(KR 1/2011)
Bradáč patrí k plemenám s drsnou srsťou a rozlišuje sa veľkosťou a farebným rázom. Najznámejší a zároveň najstarší farebný ráz malého bradáča je korenie a soľ, laikmi obvykle označovaný ako sivý. Šľachtením a krížením sa vyvinul vo farbe čiernej, čiernostriebornej a bielej. Srsť bradáča sa skladá z podsady s jemňejšou štruktúrou a z krycej srsti, ktorá by mala byť čo najhrubšia, na ohmat tvrdá. Každý farebný ráz si na výstavách vyžaduje prirodzenú sýtosť farby, dosiahnuteľnej rôznymi technikami úpravy srsti, medzi ktoré patrí aj trimovanie. Preto je úprava bradáča na výstavy náročnejšia, či už na čas alebo frekvenciu. S prípravou srsti na výstavu treba začať už v šteňacom veku, cca v 3 – 4 mesiacoch. V sérii návodov vám priblížim a názorne ukážem, ako sa starať o srsť malého bradáča od samého začiatku. V tomto vydaní Kynologickej revue si povieme niečo málo o tom, ako sa budeme starať o srsť šteniatka, ktoré sme si priniesli od chovateľa domov.
Šteniatko by ste si mali od chovateľa priniesť vo veku minimálne 8 týždňov už so základnou šteňacou úpravou, ktorá by mu mala dať jeho typický výzor. Malo by mať strihacím strojčekom nakrátko upravený krk, lícnu časť hlavy, uši a okolie konečníka, prípadne spodnú časť chvosta. Ak je šteniatko na nohách bohatšie osrstené, malo by mať aj chodidlovú časť labky zastrihnutú alebo vyholenú do hladka. Takto upravené šteniatko vyzerá ako naozajstný mini bradáč a vašou jedinou povinnosťou v priebehu ďalších 5 – 6 týždňov je naučiť ho na pravidelné česanie hustou kefou s jemnými drôtenými, mierne zahnutými hrotmi. Mnohé šteniatka sú na manipuláciu zvyknuté už od chovateľa. Šteniatko prečesávame celé – nielen nohy a bradu, ale aj chrbát a brucho, a to minimálne 2x do týždňa. Nenásilne tým odstraňujeme odumretú kryciu šteňaciu srsť, zabraňujeme vytváraniu žmolkov v srsti, a takto ju pripravujeme na prvé trimovanie.
S trimovaním šteniatka je dobré začať v 3. až 4. mesiaci veku. V tomto období ho potrebujeme zbaviť krycej šteňacej srsti, ktorá narástla a nepekne sa „otvorila“, to znamená, že neprilieha tesne na telo, často vytvára vlny. Prvé trimovanie, alebo skôr pretrimovávanie či prešklbávanie, by som odporučila robiť iba prstami, bez použitia trimovacieho noža, pretože je to pre šteniatko menej nepríjemné a majiteľ sa naučí zachytávať iba malé trsy prečnievajúcich krycích chlpov. Pre začiatočníkov – trimovačov doporučujem používať gumené trimovacie prsty, ktorými si uľahčia zachytávanie jednotlivých trsov krycej srsti.
Teraz sa môžeme pustiť do samotného prvého trimovania.
Srsť šteniatka pripravíme poriadnym prečesaním kefkou, aby nemalo žiadne chuchvalce a žmolky (obr. 1). V žiadnom prípade pred trimovaním telo nekúpeme, čo platí aj u dospelých psov! Srsť na chrbte vyčešeme do protismeru rastu (obr. 2). Jemne uchopíme väčšiu časť srsti medzi palec a ukazovák ľavej ruky (obr. 3). Vtedy najlepšie vidíme kryciu šteňaciu srsť, ktorá pretŕča a je treba sa jej zbaviť. Medzi palec a ukazovák pravej ruky pevne uchopíme vyčnievajúcu srsť a rýchlym ťahom vytrhneme v smere rastu srsti (obr. 4). Je treba si dávať pozor, aby sme trhali srsť po malých trsoch (obr. 5). Odstraňovanie šteňacej krycej srsti nie je bolestivé, samozrejme, ak sa držíte pravidla, že trháte vyčnievajúce a malé trsy chlpov. Pokiaľ sa vám podarí zachytiť väčší, hrubší trs srsti, bude to pre šteňa bolestivé, čo dá i značne najavo. Takýmto spôsobom pretrháme srsť od temena hlavy cez chrbtovú časť krku, samotný chrbát, stehná a chvost. Pred začiatkom trimovania hlavy si najprv kovovým hrebeňom oddelíme ofinu šteňaťa od prerastenej srsti na temene hlavy (mala by už byť zreteľná a dobre viditeľná), aby sme neskôr neľutovali, že sme vytrhali ďalej, ako bolo treba. Krk trimujeme až po bočnú časť, kde sa psom vytvára chlpový vír, teda potiaľ, kde sa spája srsť hrdlovej časti krku. Bočná časť krku je na trimovanie mierne bolestivejšia, ale je nevyhnutné, aby sme aj túto časť pretrimovali, pretože v tejto časti tela sa vytvárajú prechody efilačnými nožnicami, čím srsť tým značne trpí. Ak by sa nezačala od ranného veku trimovať, časom by prestrihávaním zmenila štruktúru a farbu, začala by sa vlniť a zostala by mäkká. Lopatky trimujeme smerom dolu po lakeť. Plynule prechádzame na hrudník a prešklbávame srsť približne do úrovne výšky lakťa, pričom postupujeme až po slabinu. Na spodnej a čiastočne i bočnej strane hrudníka zostáva srsť dlhšia, tú netrimujeme. Táto časť sa iba vyčesáva trimovacím nožom, pristriháva nožnicami a slúži na tvarovanie hrudníka. Stehno sa robí podobne ako lopatka, ale dlhšia srsť sa necháva od slabiny cez kolennú časť nohy a z vonkajšej strany stehna sa trimuje do výšky približne 6 – 7 cm nad pätu. Taktiež sa tvaruje iba nožnicami – touto srsťou sa opticky upravuje uhlenie psa. Ak máme šteniatko po celom tele prešklbané, pristúpime k ďalšej časti úpravy. Tým, že sme odstránili prebytočnú kryciu srsť, sme čiastočne obnažili podsadu, preto v tomto stave srsť ešte stále neprilieha na telo. Vezmeme si trimovací nôž (obr. 6) a začneme šteniatku vyčesávať podsadu v takom smere, v akom sme začali pretrimovávať, teda od krku po celom tele, až po chvost. Zo začiatku to pôjde ťažšie, najmä u bohatšie osrstených typov, pretože ich podsada je hustejšia. Ľavou rukou si vždy pridŕžame a napíname kožu šteniatka, pravou vyčesávame. Nestačí, ak skončíme zopár ťahmi. Vyčesávame dovtedy, pokiaľ sa trimovací nôž plní vyčesanou podsadou. Po tomto úkone by mala srsť ku koži lepšie priľahnúť. Týmto sme ale neskončili. Podsadu budeme aj naďalej vyčesávať, a to minimálne 1x do týždňa. Pri farbe čiernostrieborná doporučujem prečesávať trimovacím nožom aj čierne sfarbené partie na predných nohách, ktoré siahajú do polovice vonkajšej časti nohy. Túto časť netrimujeme, iba prečesávame. Je to potrebné k tomu, aby sa aj v týchto častiach srsť obmieňala a zachovávala si čiernu farbu. Nezabúdame, že do celkovej úpravy patrí aj chvost. Štandardne sa ponecháva v pôvodnej dĺžke, takže je súčasťou úpravy tela. Upravujeme ho rovnako ako telo, ale opatrnejšie, niektoré jedince sú na svoje chvostíky chúlostivé a reagujú bolestivo.
Keďže šteniatko sme mali naposledy upravené u chovateľa, pristúpime k samotnému vyholeniu krčnej časti, bočnej časti hlavy, uší a zadnej časti stehien. Na strihanie používame hlavicu s výškou strihu 3,2 mm (Oster 7F). Krčnú časť striháme v protismere rastu srsti, smerom k spodnej sánke do tvaru V alebo U. Začíname od výčnelku hrudnej kosti (obr. 7) a pokračujeme smerom hore, približne až po tvrdý chlpový výrastok na spodnej strane sánky. Pokračujeme po boku krku až k prešklbanej časti srsti – tam, kde sa vytvára spojový vír. Strojčekom striháme srsť vždy do protismeru rastu, preto ho musíme natáčať správnym smerom. Takto vystriháme krk až po koreň ucha a pokračujeme okolo neho smerom k vonkajšiemu kútiku oka (obr. 8). Líce vyholíme približne od kútika oka až po úpon ucha, priliehajúci na temennú časť hlavy, a dolu takmer až po kútik papule. Pre začiatočníkov píšem „takmer“ iba preto, aby na prvý raz nevyholili príliš. Radšej je vhodné nechať o ½ cm viac, ako čakať ½ roka na dorastenie. Nie každému psovi pristane rovnaká úprava hlavy. Temeno hlavy neholíme, to je pretrimované! Na vyholenie uší používam najčastejšie hlavicu s výškou strihu ½ mm (Oster 15). Uši vyžadujú opatrnejšie zaobchádzanie, pretože sa do nich dá pri neopatrnej manipulácii so strojčekom zastrihnúť najľahšie. Uši sa vyhoľujú na hladko z vnútornej i z vonkajšej časti. Holíme po smere rastu srsti. Na vonkajšej časti začneme vyhoľovať pás od koreňa ucha (na temene hlavy) až po jeho špičku (obr. 9). Pás prejdeme niekoľkokrát, aby sme si boli istí, že je táto časť ucha naozaj rovnomerne vystrihaná. Od jeho stredovej, vystrihanej časti pokračujeme do strán tak, že si ucho položíme na prsty ľavej ruky (dlaňou hore) a palcom ho pridŕžame vyrovnané. Prakticky vytvárame podložku pod ucho a cítime, ako po ňom strojčekom prechádzame (obr. 10). Pokiaľ budete po uchu prechádzať od koreňa po špičku a od stredu do bokov, je pravdepodobnosť, že do ucha zastrihnete, najmenšia. Opatrnejší musíte byť pri holení vnútornej strany. Na vnútornej časti ucha, ktorá je od temena hlavy vzdialenejšia, sa nachádza dvojitá riasa, ktorá býva najčastejšie zasiahnutá neodborným strihaním. Vnútornú časť holíme podobne ako vonkajšiu. Najprv stred po špičku, potom opatrne od stredu do bokov. Pri dvojitej ušnej riase radšej strojček o podklad menej pritláčame. Uši sa môžu vyholiť častejšie, cca každý mesiac, takže časom nadobudnete istotu a prax. Prejdeme na ostrihanie zadnej časti stehna, okolia análneho otvoru a spodnej časti chvosta. Na úpravu týchto partií tela používame hlavicu s výškou strihu 3,2 mm (Oster 7F). Striháme do protismeru rastu srsti. Zadnú časť stehna začíname strihať približne vo výške ohybu kolena. Záleží však na tom, či má šteniatko správne uhlenie zadných končatín. Ak sa stane, že pri prvom strihaní vyholíte viac, táto časť nohy zarastá pomerne rýchlo a pri ďalšom strihaní chybu napravíte. Strojčekom vystriháme srsť na zadnej časti stehna tak, aby pri pohľade na stehno z boku tvorila čistú líniu a netrčala dozadu (obr. 11). Pokračujeme smerom ku konečníku a asi 1 cm nad neho, teda na spodnú časť chvosta (obr. 12). V týchto partiách srsť tiež rastie v rôznych smeroch, preto nezabúdame strihať vždy v protismere rastu srsti a strojček aj patrične otáčame. Všetky takto upravené časti tela je potrebné dočistiť a urobiť prechody efilačnými nožnicami. Dočistíme prechod vyholenej lícnej strany hlavy po temeno, kde zostala iba prešklbaná srsť. Prečnievajúcu srsť zastiháme efilačkami do stratena, čím sa nám vytvorí rovná línia medzi odlišnými dĺžkami srsti (obr. 13). Uši zastrihneme po obvode nožnicami, aby sme dostali čistú líniu (obr. 14). Efilačnými nožnicami dočistíme línie boku krku, zadnej časti stehna a spodnú časť chvosta po celej dĺžke.
Keď máme upravené prechody, môžeme sa pustiť do formovania nôh. Tie najskôr okúpeme a vysušíme fénom tak, že kefou prečesávame srsť do protismeru, aby sa čo najviac napriamila. Tým si výrazne uľahčíme jej strihanie do požadovaného tvaru. Najprv si vyholíme ½ mm hlavicou srsť medzi bruškami všetkých štyroch labiek. Potom zastrihneme nožnicami prečnievajúcu srsť okolo labky (obr. 15). Musíme mať na pamäti, že labka má mať mačací tvar, preto ju formujeme do okrúhla. Nohy striháme do požadovanej formy podľa priložených fotografií (obr. 15a, 15b, 15c, 15d, 15e, 15f, 15g). Ako poslednú na tele zastrihneme dlhšiu srsť na hrudníku. Nakoniec musíme upraviť šteniatku ofinu, aby hlava dostala charakteristickú podobu bradáča. Ofinu sčešeme hustou kefou dopredu a časť zakrývajúcu oko nasmerujeme jemne do strany (obr. 16). Šteniatko si otočíme tak, aby sme na ofinu videli zvrchu. Uchopíme ho za papuľu, čím zabezpečíme pevnú fixáciu – striháme predsa nožnicami tesne pri oku. Strih vedieme od jeho kútika, smerom k nosu, ale prevedieme ho iba do polovice dĺžky ofiny (obr. 17). Takýmto spôsobom spracujeme aj druhú stranu. Ofina by mala jemne prekrývať oko a správnym strihom napomáha zvýrazniť dĺžku hlavy (obr 18). Preto sa tento strih ofiny či obočia nemusí hodiť každému šteniatku.
S takto upraveným šteniatkom môžete kľudne absolvovať výstavy v triede šteniat alebo dorastu (obr 19). Do 6 mesiacov veku šteniatka doporučujem pretrimované časti prečesávať trimovacím nožom a partie, ktoré sú určené na strihanie strojčekom, pristrihávať cca 1x mesačne. Šteniatko si na manipuláciu privykne a bude stále upravené.
Dúfam, že som vám podrobne vysvetlila moju techniku úpravy šteniatka malého bradáča a bude vám nápomocná pri vašej premiére úpravy. Takýmto spôsobom sa môže upraviť šteniatko malého bradáča vo všetkých farebných variáciách. V ďalších vydaniach si povieme niečo o jednotlivých spôsoboch a technikách trimovania.
Zuzana Havlíková, foto Zuzana Havlíková ml.
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 1/2011