na Slovensku
(KR 8/2014)
Tento nadpis znie neuveriteľne, obzvlášť, keď na slovenských výstavách v súčasnosti vidíme dvoch-troch vystavených jedincov. Nebolo to také skromné vždy. Pamätáme časy, keď bol najpočetnejším plemenom v našom Slovakia MOLOSS Clube práve neapolský mastín.
Jeho chov začal na Slovensku v roku v roku 1979, pričom prvé jedince boli dovezené už rok predtým vo veku od dvanástich do pätnástich mesiacov z Talianska, Nemecka, Belgicka a z krajín bývalej Juhoslávie.
Neapolský mastín bol milovníkmi robustných psov objavený približne pred sedemdesiatimi rokmi. Pomenovali ho rímska doga, aby sa tým potvrdil jeho antický pôvod.
V roku 1946 bolo na prvej povojnovej výstave v Neapole predvedených i osem mastínov, ktoré dovtedy nik nepoznal. Medzi divákmi sa nachádzal aj Piero Scanziani – zanietený kynológ a novinár, kandidát na Nobelovu cenu za literatúru. Zamiloval si najmä predvádzaného tmavomodrého samca menom Guaglione, o ktorom napísal: „Je jedným zo stovky psov, ktoré Paolo Emílio Macedónsky priniesol do Ríma na oslavu svojho víťazstva nad Perseom z Macedónie 168 rokov pred Kristom. Bol to veľký pes z Epira, bol to Molossus.“
Napriek nedôvere severských porotcov, ktorým osem predvedených psov na výstave v Neapole pripadalo ako zmes nedefinovateľných plemien, bolo už v roku 1949 toto plemeno uznané s oficiálnym štandardom.
Columella (1. storočie po Kristovi) v diele de Rustica zanechal tento popis: „Hlava je taká masívna, že sa javí ako najvýraznejšia časť tela, široká hruď, zadné nohy krátke, prsty a nechty mocné. Čo sa týka povahy, nemala by byť príliš dôverčivá, príliš ohľaduplná, ani príliš hryzavá. Takýto pes by mal byť príjemný voči všetkým s výnimkou zlodejov a nemal by pohrýzť domáce osoby.“
Mastín je teritoriálne vyhradený pes, ktorý svoje územie nikdy neopustí, aj keby nebolo ohradené. Je to ozbrojená stráž – dôsledná a sebavedomá, ktorá neumožní nikomu cudziemu prekročiť hranice pozemku. Jeho pohyb sa nepodobá psovi, ale mačke. Dokáže prekonať veľké prekážky a ako panter skočiť na svoju korisť. K veľkým chovateľom Partenopejským sa pridali mnohí ďalší, ako Mário Querči z Prata, ktorý mnoho desiatok rokov pôsobil so svojimi psami z chovateľskej stanice „di Ponzano“.
Toľko v stručnosti o histórii tohto impozantného, pôsobivého psa. Každý, kto mal možnosť vidieť mohutnosť jeho sedemdesiatich kilogramov svalov a hlavne jeho typickú krátkolebečnú hlavu starodávnej dogy, na neho ťažko zabudne. Pôvodne to boli strážne psy s vynikajúcimi útočnými inštinktami, ktorých útok znamenal istú smrť. V súčasnosti neapolský mastín z veľkej časti stratil svoj tvrdý charakter. Avšak vďaka vzhľadu, ktorý už sám o sebe odrádza od akéhokoľvek pokusu voči nemu, ako aj vďaka veľkej prítulnosti k rodine a prostrediu, v ktorom žije, sa stal vynikajúcim strážnym psom.
Takéto impozantné jedince ste mali možnosť vidieť na vlastné oči dňa 27. 9. 2014 na klubovej výstave v znamení 35. výročia mastína na Slovensku. Výstava sa konala na Kamennom Mlyne, blízko Plaveckého Štvrtku.
Všetkých chovateľov, obdivovateľov a priaznivcov tohto krásneho plemena pozývame na pripravovanú akciu, kde bude posudzovať známy odborník na neapolských mastínov a prezident organizácie CACEP, združujúcej mastínov na celom svete, pán Guido Vandoni. Po skončení výstavy bude informovať o účele a pôsobnosti tejto organizácie, ktorej členom sa stal aj náš klub.
Milan Bíroš
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 8/2014