(KR 4/2013)
Vážení priatelia,
prešlo už asi jeden a pol roka od usporiadania pretekov v Mestečku, ktoré sa stretli s veľkým záujmom širokej kynologickej i laickej verejnosti. S odstupom času aj my hodnotíme výsledky nášho snaženia a mňa veľmi teší, že sa nám podarilo zorganizovať akciu, na ktorú sa len tak nezabudlo. Na počiatku vznikla myšlienka dokázať niečo, čo sa tu, na tom našom malom Slovensku, ešte nikomu nepodarilo. Táto myšlienka zrela v našich hlavách niekoľko mesiacov, kým sme sa definitívne rozhodli ísť s vlastnou kožou na trh a na stránkach kynologických časopisov sa objavil „bombastický“ plagát o akcii, aká tu ešte nebola. Skutočnosť, že sa nám podarilo naplniť štartové pole pretekármi zo štyroch krajín, prezentujúcich zastúpenie 11 plemien FCI, dokazovala enormný záujem o tieto preteky. Aj napriek niekoľkým odhláseným pretekárom sme mali na stole ďalšie a ďalšie prihlášky, ktoré sme postupne dopĺňali do zoznamu pretekárov. O tom, že zo strany psovodov išlo naozaj o vážny záujem, sme sa presvedčili aj pri spustení rezervácie tréningových časov, keď telefón začal zvoniť v minúte, kedy začala prebiehať rezervácia, a zvonil neprestajne veľmi dlho.
Mediálna kampaň sprevádzajúca celú akciu začala vyvolávať mnohé otázky, až som mal v istom okamihu pocit, že niekomu na Slovensku vadí naša snaha o niečo nové. Začali sa šíriť reči, že sme získali finančné prostriedky zo ZŠK SR, čo však nebola pravda. Organizácia takejto akcie si vyžiadala zabezpečiť na naše pomery nemalé finančné prostriedky a až do zaplatenia poslednej faktúry nebolo jasné, či financie, ktoré sme zhromaždili budú postačovať. Každý z nás, keď to poviem takto obrazne, „zneužil“ svoje kontakty, oslovil priateľov, známych, či neznámych ľudí a prezentoval im náš projekt. Takýmto spôsobom sme zbierali korunku po korunke. Kto nepomohol priamo finančne, pomohol materiálne, čo je v podstate to isté. Až pri záverečnom súčte sa nám poriadne zatmelo pred očami, a to sme nepočítali množstvo pretelefonovaných hodín, prejazdeného benzínu či nafty a asi milión odpracovaných hodín všetkých zúčastnených. Týmto sa nechcem sťažovať na to, čo všetko sme museli absolvovať, len ma zamrzí, keď musíme čeliť nepravdám, ktoré sa šíria. A nedá mi nezastať sa poctivej práce ľudí, ktorí sa nezištne podieľali na zabezpečení takejto akcie.
Rád by som sa však vrátil k podstate našej snahy. Preteky v Mestečku boli len vyvrcholením dopytu, ktorý na Slovensku nepochybne je. Veľká čierna diera, ktorá zostala po pretekoch vo Vrbovom, sa tu stále nachádza. Poznám veľmi veľa ľudí, pre ktorých bolo životným cieľom v kynológii vyhrať IPO 1 vo Vrbovom. Nie preto, aby získali hodnotné ceny, ale preto, že tieto preteky sa u nás stali doslova „kultovými“ svojou atmosférou a tradíciou. Uspieť v silnej konkurencii psovodov na takomto podujatí je stále vecou prestíže. Zorganizovať preteky, ktoré by sa podobali tomu, čo tu už bolo, je nemysliteľné, zvlášť preto, že nám chýbala tradícia. Nezostalo nám nič iné, ako ponúknuť niečo absolútne nové, aby sme prilákali či už dlhoročných psovodov, ktorí pripravujú svojich zverencov na preteky v kategórii IPO 3, alebo i pretekárov, pre ktorých je IPO 1 vrcholom ich činnosti. Zároveň však celé podujatie malo byť divácky atraktívne aj pre laickú verejnosť. Výsledkom boli dva samostatné preteky zlúčené do jedného – Veľká cena Slovenska IPO 1 a Majstrovstvá Slovenska málopočetných a netradičných plemien. Myslím si, že práve takouto kombináciou sa nám podarilo splniť náš zámer usporiadať podujatie v kategórii IPO 1 z kynologického hľadiska na vrcholovej úrovni, ktoré je zároveň divácky atraktívne aj pre širokú verejnosť. Podpora masovosti je totiž podľa nás jediný možný spôsob, ako získať pre tento krásny šport nové tváre, z ktorých časom možno vyrastú špičkoví psovodi reprezentujúci našu vlasť.
Jedna vec je prilákať psovodov a divákov, ale druhá zanechať dojem z príjemne a zmysluplne stráveného času. Dobrá atmosféra, príjemne naladený personál, čisté a upravené prostredie. To všetko sa dá zabezpečiť a zorganizovať. V našom prípade sme boli odkázaní na dedinské ihrisko, kde bolo treba všetko doviezť a nainštalovať. Myslím si, že keď je chuť a dobrá vôľa, ide úplne všetko. Jediné, čo neviete ovplyvniť, je počasie. Zostáva len dúfať, že budete mať šťastie a bude pekne. Našou snahou bolo nielen zorganizovať preteky, ale možno tak trošku ukázať cestu smerovania aj pre organizátorov podobných podujatí, ktorých je na Slovensku ako šafránu. Už od prvotnej medializácie v časopisoch, cez internetový portál obsahujúci všetky informácie, jasné a striktne stanovené pravidlá, v snahe vytvoriť čo najlepšie predpoklady pre objektívne a spravodlivé podmienky súťaže pre pretekárov, ale i rozhodcov a figurantov, až po zabezpečenie atraktívnych cien pre víťazov. Prezentácia celého podujatia v duchu nášho národného slovenského bohatstva, neodmysliteľnou súčasťou ktorého sú štátne symboly, štátna hymna na slávnostnom zahájení, to všetko je treba na to, aby sme ukázali celému svetu, že to ide. Verím, že sme našim zahraničným pretekárom pripravili zážitok, ktorý sa im vybaví pri každej návšteve Slovenska.
S odstupom času sa pozerám na celú akciu z rôznych pohľadov. Poznanie, ktorého sa mi dostalo, ma len utvrdzuje v tom, akú neskutočne veľkú prácu pre Slovensko a našu kynológiu dlhé roky robila partia ľudí okolo Miroslava Slováka a Jozefa Šustera na všetkých akciách vo Vrbovom. Či to boli Majstrovstvá sveta alebo Grand Prix, vždy za tým bolo úsilie pripraviť super akciu. Myslím si, že takýmto ľudom patrí od nás všetkých jedno veľké „Ďakujeme!“. Teší ma, že som mal možnosť sa aspoň malou mierou podieľať na organizácii týchto pretekov.
Ale prečo o tom hovorím? Spoločným menovateľom všetkých pretekov sú financie. Tak ako skončilo Vrbové, aj mne sa veľmi ťažko odpovedá na otázku, ktorá začala zaznievať už na záverečnom vyhlasovaní výsledkov v Mestečku. Bude ďalší ročník? Smutnou časťou môjho poznania je aj to, že musíte chodiť niekedy až kolenačky, aby ste mohli niečo zabezpečiť a zorganizovať. Ľudia, ktorí majú finančné zázemie, nemajú záujem podporovať tento krásny šport napriek tomu, že sú často vlastníkmi nejakého štvornohého miláčika, ktorý im šteká doma na záhrade. Organizátorom nezostáva nič iné, len sa uspokojiť s tým, čo majú, a väčšina pretekov potom vyzerá tak, ako vyzerá. Aj v Mestečku tomu tak bolo po štyri roky, až sme si povedali dosť. Buď to urobíme tak, ako sa patrí, alebo to nebudeme robiť vôbec. Naše rozhodovanie bolo o to ťažšie, že sme všetci milovníkmi psov, ale zároveň nás držala pri zemi naša ekonomická realita. Pevne verím, že sa nám podarilo nastaviť latku organizovania takýchto akcii dosť vysoko a dúfam, že sa v tomto smere nájdu ľudia, ktorí ju budú chcieť prekonať, pretože v Mestečku bude ďalší ročník pravdepodobne až vtedy, keď sa opäť stretne partia ľudí, čo majú chuť a odvahu niečo dokázať. Bohužiaľ, tvrdým ukazovateľom našej snahy bude finančné krytie. Týmto nechcem nikoho odrádzať, práve naopak – keď sa to podarilo nám, prečo by sa to nepodarilo práve vám? Tam, kde je chuť a ochota, tam ide naozaj všetko. Len dobre zorganizované preteky dokážu osloviť potenciálnych sponzorov a aj laickú verejnosť, čím sa môžu rady kynológov opäť rozšíriť. Veľmi radi vás prídeme vo vašej snahe podporiť a odmeniť potleskom z tribún.
Na záver mi dovoľte vysloviť ešte jedno poďakovanie, a to všetkým, čo nám v našej snahe nezištne pomáhali, sponzorom, priateľom, známym, či neznámym, rodinným príslušníkom za to, že to s nami celý ten rok príprav vydržali, a hlavne všetkým členom nášho organizačného tímu, ktorí venovali svoj čas a prácu dobrej veci. Ďakujem, bolo mi cťou vám „šéfovať“. Možno si tú „srandu“ raz zopakujeme.
Bc. Ivan Suchánek
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 4/2013