(KR 4/2015)
Tentokrát sme položili otázky mladej kynologičke Viktórii Kyseľovej, ktorú okrem junior handlingu očarilo u nás nie veľmi rozšírené plemeno španielsky vodný pes, a práve vďaka nemu začala študovať aj španielčinu…
Vieme, že si sa narodila do rodiny psíčkarov. Aké boli tvoje začiatky vo svete psov?
Áno, v našej rodine boli psíkovia už odmalička. Do sveta výstav nás zaviedol náš prvý „papierový“ psík Akos, plemena shar-pei. Neskôr do rodiny pribudlo nové plemeno, bruselský grifón. Pri nich som sa naučila, ako to chodí vo výstavnom kruhu, najskôr v súťaži dieťa a pes a o zopár rokov neskôr už v súťaži junior handling.
Ako junior handler si dosiahla pozoruhodné výsledky. Zužitkovala si ich?
Junior handling mi dal naozaj to, čo sa od neho očakáva. Poznatky o mnohých plemenách, vďaka nemu som spoznala veľa nových kamarátov a rozhodcov, získala lepšiu prax vo vystavovaní.
Aké naj výsledky, či už ako junior handler alebo so svojimi psami, si dosiahla?
Rok 2011 bol pre mňa v junior handlingu jednoznačne zlomový. Začala som sa v ňom umiestňovať a obsadila som 1. miesto v 1. kategórii TOP Junior Handler. V roku 2012 som sa umiestnila ako TOP Junior Handlerka Slovenska s reprezentáciou na najbližšej svetovej výstave. V rovnakom čase som sa už venovala aj môjmu plemenu – španielskym vodným psom. Na svetovej výstave 2013 v Budapešti som po prvýkrát vystavovala môjho psíka pred španielskym rozhodcom a v konkurencii siedmich mladých získal titul svetový víťaz. Ďalej som sa ako reprezentantka Slovenska v junior handlingu zo 47 krajín umiestnila na 3. mieste pod významnou rozhodkyňou Elizabeth C. Cartledge (čestná členka komisie JH v Anglicku). Ten deň považujem za najúspešnejší v mojej doterajšej kariére. Zmenil celý môj pohľad na výstavy a chov španielskeho vodné psa.
Prečo padla voľba práve na španielskeho vodného psa?
Prečo španielsky vodný pes? Veľmi častá otázka. Najskôr som asi hľadala psíka na junior handling. Rozhodovala sa medzi rôznymi plemenami. Keď som narazila na toto plemeno, najprv ma upútal jeho „kučeravo-dredovitý“ vzhľad. Postupne som o nich začala hľadať viac informácií a dozvedela som sa, že v tom čase (už to bude 5 rokov) na Slovensku vôbec neboli. Ďalšia výhoda je, že nepĺznu, a hlavne sa nesmú česať! Ako vyplýva už z názvu, zbožňujú vodu. Takisto sú veľmi inteligentní, ľahko a s radosťou sa učia nové veci. Svojou prácou a oddanosťou robia majiteľom radosť. Nie sú agresívni, vhodní sú skôr do domu, ale aj do bytu. Naozaj perfektné plemeno pre každého. Ako sa povie, úplne nás dostali!
Čím sa líši od tak populárneho potrugalského vodného psa?
Od portugalského vodného psa (ktorého majiteľom je aj prezident USA – Barack Obama) sa líšia hlavne tým, že sa nesmú esteticky upravovať, srsť musí byť prirodzená – kučeravá až dredovitá, jeho vzhľad musí pôsobiť rustikálne. Farba srsti je rôznorodá od čokoládovej po čiernu, v kombinácii s bielou (nie je povolená čierna, hnedá s pálením, ani trikolor). Takisto je tu aj výškový rozdiel, španieli merajú v kohútiku od 40 do 48 cm, sú teda o niečo menší. Veľkou zaujímavosťou je u tohto plemena chvost, ktorý môže byť dlhý, ale aj prirodzene krátky.
Ako sa ti páčilo v krajine pôvodu tvojho psa?
V roku 2014 sme Španielsko navštívili dvakrát. V máji som spoznala celý okruh Barcelony a v decembri severnú Kantábriu. Španielsko je pre mňa úžasná krajina. Veľmi pohodová, ľudia sú vysmiati, nabití, plní energie zo slnka. More a pláže sú nádherné. Určite by som si raz vedela predstaviť mať malý domček v slnečnom Španielsku plný španielskych vodných psov. Raz by som tam chcela určite vyskúšať aj zopár výstav už s mojimi odchovmi.
Na akých jedincoch máš založený chov?
Všetci sú importovaní zo Španielska. Staviam na dobrých rodokmeňoch. Vyberám psíkov po kvalitných rodičoch, šampiónoch Španielska. Takisto je u tohto plemena dôležité zdravie – dysplázia lakťových a bedrových kĺbov a PRA – atrofia očnej sietnice. Každý náš dovezený jedinec bude mať tieto testy určite splnené. V tejto dobe to už vyžadujú aj ostatní chovatelia z iných štátov.
Akých psíkov máš doma a aké sú tvoje plány s nimi?
Teraz máme doma tri sučky, z toho dve chovné a jednu mladú nádej. Môj najúspešnejší psík Tiago je momentálne v Španielsku v tamojšej chovateľskej stanici, kde sa zúčastňuje výstav a pokúša sa o nové šampiónaty. Aby toho nebolo málo, takisto máme doma šteniatka. Aby to bolo presné, 16 šteniatok – 2 vrhy. Rodičia prvého 11-početného vrhu sú Tiago (hnedý psík, svetový víťaz a európsky víťaz, šampión troch krajín a interšampión) a Queca (bielo-hnedá sučka, junioršampiónka Slovenska). V tomto vrhu vidím krásne výstavné nádeje. Druhý vrh sme boli „vytvoriť“ v Španielsku, keď sme odovzdávali Tiaga. Autom sme prekonali 5200 km, ale výlet stál za to. Teraz sa tešíme z krásnych piatich šteniatok. Ak ste šteniatka španielského vodného psa ešte nevideli, môžete si ich pozrieť na našom webe: www.perro-de-agua.sk
Máš čas venovať sa aj niečo inému okrem kynológie?
Psíkovia zaberajú väčšinu môjho voľného času. Treba sa im venovať, aktívne trénovať na výstavy, a potom sa aj výsledky odzrkadlia. Veľmi rada cestujem a spoznávam nové krajiny. Takisto študujem na bilingválnom gymnáziu v Banskej Bystrici, samozrejme španielsko-slovenskom. Toto plemeno ma natoľko okúzlilo, že som sa aj kvôli nemu rozhodla študovať španielčinu. Veľmi ma bavia jazyky – hovorím plynulo španielsky a anglicky. Rada by som si začala robiť certifikát na prácu vo výstavnom kruhu, či na adepta na rozhodcu. Veď čas všetko ukáže.
Veľmi by som touto cestou chcela poďakovať mojej rodine za plnenie môjho sna, ako aj priateľom a chovateľom zo Španielska, ktorí mi na tejto ceste pomáhajú…
Spracovala: Viera Janeková
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 4/2015