rok štartovalo pätnásť psov z troch krajín – Slovenskej republiky, Českej republiky a Poľskej republiky. Súťažili v kategóriách od mladšieho dorastu až po šampiónov. Predviedli sa psy vo farebných odtieňoch červený, škoricový, modrý a čierny – dlhosrstý, aj krátkosrstý variant. Bol to veľmi príjemný a rozmanitý pohľad. Napriek tomu, že patria k jednému plemenu, sú každý nielen samostatnou vyformovanou psou osobnosťou, ale aj typom.
Teší nás aj fakt, že naše klubové psy si dlhodobo udržujú povesť zdravých jedincov, aj keď nás rovnako ako ostatné chovateľské kluby škrie, že nám tento nasadený trend kazia negatívnou reklamou tzv. „tiež chovatelia“ psov bez preukazu pôvodu. Radi by sme aj touto cestou apelovali na zákonodárny zbor krajiny, aby našiel spôsob, ako zabrániť takémuto spôsobu obohacovania sa na úkor poškodzovania dobrého mena akéhokoľvek plemena. Veď tak ako má Slovensko štyri národné plemená, na ktoré sme patrične hrdí, platí to určite o každej krajine sveta, či už je to Čína, ktorej patrí práve čau-čau, alebo Tibet, Nemecko, Anglicko a podobne.
Už teraz dvíhajú medzinárodné organizácie prst pri niektorých plemenách, dokonca sa objavujú informácie o možnosti zákazu chovu niektorých plemien z dôvodu katastrofálneho zdravotného stavu, či dokonca neschopnosti reprodukovať sa samostatne, a my nemáme v rukách žiadne páky, ako docieliť, alebo zvrátiť tento stav. Jedinou v tomto momente možnou cestou je práve osveta medzi bežnými ľuďmi a poukazovanie na možné riziká a problémy pri odbere psíkov z takýchto chovov.
Je dôležité poukazovať na to, že pes s preukazom pôvodu nie je o nič iný ako pes bez preukazu pôvodu, tiež má štyri nohy, dve uši, chvost, že je to zviera rovnako prístupné a ničím výnimočné. A že ak chodí po výstavách, nie je to o naháňaní titulov, ale o tom, že niekto nezávislý objektívne posúdil zdravotný stav, povahové vlastnosti a fyziologické znaky plemena, a preto taký pes poskytuje záruku, že kupujeme skutočne to, čo sme si pôvodne aj predstavovali, a že nie je znakom prestíže, ale kvality.
Dôležité je tiež dostať do povedomia širokej verejnosti, že jedinec s preukazom pôvodu je psom, ktorý sa narodil z vopred vybraného spojenia rodičov tak, aby bol čo najviac dodržaný štandard a predpísaný zdravotný stav zvieraťa. Veď aj auto si nekúpite bez technického preukazu a nesmie jazdiť bez STK a emisnej kontroly. Tak prečo by sme mali kupovať psa bez preukazu pôvodu a nemal by mať povinne očkovací preukaz?
Stretávam sa často aj s prevládajúcim názorom, že pokiaľ máme psa s preukazom pôvodu, je povinné chodiť na výstavy, a preto je jeho chov finančne náročný. Ak ľudom vysvetlíme, že v prípade nevyhovujúceho zdravotného stavu je liečba oveľa nákladnejšia než celkové minuté prostriedky na chov psa s preukazom pôvodu, u ktorého sú tieto riziká eliminované na najnižšiu možnú mieru, máme minimálne našliapnuté na tú správnu osvetu.
Práve toto je podľa nás cesta, akou dokážu chovateľské kluby ovplyvňovať mienku širokej verejnosti, a klubová výstava je miestom priam ideálnym na takúto osvetu. Aj v našom klube je už niekoľko majiteľov psov, ktorí po negatívnej a bolestivej skúsenosti s chovom neregistrovaných psov prešli k chovu registrovanému, a klubová výstava je pre nich miestom, kde sa môžu medzi priateľmi pochváliť so svojím miláčikom a zdravo si zasúťažiť o tituly. Vždy nás vie nesmierne dojať, keď vidíme, akú dokážu mať radosť, ak psík uspeje.
A ako to u nás celé nakoniec dopadlo?
Možno to bude znieť trošku otrepane, no vyhral každý, kto má doma takéto jedinečného psa, akým je čau-čau.
Najobsadenejšia bola na výstave trieda šampiónov – psov, ktorú sa v silnej konkurencii podarilo vyhrať psovi AARONovi Huntley peridot pána Mareka Slebodníka zo Slovenska. Titulom CAC, Klubový víťaz a zároveň BOB sa pre rok 2014 môže pochváliť pes majiteľky z Českej republiky, pani Blaženy Hrabčákovej – Vainoras CUNAMI. Jej radosť bolo o to väčšia, že si domov odnášala aj druhý titul, a to CAC, Klubová víťazka a zároveň BOS. Tento vybojovala suka z jej vlastného chovu – ENIGMA HUSARUVKA. Ocenenie CAC, Klubový víťaz mladých si odniesol pes vystavovateľa z Poľskej republiky, pána Czeslawa Bany – Aslan Bytomska Sfora. V záverečnej súťaži o najkrajší pár výstavy si titul vybojoval pár psov v držbe pani Ľuboslavy Pogádlovej zo Slovenska v zložení BRYNHILD Fantazja Hanusi/DIEGO Huntley peridot. Diego tento rok tiež úspešne obhájil titul z minulého roka, a to „Víťaz ČAU-ČAU ligy“, čo je ocenenie pre najúspešnejšieho psa výstavnej sezóny 2013. No a nakoniec – víťazom diváckeho hlasovania a CHOW-MISS 2014 sa stalo šteniatko z odchovu jedinej aktívnej chovateľskej stanice na Slovensku, FRANKIE Huntley peridot, od pána Františka Komjátiho. Veríme, že do budúcna sa nám bude dariť odchovať viac slovenských šteniatok, nakoľko sa už objavujú snahy o registrovanie nových chovateľských staníc, a budeme mať právom byť na čo hrdí.
Na tomto mieste si zároveň dovolím poďakovať aj partnerom podujatia, ktorí nám poskytli nezištnú pomoc pri organizovaní výstavy, a to Únii kynologických klubov, Reštaurácii Neptún, firme NeMA servis, ktorá nám zabezpečila ozvučenie podujatia, ako aj našej úžasnej fotografke Kristínke Štrbovej. Radi by sme poďakovali aj členom českého čau-čau klubu za nespočetnú hmotnú pomoc, pánovi Hlobilovi za dekoráciu výstaviska a, samozrejme, členom klubu za štedré príspevky do tomboly. Ďakujeme, priatelia.
No a nakoniec snáď už len dodám, že víťazom gratulujeme a zúčastneným z celého srdca ďakujeme za príjemnú atmosféru, ktorú sa nám podarilo spoločne vytvoriť.
Dovidenia na Špeciálnej výstave psov plemena čau-čau, ktorá sa bude konať 7. 9. 2014 v Bartošovej Lehôtke.
Podrobné výsledky a fotodokumentáciu si môžete prezrieť na stránke www.chow-chow.webnode.sk, prípadne na facebookovej stránke klubu chow-chow slovensko.
Bc. Soňa Slebodníková, SKPaCHPP CHOW-CHOW
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 6/2014