(KR 4/2015)
Ten, ktorý vzbudzuje záujem ľudí svojou atletickou postavou, miernou povahou a úžasnou eleganciou pri poľovaní.
Nemecký krátkosrstý stavač je ušľachtilý pes so stavbou tela zodpovedajúcou požadovanému výkonu. Má dlhú, ale širokú papuľu, aby ňou bol schopný prinášať zver. Oči má tmavo hnedej farby. Uši má nasadené vysoko a nemali by sa stáčať. Jeho charakteristikou sú dlhé, svalnaté, dobre zauhlené nohy, umožňujúce mu elegantný a plynulý pohyb. Má dlhý, v bedrovej časti zužujúci sa chrbát. Chvost bol od nepamäti kupírovaný kvôli možnému poraneniu chvostových stavcov v porastoch pri poľovačkách, ale v posledných rokoch to začína byť vo viacerých krajinách zakázané, vďaka čomu vidíme často nemecké stavače s dlhými chvostami. Jeho váha je rôzna, ale pohybuje sa približne medzi 25 až 35 kg. Výška by mala byť do 63cm u súk a 66cm u psov. V FCI je uznaný pod skupinou 7, čo je skupina stavačov, a pod číslom 119. Štandard povoľuje niekoľko kombinácií hnedej a bielej, a čiernej a bielej farby.
Patrí do skupiny typických stavačov, ktorí sa už v stredoveku oddelili od pôvodnej práce duričov tým, že zver nedurili, ale vyhľadávali ju čuchom, a jej prítomnosť signalizovali poľovníkom vystavovaním.
História
Prvý klub chovateľov vznikol v Československu už v roku 1931. Bol založený v Pardubiciach pod názvom „Krátkosrstý ohař“. Podpredsedom klubu bol Jozef Kadlec, ktorý pôsobil v Nových Zámkoch a snažil sa o šírenie chovu a výcviku nemeckého krátkosrstého stavača. Vďaka tomu sa zvýšila úroveň chovu a tým pádom sa začali organizovať skúšky a rôzne inštruktáže o výcviku.
Medzi najvýznamnejšie chovateľské stanice v sedemdesiatych rokoch na Slovensku, ale aj v Československu, bola chovateľská stanica „z Očkovskej doliny“. V mnohých rodokmeňoch nájdeme psa Foro z Očkovskej doliny, ktorý pozitívne ovplyvnil chov nemeckých krátkosrstých stavačov. Samotný chovateľský klub na Slovensku založili v roku 1993. Predovšetkým sa venujú chovu, ale organizujú aj mnoho súťaží a skúšok, kde skúšajú kvalitu psa.
História nemeckého stavača, ako názov napovedá, začala v Nemecku. Predpokladá sa, že sa tam dostal z Holandska asi v 17. storočí. Tak ako u väčšiny stavačov, jeho vzniku dal základy starošpanielsky stavač. V 18. storočí bol zámerným krížením španielskeho stavača, duriča a farbiara vyšľachtený pes, ktorý by vyhovoval ľudom na všestrannú prácu pri love drobnej zveri. Výsledkom nakoniec vznikol ťažší a menej pohyblivý pes, ktorý však spĺňal požiadavky svojich tvorcov. Nemecký stavač sa v minulosti podstatne líšil od terajšieho typu, ako v práci, tak aj v exteriéri, nakoľko sa viac hodil na prácu na stope a na vode než na prácu v poli.
V 19.storočí sa do Nemecka dostali elegantné anglické stavače – pointre, vďaka ktorým si ľudia uvedomili, ako nemecké stavače zaostávajú. Použitím anglických stavačov sa podarilo z nemeckého stavača vytvoriť psa s výborným nosom, vynikajúcim na ďaleké a rýchle hľadanie a veľmi dobré prinášanie.
V roku 1879 sa v Hannoveri zišla komisia, ktorá spracovala štandard nemeckého krátkosrstého stavača. Ten sa zachoval až do dnešnej doby. V roku 1880 vznikol prvý klub nemeckých krátkosrstých stavačov a o 17 rokov neskôr plemenná kniha.
Výhody a nevýhody
Nemecký krátkosrstý stavač vyhľadáva a vystavuje zver rýchlo a elegantne, preto je záujem o toto plemeno vysoký – ako u poľovníkov, tak aj u obyčajných ľudí. Nakoľko je to plemeno dosť temperamentné, začiatočníci s jeho výcvikom môžu mať problémy. Nemecké stavače väčšinou potrebujú tvrdšiu ruku a trpezlivý prístup, ale keď sa to podarí, vedia sa odvďačiť na poľovačke prekrásnou, ale hlavne vytrvalou prácou. Dokážu poľovať celý deň, na rozdiel od iných poľovníckych plemien.
Nemecký stavač je plný energie, preto potrebuje dostatok pohybu, či už tréningom, alebo veľkou prechádzkou na vybitie energie, aby nezačal byť nervózny a deštruktívny. Môže bývať ako v byte, tak aj na záhrade. Rovnako ničivý totiž môže byť tam, aj tam. Nemecké stavače sú dobrými skokanmi, z nudy preto nemajú problém preskočiť aj vyšší plot. Sú vhodní aj ako strážcovia, nakoľko návštevu oznámia vždy hlasno, ale nie každý jedinec sa nato hodí.
S tréningom nemeckého stavača by sa malo začať už od šteniatka, a to základnou poslušnosťou, prípadne základmi poľovníctva. Ak si na tom dáme záležať, môžeme si byť istí, že nám z nášho nemeckého stavača vyrastie vyrovnaný, ale hlavne poslušný pes, pripravený na pokročilejší výcvik v hocijakej aktivite.
Ako z názvu vyplýva, majú krátku srsť, ktorá je odolná voči vode. Na hlave môže byť jemnejšia, tenšia a kratšia. O takúto srsť sa stará ľahko a nevyžaduje veľkú úpravu. Stačí ju raz týždenne vyčesať od nadbytočnej srsti a okúpať, len keď je to potrebné. Uši a oči stačí tiež vyčistiť raz za čas, aby nedošlo k ich infikovaniu.
Nemecký stavač vychádza úžasne s deťmi, ak s nimi vyrastá. Nakoľko má veľa energie, vie sa do sýtosti vyblázniť so staršími deťmi. Aj tie stavače, ktoré s deťmi nevyrastajú, sa môžu naučiť, ako sa pri nich správať. Nemecký stavač dobre vychádza aj so psami, psy rovnakého pohlavia si však môžu dokazovať nadradenosť. Nakoľko sú to poľovnícke psy, môžu byť agresívne k malým chlpatým zvieratkám, ako sú morčatá či zajace, ale všetko sa dá zmeniť dobrou výchovou. Ako všetky psy potrebujú dobrú socializáciu už od šteniatka, ako s deťmi, tak so psami či s cudzími ľuďmi.
Zdravie
Nemecký krátkosrstý stavač je zdravé plemeno, ale ako každé, aj jeho postihujú určité predispozície na choroby, na ktoré si treba dať pozor. Preto si treba nájsť dobrého chovateľa, ktorý vám ukáže výsledky testov rodičov. Medzi tieto ochorenia patria napríklad:
Dysplázia – Deformáciu kĺbov ovplyvňuje mnoho faktorov, ako je genetická informácia, váha a prostredie. Ak budete dbať na to, aby váš psík mal ideálnu váhu, prípadne si vyberiete rodičov s čistými röntgenami, môžete dysplázii zabrániť.
Rakovina – Toto ochorenie bolo kedysi najrozsiahlejšie v klube nemeckých krátkosrstých stavačov v Amerike.
Torzia žalúdka – S touto chorobou má väčšina veľkých plemien problém. Často nastáva, ak sú psy kŕmené raz denne, rýchlo jedia, následne vypijú veľké množstvo vody, alebo idú cvičiť. K torzii žalúdka dôjde, ak sa doňho dostane vzduch a žalúdok sa otočí. Príznakmi torzie sú apatia, depresia, pokusy o zvracanie, prípadne veľké množstvo slín.
Sofia Deáková, foto Nora Tatárová
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 4/2015