krajina kynologických inšpirácií nezatvára oči pred dopingom!
(KR 9/2012)
Na základe pozvania Švédskeho kennel klubu (Svenska Kennel Klubben) som mal tú česť navštíviť nielen v Škandinávii, ale aj na kontinente sídlo tejto najstaršej kynologickej organizácie, ak, samozrejme, neberieme do úvahy ešte slávnejší ostrovný anglický Kennel Club, ktorý však nie je členom FCI.
Hneď na úvod je potrebné povedať, že švédski kynológovia sú na svoju strešnú organizáciu hrdí približne rovnako, ako bežní občania na kráľovskú rodinu a kráľa Karola XVI Gustáva, či športoví fanúšikovia na národný hokejový tím. Nakoľko som mohol spoločne s Danijelom Borošom Djevim zo srbskej Vojvodiny posudzovať klubovú výstavu boxerov, návštevu a obed v sídle strešnej kynologickej organizácie nám avizovali naši hostitelia v programe pobytu ako jednu z najzaujímavejších častí programu počas krátkeho pôsobenia na severe Európy. Priznám sa, veľmi som sa na „vizitu“ tešil, ale realita predstihla očakávanie. V predmestí krásneho Štokholmu, z budovy, v akej u nás sídlia peňažné ústavy, či nadnárodné korporácie, sa k pocestným hrdo prihovára veľký nadpis, z ktorého je na prvý pohľad zrejmé, kto v budove sídli: SVENSKA KENNEL KLUBBEN.
Hoci Švédsko leží na severe Európy, má mierne podnebie a pravdepodobne aj vďaka tomu tu stretávame usmievavých a milých ľudí. Už pri samotnom posudzovaní, keď boli víťazi oceňovaní potleskom, sme si s Danijelom kládli otázku, či posudzujeme podľa vkusu väčšiny, alebo či sú Švédi natoľko slušní, že aplauzom oceňujú všetkých víťazov, aj keď sa s verdiktom rozhodcov nestotožňujú. Hoci tento rébus zostal nerozlúštený, na tie ďalšie sme odpovede našli. Samotným vstupom do budovy sídla kynologickej organizácie dostávame odpoveď na to, kde si môžu švédski kynológovia ľahko zakúpiť literatúru, upomienkové i praktické predmety s logom „SKK“, ako aj čím si organizácia vylepšuje svoj rozpočet. Počas prehliadky sa nám venoval azda najpovolanejší, a to riaditeľ kynologického múzea, ktoré je súčasťou sídla SKK. Kam inde by teda mohli smerovať naše prvé kroky, ak nie do krásneho múzea? Je tu možné spoznať históriu švédskych plemien, nazrieme do prvej kancelárie generálneho sekretára a spoznávame aspoň časť z bohatej kynologickej histórie. Obdivujeme muzeálne predmety, kde každá jedna trofej, soška, obraz či dekorácia má svoj príbeh. A náš sprievodca nám ich veľmi ochotne rozpráva. Je vidieť, že miluje kynológiu, aj jej históriu, bez lásky by sa inak táto práca robiť nedala. Pri tej príležitosti ma napadlo, či je toto ešte práca, vášeň alebo poslanie.
Pri ďalšej prehliadke máme možnosť nahliadnuť do jednotlivých kancelárií, kde nás okrem zamestnancov vo väčšine prípadov vítajú aj ich štvornohí kamaráti. Každý zo zamestnancov si môže priniesť dvoch psov do svojej kancelárie. Neskôr sa s údivom dozvedáme, že SKK má zamestnancov sedemdesiat. Keď aj vás napadla otázka, prečo až tak veľa, pre vysvetlenie je treba uviesť, že strešná švédska kynologická organizácia nielenže vydáva všetky preukazy pôvodu na jednom mieste, má oddelenie marketingu a styku s verejnosťou, ale samostatná sekcia, a tým aj agenda, je venovaná chovateľom a rozhodcom. Čo je prekvapujúce, SKK zamestnáva aj veterinárnych lekárov, ktorí priamo v centrále švédskych kynológov vyhodnocujú, a čo je veľmi dôležité, i archivujú všetky výsledky zdravotných vyšetrení.
Keď sa nás v dobách ani nie tak veľmi minulých niekto snažil presvedčiť o tom, ako vynikajúco funguje systém slovenskej organizovanej kynológie, takýto človek nemal ani len potuchy, ako funguje tá švédska. Nedá sa nespomenúť, že súčasťou aktivít SKK je aj forma vzdelávania s názvom „Švédska kynologická akadémia“, ktorú pripravujú špičkoví odborníci z oblasti kynológie, či posudzovanie schopnosti dýchať u krátkonosých plemien rozhodcami na výstavách. Za povšimnutie stojí iste aj skutočnosť, o ktorej sa inde hovorí len v kuloároch, alebo radšej vôbec. Vo Švédsku si nezakrývajú oči ani pred tak chúlostivou témou, akou je doping v kynológii, a efektívne a verejne proti nemu bojujú.
Švédsky daňový a sociálny systém, konštitučná monarchia alebo neochota pripojiť sa k eurozóne sú dosť často diskutovanými témami v politických kruhoch. Nech sú však systém a postoje Švédov akékoľvek, vysoká životná úroveň v tejto krajine nemôže byť nikým spochybňovaná. Dovoľujem si vysloviť úvahu, že pre mnohých politikov by tí švédski svojím zodpovedným prístupom mohli byť príkladom. Pre nás „psíčkarov“ by mohla vzniknúť motivácia vybudovať systém organizovanej kynológie približujúci sa k modelu, ktorý môžeme vidieť vo Švédsku.
Jozef Šuster
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 9/2012