Vysokoproteínové krmivo – Mýtus alebo Fakt?

(KR 9/2012)

V nedávnej dobe sa začali v „odbornej“ aj „neodbornej“ verejnosti šíriť správy o nevhodnosti vysokoproteínového krmiva pre psov. Tieto správy však nič nehovoria o tom, čím tieto krmivá škodia, čo obsahujú a ako ich poznáme.

Úvodom trocha dostupnej štatistiky a niečo z encyklopédie. Všetci psi sú najbližším príbuzným Vlka šedého. Ich genetický potenciál je z viacej ako 99% rovnaký a preto si dovolíme tvrdiť, že akýkoľvek pes je predovšetkým MÄSOŽRAVEC. „Prírodná“ strava vlkov je založená predovšetkým na mäse a to v pomere 80-95%. Zbytok tvorí sacharidy, ktoré vlk získa predovšetkým pojedaním sezónneho ovocia, zeleniny, tráv a byliniek. Veľká väčšina značiek granulovaných krmív sa prezentuje nízkym obsahom mäsa (do 30%) a vysokým obsahom obilnín. Strava tohto druhu je veľmi vzdialená prirodzenej strave vlka a napriek stále ešte patrí k najpopulárnejším.

Tieto krmivá nemôžeme zaradiť medzi vysokoproteínové napriek tomu majú pomerne vysoký podiel proteínov. Legislatíva EÚ totiž umožňuje zlúčiť proteíny z mäsa a nevhodné proteíny z obilnín do jedného čísla, ktoré je potom vyššie a preto zavádzajúce. Fenoménom poslednej doby je nástup bezobilninových receptúr jednotlivých značiek, ktoré sa strave vlka v mnohom približujú. Bezobilninové receptúry sú prevažne vysokoproteínové, pomer uvedených proteínov je z väčšej časti živočíšny, tak, ako by tomu malo u psa byť.

Záverom
Ak chceme aby naši domáci maznáčikovia boli vo vynikajúcom zdravotnom stave a kondícii, mali by sme ich kŕmiť podobne ako vlka, t.j. vynechajme nevhodné obilniny a zamerajme sa na mäso. Hľadajme medzi bezobilninovými receptúrami a prijmime Fakt, že pes je mäsožravec, ktorý k spokojnému životu potrebuje predovšetkým mäso.

Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 9/2012