Postavenie chrtovitých plemien v spoločnosti – 11. časť

Coursing a dostihy – Coursing II.

(KR 8/2014)

Dôležitým predpokladom pre účasť na coursingu sú stabilné, zdravé a pravidelné tréningy.

Ako teda na to?

Naučiť chrty behať coursing je všeobecne ľahké, lebo sami o sebe lovia všetko, čo sa hýbe. Majú o niečo horší čuch než ostatné plemená, preto im ani nevadí, že návnada nevonia po zveri, a „lovia očami“. Aj medzi nimi sa, samozrejme, nájdu výnimky. Niektoré psy potrebujú v igelitovom strapci kúsok zajačej kožky – napríklad tie, ktoré sa ešte len učia. Už šteňa môžeme motivovať na strapec z igelitu tým, že mu do neho umiestnime kúsok párku, syra alebo surové mäso. Od polroka môžeme pokračovať s motiváciou na strapec, a to jeho prenasledovaním na krátkych rovinkách, vždy by to však malo byť spojené s odmenou, ktorá bude umiestnená v strapci.

V závislosti na veku tieto rovinky predlžujeme a približne okolo jedného roku môžeme skúsiť trasu s dvomi až tromi kladkami, nikdy však nie prudké zákruty. Skôr dráhu v podobe písmena „U“, tak aby šteňa muselo pozorne sledovať návnadu, všímať si zmeny smeru, ale aby ju na kladkách nepredbiehalo. Šteňa však musí behať za strapcom samé. Nikdy by sme ho nemali do jedného roku púšťať vo dvojici, pretože je pre neho dôležitejšia hra s iným psom než návnada.

Tréningy po jednom roku veku už môžu prebiehať na dráhach, ktoré sú stavané ako dráhy závodné, ale bývajú kratšie. Pes sa tu učí, že návnada neuteká len rovno, ale zatáča do rôznych smerov. Tu záleží na ťahačovi návnady, aby sa z budúceho pretekára nestal „notorický nadbiehač“. Z tohto dôvodu by pes nemal bežať dvakrát rovnakú trať v jednom tréningu.

Majiteľ, aj budúci psí pretekár sa musia naučiť správne štartovať.

Pes na sebe nesmie mať nič, len náhubok a rozlišovaciu dečku. Z toho vyplýva, že úspešný štart závisí na majiteľovi – ako svojho psa zvládne a ako ho dokáže motivovať. Väčšina psov sa hneď po pohybe strapca snaží vystreliť, aby ho čo najrýchlejšie ulovili, ale štart je dovolený až na pokyn štartéra, predčasný štart je pokutovaný. Majiteľ musí svojho psa udržať na štarte aj pri predchádzajúcom prechode medzi štartovacími zástavkami, kde leží návnada.

Náročné je nielen psa udržať, ale predovšetkým mu dať dole obojok, na ktorom bol privedený. Existuje tzv. vypúšťací obojok, ktorý je určený na tento účel, ale aj s ním sa musí majiteľ naučiť zaobchádzať tak, aby štart jeho psa bol čo najlepší. Obojok vypúšťacej vôdzky má dve očká a človek si urobí do ruky slučku tak, aby keď pustí psa, uvoľnil len jednu časť a obojok sa otvorí. Všetky tieto zručnosti sa dajú naučiť na tréningu a aj tam je dobré navykať už psa na náhubok a rozlišovaciu dečku. Podľa coursingového poriadku je od náhubku oslobodený len taliansky chrtík.

Coursingový beh bežia vždy dva až tri psy a aj na to je, samozrejme, potrebné budúceho pretekára pripraviť. Na tréningu si môže vybrať majiteľ pre svojho psa partnera sám. Psy sa po coursingovej dráhe pohybujú spoločne bez vymedzenia, nadbiehajú si, krížia si dráhy a mali by aj spolupracovať. Preto je veľmi dôležité, ako pes na partnerov na dráhe reaguje. Pri akomkoľvek náznaku hry je potrebné opäť sa vrátiť k samostatným behom a fixácii na návnadu.

Trénovanie s jeho psím kamarátom teda môže byť tiež častým problémom. Tréningy by psovi mali dať aj skúsenosť, že je s ním na dráhe vždy iný pes, s ktorým musí spoločne uloviť korisť. Majiteľ by na tréningu nikdy nemal dovoliť beh štyroch a viacerých psov spoločne. Pri väčšom počte psov môže dôjsť na dráhe k neprehľadnej situácii pri nadbiehaní, otáčaní, prebehnutí návnady na kladke, čo môže viesť k zraneniu a skupinovému stretu, a to je pre psy neprirodzené. Na rozdiel od dráhy na ovále, kde má pes smer presne určený stále vpred.

Pre účasť na coursingu musia mať psy platný očkovací preukaz s potvrdením o platnom očkovaní proti besnote a tiež platnú coursingovú licenciu, čo je doklad psa oprávňujúci zúčastniť sa oficiálnych pretekov. Pes získa licenciu na základe splnených predpísaných podmienok tzv. licenčných behov.

Medzinárodný poriadok FCI pre coursing a dostihy hovorí, že licencia môže byť vystavená iba psovi, ktorý má záujem o návnadu, a neútočí na ostatné psy. Ponecháva národným organizáciám priestor na upravenie podmienok jej získania. Takmer každá národná organizácia trvá na získaní dostihovej licencie na svojom území, alebo aspoň na podujatiach, ktoré sama usporiada. Podmienky sa veľmi rôznia.

Licenčná karta obsahuje názov plemena, pohlavie, meno psa, číslo plemennej knihy (pokiaľ existuje), číslo tetovania, dátum narodenia, meno a adresu majiteľa, pri vipetoch a talianskych chrtíkoch overený záznam o meraní kohútikovej výšky.

Musí byť splnený aj vekový limit. Minimálny vek pre malé plemená je 15 a pre veľké 18 mesiacov. Pes sa môže zúčastniť pretekov do konca sezóny, v ktorej dosiahne ôsmeho roku života. Pri vipetoch a talianskych chrtíkoch je tiež podmienkou, podobne ako pri behaní na dráhe, meranie kohútikovej výšky. To musí byť vykonané najneskôr pred začiatkom coursingovej sezóny, ktorá nasleduje po dovŕšení dvoch rokov veku psa. Výsledok tohto merania musí byť zapísaný do licenčnej karty.

Na plnenie licenčnej skúšky musí byť pes vybavený rovnako ako na preteky. Prvý by mal byť splnený samostatný beh, kde pes musí preukázať záujem o návnadu, až potom spoločné behy s iným psom. Spoločné behy v coursingu behajú dva psy, na dostihovej dráhe tri psy. Tu pes dokazuje záujem o návnadu, nikdy nie o svojich súperov. Rozhodca nehodnotí body, ani nemeria čas. Do tréningovej karty sa zapisuje iba „splnil“ alebo „nesplnil“. Plnenie licenčných skúšok nie je časovo obmedzené.

Doba, kedy návnadu pre psy ťahal kôň, je už ďaleko za nami a technika pre coursing a dostihy je veľmi dôležitou súčasťou. Základnou technikou rozumieme navijak, kladky, časomieru a iné drobnosti, ktoré sú potrebné pre bezproblémový priebeh pretekov.

Existujú dve verzie navijakov. Konečný navijak, to znamená, že lanko je navíjané na bubon a po dobehnutí psa sa musí opäť natiahnuť na svoju dráhu pomocou iného zariadenia (motorka, ľudská sila,…). Druhou verziou je nekonečný navijak, ktorý po dobehnutí psa umožňuje okamžite opäť spustiť zariadenie, pretože návnada je priviazaná na lanku, ktoré je vedené nekonečným obehom. Rozlišujeme nekonečný navijak ťahaný vrchom – t.j. kladky sú umiestnené na vysokých stĺpoch a z lanka je spustená návnada, alebo po zemi, kedy je lanko pritlačenými kladkami ťahané po zemi. Špecifickým nekonečným „zajacom“ je návnada na oválnej dostihovej dráhe, kde vnútorný ovál tvoria koľajnice. Na tých je umiestnené diaľkovo ovládané „autíčko“, z ktorého je ťahaná návnada na trati. Navijaky môžeme rozdeliť aj podľa pohonnej jednotky a energie, ktorá ich poháňa.

Poznáme benzínové navijaky (z motoriek, áut, motorových píl), ručné navijaky (z kolies bicyklov), batériové navijaky (zo štartérov a rôznych štartovacích súčastí áut) na 220 aj 380 V. Na stálych dostihových dráhach sa používajú navijaky elektrické, na coursingu všetky ostatné.

Ďalším zariadením nevyhnutným pre coursing sú kladky. Na oválnej dostihovej dráhe ich nie je veľa (6 až 8) a je možné ich natrvalo umiestniť na pripravené miesta, na rozdiel od coursingu, kde ich potrebujeme približne 20. Všeobecne platí, že kladka by sa nemala na slnku blýskať, a mala by byť bezpečná (bez ostrých hrán). V praxi sa stretávame s kovovými, plechovými, drevenými a plastovými kladkami upevnenými buď na osi, alebo štyrmi úchytkami a môžu byť rovné alebo naklonené.

Štartovacie zariadenie na coursingu tvorí bránka z dvoch zástaviek alebo dlhý pás, spoza ktorého vybieha návnada. Coursing je štylizácia behu psa za zajacom, a preto sa na usporiadanie pretekov používajú rôzne odlišné terény s rôznymi prekážkami. Veľmi obľúbeným terénom bývajú dostihové dráhy, ktoré okrem kvalitného povrchu poskytujú aj množstvo prekážok. Ich výhodou je kvalitný trávnatý povrch, nevýhodou rovina, pretože väčšina týchto dráh je umiestená práve na rovine. Na coursingové trate sa často používajú aj lyžiarske zjazdovky, kde máme zabezpečené svahovité rozdiely. Prekážky na coursingových tratiach tvoria hlavne nerovnosti terénu, ale aj rôzne prírodné útvary. Všeobecne sa dá coursing behať na akejkoľvek lúke, kde sa dá postaviť bezpečná trať, nie je však vhodné, aby bola v blízkosti cesty, železničnej trate alebo lesa, kam by mohol pes v zápale lovu zabehnúť. Dĺžka trate pre malé plemená (taliansky chrtík a vipet) býva zvyčajne 400 až 700 metrov, pre veľké plemená 500 až 1000 metrov.

V budúcom čísle: Coursing a dostihy – Dostihy

Ing. Ivan Pádej

Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 8/2014