Máme nového šampióna šampiónov!
(KR 2/2015)
Rakúska ÖKV organizovala v decembri 2014 súťaž šampióna šampiónov Rakúska. Tejto prestížnej udalosti sa zúčastnili aj vystavovatelia zo Slovenska. Medzi sukami bola najlepšia a ocenenie „Rakúsky Šampión Šampiónov 2014“ získala CANDY Casidyray, suka plemena írsky vlkodav zo slovenskej chovateľskej stanice Casidyray. O tomto úspechu sme sa porozprávali s Ingrid Chalásovou, ktorá je spolumajiteľkou novej „šampiónky“ a sama ju aj predvádzala na výstave.
Redakcia: Gratulujeme k veľkému úspechu! Môžete nám priblížiť túto prestížnu výstavu?
I. Chalásová: Výstava sa uskutočnila dňa 6. decembra 2014 v rakúskom Welse. Podmienkou účasti bol potvrdený titul rakúskeho šampióna krásy. V súťaži boli samostatne hodnotené psy a suky. Každý prihlásený mal pridelené číslo a KO vyraďovacím systémom sa postupovalo ďalej alebo sa účinkovanie končilo. Víťazmi sa stali najlepšia suka a najlepší pes. Kvalitu súťaže podčiarkuje fakt, že sa neudeľovali tituly alebo čakateľstvá. Žiadna masová účasť vystavovateľov vo vidine ľahko získaného titulu ako to poznáme na Slovenku. Nádherné prostredie s vianočnou výzdobou, honosný raut s možnosťou mať so sebou aj psíka. To všetko vytvorilo peknú atmosféru, zvýraznilo výnimočnosť výstavy.
Redakcia: Koľko psov bolo prihlásených do súťaže?
I. Chalásová: Do súťaže bolo prihlásených 47 psov a 26 súk. Vystavovatelia od Ruska až po Holandsko. Zo Slovenska sme boli prihlásení traja vystavovatelia. Dva psy a jedna suka, naša Candy.
Redakcia: Aký bol priebeh akcie?
I. Chalásová: Rozhodcovský zbor pozostával z piatich hodnotiteľov z piatich krajín. Len jeden z nich bol z usporiadateľskej ÖKV. V prípravnom kruhu si každý rozhodca všetkých súťažiacich psov prezrel, urobil poznámky. Potom podľa poradia v „pavúku“ nastupovali v rýchlom slede súťažiaci v dueloch na zlatý alebo červený koberec. Rozhodcovia sediac v kójach, otáčaním zlatých či červených tabuliek rozhodovali o postupujúcom. Rozhodovali sa samostatne, bez vzájomnej komunikácie, nepoznajúc hodnotenie svojho kolegu. Víťaz postúpil ďalej. Systém súťaže ale pamätal aj na vypadnutých z prvého kola. Tí dostali opätovnú šancu a najlepší z nich postúpili ďalej v súťaži, boli vložení do súťažného pavúka.
Redakcia: Mohli by ste porovnať súťaž vo Welse so slovenským Victory Show?
I. Chalásová: Pravidlá súťaže rakúskeho šampióna šampiónov sú postavené na skutočnom záujme nájsť toho najlepšieho šampióna zo šampiónov. Žiadna prvá selekcia urobená jedným subjektívnym rozhodnutím rozhodcu ako to poznáme doma. Vo Welse od začiatku posudzovalo päť rozhodcov, z ktorých len pani Phyllis Poduschka-Aigner, predsedníčka rozhodcovského referátu OEKV, posudzovala túto výstavu aj v roku 2013. Na Slovensku však nie je problém nominovať toho istého rozhodcu dva roky po sebe na prvotný výber. Podmienkou účasti v Rakúsku je byť rakúskym šampiónom. Neudeľuje sa tu CACA.
Redakcia: Aké ste mali pocity, po víťazstve finálového duelu?
I. Chalásová: Prebiehalo to v rýchlom slede. Jeden duel striedal druhý. Ani neviem spočítať koľko duelov sme absolvovali. V prvom momente som si ani neuvedomila, že sme vo finále. No až keď prepukol potlesk, pripustila som možnosť, že sme vyhrali. Gratulácie od rozhodcov a fotografovanie sme ešte zvládli.
Redakcia: Mám len pocit, alebo ste boli vyčerpaní?
I. Chalásová: Súťaž šampión šampiónov bola v sobotu večer. Ráno sme skoro vstávali, vycestovali do Welsu. Doobeda sme absolvovali medzinárodnú výstavu kde sme získali BOB. CANDY tak mala ešte aj záverečné súťaže. Večer o 19-stej začala súťaž šampiónov, ktorú CANDY zvládla grandiózne. V nedeľu nás opäť čakala medzinárodná výstava, kde sme získali ocenenie BOB a v záverečnej súťaži BIG-3. Celý víkend bol namáhavý.
Redakcia: Čo pre Vás tento úspech znamená?
I. Chalásová: Náš najväčší výstavný úspech umocnený skutočnosťou, že o výsledku rozhodovalo päť posudzovateľov nezávisle od seba. Pocit zadosťučinenia za hodiny drilu našich psov, nacestovaných tisícok kilometrov. Bez podpory rodiny, priateľov by sme tento úspech nikdy nedosiahli.
Redakcia: Stretávame Vás na výstavách doma i v zahraničí. Stále si predvádzate svoje psy sama.
I. Chalásová: Áno. Viem, že to je poznať. Nie som profesionálny handler. Ale predvádzam si svojho psa, ktorého poznám, ktorého si doma trénujeme. Manžel spoza kruhu prísnym okom sleduje každý pohyb. S manželom sme presvedčení, že výstava psov je aj spoločenská udalosť, handler by mal ladiť s predvádzaným psom. Mám radosť, keď sa psík pekne predvedie. V statickej ukážke i pohybe.
Redakcia: Veľmi pekne ďakujeme za rozhovor a želáme veľa ďalších úspechov vo výstavnom kruhu i mimo neho!
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 2/2015