(KR 9/2015)
Tento ročník memoriálu sa výboru klubu podarilo umiestniť do regiónu stredného Slovenska, konkrétne do okresu Rimavská Sobota. Celé dianie, ako aj centrum memoriálu, sa sústredilo v malej dedinke Bottovo a v jej tesnej blízkosti.
Hneď v úvode je potrebné vyzdvihnúť veľkú podporu tomuto podujatiu zo strany OPK a RgO SPZ Rimavská Sobota, konkrétne predsedovi organizácie Ing. Vojtechovi Kovalčíkovi. Vďaka ekonómke klubu Erike Kolesárovej a jej manželovi Štefanovi, ako aj vďaka výborom a celej členskej základni dvoch poľovníckych subjektov, sa celé náročné kynologické podujatie konalo v revíroch PZ nad Rimavou a PS Kanada. V revíri PZ nad Rimavou to boli poľné a vodné práce, z lesných prác potom prinášanie líšky cez prekážku, farby a drobné disciplíny, v lese revíru PS Kanada sa konali vlečky z líškou a zajacom.
Skoro na hranici oboch poľovných revírov sa nachádza poľovnícka chata, v ktorej členovia PZ nad Rimavou, ako aj členovia PS Kanada, v priebehu konania podujatia pripravovali chutné občerstvenie pre rozhodcov, vodičov psov, aj pre početnú korónu.
Veľmi krátko k popisu jednotlivých pracovísk. Pre disciplíny na veľkom poli boli pripravené dvedostatočne veľké parcely lucerny, ktorá napriek mimoriadnemu suchu bola síce redšia, avšak dostatočne podrastená, takže vytvárala prijateľné podmienky pre vypúšťanú bažantiu zver. Disciplíny na malom poli sa skúšali na čerstvom strnisku. Možno konštatovať, že podmienky pre prácu psov na poli boli náročné, ovplyvnené predovšetkým mimoriadne teplým počasím a často sa meniacim smerom slabého vetra.
Pre vodné práce bola k dispozícii veľká vodná nádrž, okraje ktorej lemoval dostatočne široký pás hustého a dobre zazvereného tŕstia. Tieto podmienky bolo možné označiť za priam ideálne.
Pre práce v lese boli k dispozícii asi osemdesiatročné dubové porasty, miestami s podrastom, dobre zazverené predovšetkým danielou zverou. Výhodou bola ich dostatočná výmera, ktorá dávala možnosť dodržať potrebné vzdialenosti medzi jednotlivými pofarbenými stopami a vlečkami.
Treba podotknúť, že vzdialenosti medzi jednotlivými pracoviskami boli ľahko zvládnuteľné aj pešo, čo bolo veľmi výhodné najmä pre korónu.
Výbor klubu venoval veľkú pozornosť aj návrhu rozhodcov. Ako hlavný rozhodca na tento ročník memoriálu bol navrhnutý a Slovenskou poľovníckou komorou aj schválený pán Miroslav Minarič, ktorý má najväčšie zásluhy na tom, že sa Memoriál Štefana Krasňanského koná. Mirko sa na memoriál veľmi tešil, čo mi dával najavo v každom našom telefonáte, ktorých nebolo málo. Žiaľ, memoriálu sa nedožil, náhle zomrel dňa 30. 6. 2015. Po tejto, pre náš klub, ale aj celú slovenskú poľovnícku kynológiu smutnej správe, došlo k určitým zmenám v delegovaní rozhodcov, takže v konečnom dôsledku sa hlavným rozhodcom stal Ladislav Józsa, ktorý svojich kolegov v piatok večer na porade rozhodcov rozdelil na jednotlivé pracoviská takto:
Veľké pole – Ing. Miroslav Stanovský, CSc., Antonín Straňák – ČR
Malé pole – Ján Horváth, Ján Rácz
Voda – MUDr. Ján Gunč, MVDr. Jozef Antonič
Les (farby) – Ivan Dugovič, Zoltán Války, Ľubomír Engler
Les (drobné disciplíny) – Ing. Baltazár Molnár, Vítězslav Šesták – ČR
Les (vlečky) – Luboš Knapp, Ing. Imrich Ruščák
Záujem štartovať na tomto memoriáli bol veľký. Spolu sa prihlásilo 33 psov, takže výbor klubu musel spraviť výber a štart umožniť iba 22 psom (20+ 2 náhradníci). Na losovanie v piatok večer, ktoré sa konalo po veterinárnej prehliadke psov, sa preto dostavilo 22 stavačov, z toho 11 zo Slovenska a 11 zo zahraničia, konkrétne z Maďarska a Českej republiky.
Atmosféra v sále kultúrneho domu bola úžasná. Slávnostné poľovnícke fanfáry na lesnom rohu v podaní trubačky pani Mgr. Kamily Astalošovej, pódium obložené vystavenými cenami, pekné zelené tašky naplnené upomienkovými predmetmi pre vodičov psov a rozhodcovský zbor. V sále vodiči so psami, rozhodcovia, zástupcovia okresu a poľovníckych organizácií, ktoré sa na prípravách memoriálu priamo podieľali a, samozrejme, početná koróna. Pozornosť upútala najmä pani starostka obce Bottovo Ing. Andrea Baláková, ktorá vodičom na tácke ponúkala malé chutné chlebíky a soľ, pričom v každom chlebíku po jeho rozlomení vodič našiel svoje štartovné číslo. Po tomto hlavnom akte piatkového dňa nasledovala spoločná večera, pre niektorých potom aj posedenie pri dobrom víne s kamarátmi.
Noc bola dlhá a často sa budili najmä vodiči psov, ktorých v sobotu ráno čakali prvé disciplíny na poli, lese a na vode tak, ako ich o tom informoval hlavný rozhodca.
V sobotu o ôsmej ráno bolo všetko pripravené na oficiálne otvorenie VI. Ročníka Memoriálu Štefana Krasňanského. V parku pred obecným úradom bol pripravený výrad so zverou, na stožiaroch boli zástavy jednotlivých zúčastnených krajín, veľká časť priestoru parku bola zaplnená logami firiem, ktoré nám významne pomohli pri organizovaní tohto náročného podujatia. Na svojich vylosovaných miestach boli nastúpení vodiči so psami, proti ním rozhodcovia a hlavní organizátori. Všade dookola bolo množstvo ľudí, najmä poľovníkov, ale aj početná nepoľovnícka verejnosť z Bottova a susedných obcí.
Na moje veľké potešenie som medzi účastníkmi našiel aj predsedu Okresnej organizácie SPZ a SPK pána Ing. Vojtecha Kovalčíka, Ing. Júliusa Šimona, pána Zsolta Šimona, bývalého ministra pôdohospodárstva SR, pani doktorku Inštitorisovú, redaktorku časopisu Poľovníctvo a rybárstvo, zástupcov poľovníckej televíznej spoločnosti Fisching and hunting, ktorí na memoriáli boli dva dni, a mnohých ďalších.
Po odznení štátnej hymny a slávnostných poľovníckych fanfár sa k účastníkom prihovoril predseda klubu. Krátka spomienka a minúta ticha bola venovaná Mirovi Minarovičovi. Účastníkov privítala v krátkom príhovore aj pani starostka obce a potom už dostal slovo hlavný rozhodca, pán Ladislav Józsa. Koróne predstavil svojich kolegov rozhodcov, ako aj psov a ich vodičov. Po krátkej informácii o celkovej organizácii memoriálu sa vodiči, rozhodcovia a koróna rozišli na jednotlivé pracoviská.
Ja osobne som spolu s Antonínom Straňákom posudzoval práce na veľkom poli, o ktorých mám podrobné poznatky a vedomosti. Neuspeli tu traja psi, dvaja na pokojnosti pred bažantom, jeden maďarský pes nevystavoval a jeden maďarský pes odstúpil. U ostatných predvedených psov sme mali možnosť vidieť vynikajúce rýchle práce, a to napriek vysokej teplote vzduchu a neustále sa meniacemu smeru vetra. Najlepšiu prácu na veľkom poli nám predviedla suka nemeckého krátkosrstého stavača Gina II z Potônskej lúky, vedená pánom Jozefom Kovácsom. Sučka celú skúšobnú dobu hľadala vo vysokom štýle s vynikajúcim manýrom a vysoko nesenou hlavou. Vystavovanie a postupovanie za zverou bolo veľmi elegantné, ľúbivé. Táto sučka preto právom dostala cenu za najlepšiu prácu na poli.
Práce v lese začali už tradične prinášaním líšky cez prekážku, pričom tejto disciplíny sa zúčastnili všetci rozhodcovia, ktorí lesné práce posudzovali. Podľa informácií, ktoré som získal od hlavného rozhodcu a od ostatných kolegov rozhodcov, všetky lesné práce prebiehali bez problémov.Za zmienku stojí pekná práca suky slovenského hrubosrstého stavača Mady Maholánsky les, ktorá predviedla prácu hlásiča.
Aj na vode prebiehali všetky práce bez problémov. Náročný sobotňajší deň bol zakončený pekným spoločenským večerom s príjemným posedením pri pečenom prasiatku a dobrom vínku.
V nedeľu ráno po krátkej informácii hlavného rozhodcu na nástupe sa všetci pustili znovu do práce. Počasie bolo rovnaké ako v sobotu, bol pred nami opäť veľmi náročný deň. No možno konštatovať, že sa zvládol úspešne a bez problémov. Veľkou pomocou bol pre nás pán Ing. Baltazár Molnár, ktorý cez počítačový program rýchlo a presne spracoval výsledky.
Podobne ako v sobotu ráno sa v nedeľu okolo 16. hodiny v parku pre Obecným úradom v Bottove začalo pohybovať veľa ľudí, ktorí čakali na slávnostné vyhlásenie výsledkov. V priestoroch parku nechýbalo nič, čo pri vyhlasovaní výsledkov má byť. Výradisko so zverou, zástavy, štartovné čísla psov, no hádam najväčšiu pozornosť všetkých upútali stoly s cenami. No a vďaka dobrým sponzorom ich bolo dosť.
Po slávnostných fanfárach sa ujal slova predseda klubu, ktorý poďakoval všetkým za námahu a úsilie vynaložené pri prípravách memoriálu, ako pri jeho samotnom priebehu. Poďakoval aj všetkým sponzorom, personálu, ktorý od piatka do nedele večera bol stále v dobrej nálade nám všetkým k dispozícii. Potom odovzdal slovo hlavnému rozhodcovi, ktorý informoval prítomných o dosiahnutých výsledkoch.
Víťazom VI. Ročníka Memoriálu Štefana Krasňanského sa stala suka slovenského hrubosrstého stavača Mady Maholánsky les, vedená Branislavom Abelovským. Suka získala titul víťaz memoriálu, CACIT, CACT, ako aj titul za najlepšiu prácu v lese. Na druhom mieste tak isto s počtom bodov 497 skončil pes nemeckého krátkosrstého stavača Viko z Bilice, vedený MVDr. Jarolímom Debrovským. Pes získal tituly R.CACIT, CACT. Na treťom mieste skončila suka nemeckého drôtosrstého stavača Szántovai Uta, vedená maďarským vodičom Lajosom Bogdánom. Sučka získala titul CACT a dostala cenu za najlepšiu prácu na vode. Umiestnenie ostatných psov uvádzame v priloženej tabuľke.
V čase príprav tohto náročného kynologického podujatia som sa stretol s názormi, že vrcholové podujatie pre stavačov, organizované na strednom Slovensku, nemôže dopadnúť dobre. Dnes, po jeho konaní, môžem s pokojným svedomím prehlásiť, že dopadlo veľmi dobre, a to na vysokej úrovni. Klub chovateľov českých fúzačov dokázal, že má schopných ľudí, ktorí vedia pre naše plemeno veľa urobiť. Na záver chcem ešte raz poďakovať manželom Kolesárovým, ktorí do príprav memoriálu dali veľmi veľa úsilia, času, ale aj finančných prostriedkov. Ešte raz ďakujeme.
Poľovníckej kynológii zdar!
Miro Stanovský
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 9/2015