Floater a Passing
(KR 4/2013)
Floater
Čo je floater?
Floater je jedným z množstva spôsobov, ako sa dá disk hodiť. Pre priblíženie – českí hráči ho volajú „plavák“, pretože skutočne vyvoláva dojem, že pláva vo vzduchu. Chtiac-nechtiac, každý hráč vo svojej zostave použije aspoň jeden floater. Využíva sa najmä pri vaultoch (odrazoch od tela), overoch (kedy pes preskakuje cez telo psovoda) a pri rôznych trikoch, kedy potrebujeme dostať frisbee do vzduchu.
Ako floater vyzerá?
Disk hodený týmto hodom ako keby vo vzduchu plával, nadnášal sa, plachtil. Vyhodené frisbee smeruje zdola nahor, kolmo k zemi. Pláva vodorovne, ale stále na mieste. Tým vytvára dojem, akoby sa vznášal, pričom silná rotácia mu dodáva stabilitu vo vzduchu.
Ako správne hádzať floater?
Disk uchopte podobne ako backhand – prstami ho podoprite zdola a zvrchu si ho prichyťte palcom. Palec je len akási poistka. Disk by mal automaticky ležať vodorovne na prstoch aj bez toho, že by ste ho pridržiavali palcom. Pohybom ruky nahor udávate disku smer letu a jemným otočeným zápästia mu dávate rotáciu. Ako rýchlo sa disk bude točiť, záleží na tom, ako prudko otočíte zápästím. Tak isto určujete, do akej výšky bude disk plachtiť.
Disk by sa mal za letu točiť a byť stále vo vodorovnej polohe. Častou chybou je, že po vyhodení sa „trasie“. Tajomstvo je v rotácii. Čím rýchlejšie disk rotuje, tým viac sa zdá, že stojí na jednom mieste.
Dá sa uchopiť aj dvoma rukami, čo je oveľa jednoduchšie, než ho vyhodiť iba jednou rukou. Dvoma rukami si ho totiž môžeme lepšie pridržať a dať mu rotáciu je tak dvojnásobne menší problém. Disk sa nezvykne až tak „trepať“, čo je oveľa praktickejšie.
Vyhodenie správneho floateru je veľmi dôležité. Keď sa disk trasie, znižujete psovi šancu na jeho chytenie.
Nájsť ten pravý grif je len otázkou cviku ;).
Passing
Passing alebo míňanie je ďalším zo siedmich prvkov freestylovej zostavy.
Čo je passing?
Passing, alebo v preklade míňanie, v praxi znamená, že pes dvakrát míňa hráča po priamej línii a v čo najtesnejšej blízkosti hráča.
Ako vyzerá passing?
Psovod hodí disk jedným smerom, pes ho chytí, vráti sa späť, psovod disk hodí opačným smerom, pes opäť chytí, aportuje ho naspäť a hráč ho hodí ešte raz v tom istom smere, ako u prvého hodu. Čiže pes míňa psovoda minimálne dvakrát za sebou.
Pes môže disky púšťať na rôznu vzdialenosť – záleží len na psovodovi, kedy vydá psovi povel na pustenie taniera. Pes teda môže pustiť disk hneď potom, ako ho chytil, na pol ceste k psovodovi alebo pred ním, tesne predtým, ako hráč vypúšťa druhý disk. Niektorým psom sa podarí v plnom zápale držať disk, až kým neminú hráča a nevidia letieť druhý disk. Všetko je potom hra s časom, či pes stihne pustiť disk a rýchlo chytiť ten druhý. Preto treba dbať na presnosť púšťacieho povelu a byť dôsledný, pretože pri tomto prvku sa vám nedôslednosť môže nemilo vypomstiť.
Aj dĺžka hodov vie rozhodovať o ohodnotení passingu. Hráč, ktorý vie spoľahlivo hádzať dlhé hody, má výhodu v tom, že bežiaci pes vyplní priestor hracej plochy, čo im takisto napomôže v ich skóre. Vynikne aj plný pohyb psa, ak naberie najväčšiu rýchlosť. Naopak, pri pomalšom štvornohom parťákovi hráči nadbehnú naproti, nech zbytočne nestrácajú cenné sekundy, a aby sa pes tak rýchlo neuštval.
Hráč sa môže blysnúť svojimi hádzacími schopnosťami a využiť hneď niekoľko spôsobov, ako disk hodiť.
Ako na to?
Základom je vedieť hodiť disk, a aby ho pes chytil a následne priniesol. Dôležité pri passingu je tiež čo najtesnejšie prebehnutie popri vás.
Pre začiatok vám budú stačiť dva disky. Jeden, ktorým dáte možnosť psovi nabrať diaľku, a druhý majte pripravený na hod v momente, keď vás pes bude míňať. Zozačiatku netrvajte na prebehnutie psa v tesnej blízkosti. Skrátka ho chváľte za to, že pustil prvý disk a rozbehol sa za druhým. Keď hneď po chytení disku bude sledovať, kam a kedy poletí ďalší, môžete pomaly začať naliehať na čoraz bližšie a bližšie míňanie. Stačí, ak psa budete volať a navádzať ho frisbeečkom stále bližšie k sebe.
V nevýhode sú psi, ktorí si radi disk nadbehnú oblúkom. Nebráňme im v ich prirodzenom spôsobe a radšej ho využime pri inom prvku, akoby sme ho mali odstrániť. Veľa hráčov tento problém vyriešilo tým, že psa nechajú prebehnúť pomedzi svoje nohy. Tesnejšie už pes bežať nemôže, a tak je na prvý pohľad jasné, že je to čistý passing. V dogdancingu sa prebehnutie pomedzi nohy využíva ako slalom medzi nohami alebo ako prechodný prvok medzi ďalším hlavným prvkom, či ako pozícia takzvaného „domčeka“ (pes totiž zastane v pozícii medzi nohami, kde vyzerá, akoby sa schovával v domčeku). Naučiť psov prebehnúť pomedzi nohy nezaberie veľa času, mnohokrát si dokonca tento prvok obľúbia. A jeho využitie neskončí len pri passingu. Neskôr vám môže nenahraditeľne pomôcť ako odrazový mostík pri učení iného, nového cviku.
Keď budete pripravení spojiť hod a prebehnutie pomedzi nohy s ďalším hodom, opäť si pripravte aspoň dva disky, nechajte psa nadbehnúť a pokojne ho usmernite ukázaním druhého disku, že má prebehnúť pomedzi nohy. V momente, keď ste si istí, že pes už nevybočí z dráhy a s istotou vás podbehne, hoďte druhý disk.
Prvé kroky bývajú dosť krkolomné. Kratšie hody však psa až tak neunavia a vy môžete spoločne skúšať znova a znova. Postupne sa bude zlepšovať plynulosť a aj vy budete vedieť lepšie odhadnúť tú správnu chvíľu, kedy vyhodiť druhý disk. Kedy povedať psovi povel na pustenie a kedy začať hádzať hody do väčšej diaľky. Všetko je to len o súhre medzi vami a psom! Neustále pozorujete jeden druhého a učíte sa navzájom rozpoznávať signály a reagovať na ne. Chce to iba čas venovaný tréningu a vzájomnej spolupráci.
Viktória Obetková, foto Martin Fekete
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 4/2013