Historický úspech slovenského chovu!
18. – 19. 5. 2013 Lajosmizse, Maďarsko
(KR 7/2013)
Takmer sedemsto boxerov – to je azda až neuveriteľný počet prihlásených jedincov na svetovú výstavu ATIBOX, ktorá sa konala po druhýkrát v histórii u našich južných susedov. Tú prvú v roku 1991 si pamätajú už len starí harcovníci, a práve tam sme po prvýkrát mali možnosť zhliadnuť neskoršie legendy chovu boxera, ako boli Olimpio del Colle Dell´ Infinito, alebo vtedajší víťaz John von Maximilian. V maďarskom Nagycenku, v krásnom historickom parku, sa začal náš veľký sen o dobití boxerkárskeho sveta. Už v tom období mal slovenský chov svoju kvalitu, ktorú prezentovali na treťom mieste v triede Brix od Anity, či druhý umiestnený Adam Janovské údolí, ktorý v tom čase pôsobil v slovenskom chove. Na najvyššie umiestnenia a tituly však naši psi vtedy ešte nedosiahli. Možno to ani nebolo tým, že nemali už vtedy vysokú kvalitu, ale tým, že rozhodcovia nenašli odvahou zadať tituly jedincom pochádzajúcim z bývalého „ost bloku“. Dlhú púť sme museli prejsť, aby sme, spoločne s okolitými krajinami, dokázali, že naše kluby sú schopné usporiadať veľkolepé podujatia, a že naše odchovy sú rovnako kvalitné ako kdekoľvek v Európe.
Len pre oživenie spomienok si uveďme, že v tých časoch bolo napriek veľkej obľube boxerov na tomto podujatí okolo dvesto vystavených jedincov. Je veľmi pozoruhodné, na akú úroveň sa za dve desaťročia výstava ATIBOX dostala. Za spomienku stojí aj historický medzník, keď sa rok po spomenutej výstave v Maďarsku stal v talianskom Sirmione Slovenský boxer klub riadnym členom svetovej asociácie chovateľov boxerov ATIBOX, a keď v tomto roku na horúcej talianskej pôde prvýkrát posudzoval výstavu ATIBOX rozhodca zo Slovenska v osobe Dr. Evy Lengyelovej. Museli prejsť dve desaťročia, aby sa naplnili túžby a očakávania nielen na poli diplomacie, ale aby sa Slovensko dožilo „zvýšenia ratingu boxerkárskej krajiny“ aj vďaka najvyššiemu získanému titulu…
Najprestížnejšiemu podujatiu predchádzalo vystavenie tohto celosvetovo rozšíreného a veľmi obľúbeného plemena v rámci II. skupiny na svetovej výstave FCI v Budapešti a generálny kongres zástupcov členských krajín ATIBOX.
Obsadenie boxerov na už spomenutej svetovej výstave FCI sa približovalo k trom stovkám, čo samo o sebe spôsobilo prepisovanie niekoľkoročných rekordov. Keď túto skutočnosť porovnáme s minuloročnými niečo vyše 70-timi jedincami na „svetovke“ v Rakúsku, je na mieste otázka, čo spôsobilo takýto rozdiel. Jednoznačnú odpoveď istotne nenájdeme. Možno ju treba hľadať v súhre šťastných náhod, akou je navrhnutie štyroch, možno v celku obľúbených rozhodcov, ako aj toho, že sa posudzovanie II. skupiny FCI konalo deň pred výstavou ATIBOX, pričom nesmieme zabudnúť ani na fakt, že v strednej a východnej Európe sa boxeri tešia nielen veľkej obľube, ale kvalitou sa minimálne vyrovnali západnej Európe…
Na svetovej výstave FCI sme mali síce menej našich želiezok v ohni, ale aj tie dokázali, že slovenský chov patrí k absolútnej svetovej špičke. UNKAS Karmapa a URTICA Karmapa zvíťazili v silne obsadených triedach dorastu a tieto úspechy vniesli nádeje do slovenskej výpravy, ktorá pricestovala k našim južným susedom v silnom zložení. Spolupatričnosť členov Slovenského boxer klubu sa prejavila nielen naším stánkom s klubovou vlajkou na výstave ATIBOX, ale hlavne vzájomným povzbudzovaním sa. Pri tak veľkej konkurencii je veľmi dôležitá aj psychická pohoda, ktorá sa prejaví aj pri vystavení v kruhu. Za skvelú myšlienku, ale najmä za jej zrealizovanie, patrí veľká vďaka Pavlovi Bíróovi, ktorý by v Maďarsku mohol byť považovaný za „vedúceho slovenskej výpravy“.
V predvečer výstavy ATIBOX sa konal generálny kongres, na ktorom sa volilo nové prezídium. Pre mnohých z nás bolo ťažkou ranou, že na funkciu hlavného výcvikára nekandidoval Robert Fagoš z Českej republiky, ktorý je ale aj naším členom. Majster sveta, dvojnásobný vicemajster sveta a jedna z najvýraznejších osobností výcviku boxera, ktorý navyše vyniká aj ako skúsený chovateľ, svojím rozhodnutím doslova šokoval verejnosť chovateľov, majiteľov a priaznivcov plemena. Možno chcel Robert takto nepriamo pomôcť predsedovi Boxerklubu Českej republiky Radimovi Fialovi, ktorý kandidoval na funkciu člena prezídia ATIBOX. I napriek sklamaniu z Robertovho rozhodnutia panovala po voľbách spokojnosť. Prezidentom bol opäť zvolený Prof. Miloš Lučič zo Srbska, viceprezidentkou Dr. Iwona Magdziarska z Poľska a generálnou sekretárkou Andreja Čučnik zo Slovinska. Stredná Európa má v týchto osobnostiach svojich zástupcov na veľmi významných postoch.
V celku zaujímavý bol priebeh kandidatúry usporiadania svetových výstav ATIBOX v rokoch 2015 – 2017. Slovensko podalo kandidatúru na všetky tri roky. Nakoľko na rok 2015 kandidovalo Nemecko a chov boxera v tomto roku oslávi 120. výročie vzniku plemena boxer, z pochopiteľných dôvodov sme kandidatúru stiahli. Na rok 2016 kandidovali Slovensko, Slovinsko a Bulharsko. Slovinskí priatelia nás požiadali a ozrejmili nám, že rok 2016 je pre Slovinský boxer klub historický, a tak sme boli opätovne tí, ktorí kandidatúru stiahli a podporovali sme Slovincov. V roku 2017 bola voľba medzi Slovenskom a Bulharskom takmer len formálnou záležitosťou. Krajiny, ktoré v prvom kole podporovali Nemecko, i tie, ktoré v druhom dali v prípade nášho priameho súboja hlasy Slovinsku, hlasovali za nás. Ak by sme použili športovú terminológiu, Bulhari utrpeli prehru pri hlasovaní rozdielom troch tried. Pri všetkej úcte, medzi boxerkármi Slovenska a Bulharska je asi taký rozdiel, ako medzi našimi hokejovými reprezentáciami…
Po generálnom zasadnutí sa dlho do nočných hodín viedli priateľské rozhovory, ktoré väčšinou začínali a končili témou krásneho plemena boxer. I keď žijeme dobu informačných technológií, telefón, skype, ani sociálne siete našťastie nedokážu nahradiť osobné stretnutia.
Krásne ráno a vzorne pripravený areál, ako aj každý detail podujatia, dávali tušiť, že naši maďarskí priatelia nič nenechali na náhodu. Perfektne pripravenou a zvládnutou akciou nasadili vysokú latku, ktorá sa už bude len ťažko prekonávať.
Aj tohto roku sa rozhodcovia losovali, a tak až do poslednej chvíle nebolo zrejmé, ktorý z arbitrov bude čo posudzovať. Tak ako to už pri losovaní býva, niekomu praje šťastena viac, inému menej, ale dôležité je to, že všetci prichádzajú s rovnakými šancami. Samozrejme, nájdu sa aj odporcovia losovania, ale položme otázku, aké sú ich skutočné dôvody…
V prvý deň výstavy prebehlo losovanie rozhodcov po veľmi zaujímavej ukážke drezúry koní z prostredia maďarskej pusty. Najmä tí návštevníci, ktorí sa nemali možnosť oboznámiť s touto časťou maďarskej histórie, zostali v nemom úžase.
Prvý deň sa posudzovali triedy mladšieho dorastu (šteniat), dorastu, dve triedy mladých od veku 9 do 12 mesiacov a od 9 do 18 mesiacov. V triede dorastu známku veľmi nádejnú získali UNKAS Karmapa, ako aj jeho sestra URTICA Karmapa, ktorí sú z chovu a vo vlastníctve Vladimíra Tomaščíka. Kým pre prvo spomenutého sa postup do záverečného finále nepodaril, URTICA potvrdila svoje kvality a vedeli sme, že poobedňajšie finále nebude bez nej.
V triede mladších u pásikavých sučiek získala známku výbornú Golden Ananas OXY, ktorá je v slovenskom vlastníctve Pavla Bíra. Vo veľmi silne obsadenej triede pásikavých mladých psov sme mali viacero želiezok v ohni. BIG BOS Signum Laudis, ktorý je zo slovenského chovu Dušana Hladíka a aj v slovenskom vlastníctve Ľubomíra Perniša, jeho brat BENTLEY Signum Laudis, ktorý je vo vlastníctve talianskeho majiteľa, VALDO Mir-Fiš, ktorý je vo vlastníctve svojho chovateľa Dr. Miroslava Fišmana, a URIEL Fender Edda z chovu Jozefa Šustera, ktorého spoluvlastníkmi sú Peter Kusý a Vladimír Hromádka, získali známku výborná. Do záverečného finále sa prebojovali BENTLEY Signum Laudis a URIEL Fender Edda.
URTICA Karmapa potvrdila v záverečnom finále svoje kvality a skončila na prekrásnom druhom mieste. Víťazkou sa stala sučka, ktorú na svetovej výstave FCI Urtica porazila. Pri vysokej kvalite predvedených jedincov na vrcholových podujatiach však často rozhodujú len maličkosti, a tak to bolo aj v prípade Urtici. Kvalita Urtici, ako aj je brata Unkasa, rozhodne nie sú náhodné. Zo strany matky je už štvrtou odchovanou generáciou v chovateľskej stanici Karmapa. Keď si pozrieme ich rodokmeň, okrem tejto skutočnosti zistíme, že je v ňom veľa kvalitných jedincov, a aj preto sa mohol výsledok dostaviť.
Slovenská výprava, posilnená o priateľov najmä z okolitých krajín, ale aj z Nemecka a Talianska, s napätím očakávala finále staršej kategórie mladých pásikavých psov. Vedeli sme, že nám šťastena priala aj losom, pretože posudzoval Danijel Boroš Djevi zo Srbska, ktorého ako rozhodcu máme „prečítného“, a vieme, že sa mu páčia kompaktní jedinci, so silnou kostrou, pričom veľký dôraz kladie na celkový výraz a ideálne predvedenie jedinca v pohybe i statike. Týmto všetkým vynikali URIEL, aj BENTLEY. Výroky arbitra sú nasledovné. Štvrté miesto ruský pes Sat’Elit Gladiator, tretie miesto BENTLEY Signum Laudis, druhé miesto veľmi kvalitný taliansky pes Viper Della Rocca Costanza, a víťazstvo si vybojoval URIEL Fender Edda. Veľká bola radosť a všetci sme verili, že v záverečnom finále zabojuje náš zástupca za farby Slovenska minimálne tak ako doposiaľ. Keď sme si však uvedomili, že súperom Uriela má byť kvalitný pes srbského chovu Macro Tom Weinstadt, nebolo nám veru všetko jedno. I keď o Danijelovi Borošovi nie je známe, že by bol lokál patriot, predsa len nie je každodenná možnosť zadať najprestížnejší titul psovi z krajiny, odskadiaľ pochádza. Verili sme však v objektivitu rozhodcu. Boli sme si vedomí kvalít nášho finalistu a držali palce, nech sa predvedie tak ako doposiaľ. Po niekoľkých minútach napätia sa neuveriteľné stalo skutočnosťou! Svetovým víťazom ATIBOX sa stal URIEL Fender Edda. V slovenskom tábore vypukla sopka radosti, konečne i náš jedinec dosiahol najvyšší titul a takto symbolicky otvoril pre ďalšie naše odchovy dvere do trinástej komnaty. Veľkú radosť znásobilo, keď neskôr URIEL získal od známeho rozhodcu Sergeja Vanžu titul najkrajšieho jedinca dňa.
Nič nie je náhoda, ani tento veľký úspech Uriela rozhodne nie je. Keď si preštudujeme jeho pôvod, zistíme, že je už desiatou generáciou od zakladateľky chovateľskej stanice Edda, neskôr premenovanej na Fender Edda. V jeho žilách koluje krv známych jedincov materskej chovateľskej stanice, ako boli Beatrice Edda, King Fender Edda, Leonardo Floyd Edda, Sagvan Fender Edda, Othelo Floyd Fender Edda, ako aj jeho ešte žijúceho deda – psa Carlino Fender Edda, a známeho otca Fabrizia Floyd Fender Edda. Okrem toho v rodokmeni nájdeme množstvo špičkových plemenníkov, ktorí výrazne ovplyvňovali chov boxerov v celej Európe.
Spoločenský večer patril aj nám, Slovákom. Mali sme dôvod na radosť a verili sme, že naše farby budú úspešne hájiť v nedeľu ďalší naši zástupcovia.
Vo veľmi silne obsadenej triede strednej obdržala známku výborná sučka Klowsberry Awea At Indiansky Brloh, ktorá síce nie je zo slovenského chovu, ale je v slovenskom vlastníctve Ladislava Kužmu. Za úspech hodný pozornosti sa rozhodne považuje aj druhé miesto psa Grim Mir-Fiš, z chovu a vo vlastníctve Dr. Miroslava Fišmana, v triede veteránov. Môže nás len a len tešiť, že tento deväťročný jedinec predviedol nielen svoje kvality, ale bol dôkazom toho, že boxeri na Slovensku sa dožívajú vysokého veku vo výbornej kondícii.
Budúcoročná výstava ATIBOX bude namiesto Ruska v Poľsku, a tak veríme, že prebehne minimálne za tak veľkej účasti slovenských priaznivcov plemena, ako tomu bolo tohto roku, a verme, že naši urobia všetko pre to, aby zopakovali tohtoročné úspechy.
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 7/2013