(KR 2/2015)
Veľakrát sme sa s našimi kamarátmim poľovníkmi, ale aj s kynológmi dostali do veľmi nepríjemnej a ostrej debaty o našom národnom plemene a vždy sme dostávali tie isté otázky. Prečo „miešate“ plemeno? Prečo párite s weimarom, keď má krátku srsť? Prečo s pudelpointrom, keď je hnedý? Prečo tak pŕznite plemeno a „vyrábate“ bastardov? Prečo nezachovávate líniu čistých slovenských hrubosrstých stavačov? Prečo…? Ťažké bolo vysvetľovať situáciu v chove, keď takmer nikto a ani ľudia pohybujúci sa v najvyšších kruhoch slovenskej kynológie nemali ani len predstavu o stave a populácii slovenského hrubosrstého stavača na Slovensku. Tých, ktorých to zaujíma možno nájdu odpovede na svoje otázky v sérii našich článkov. Možno tieto informácie pomôžu pri utvorení predstavy o minulom a terajšom smerovaní plemena. A možno konečne nájdu zadosťučinenie tí, ktorí nepopulárne medziplemenné kríženia uskutočnili vo svojich chovateľských staniciach a tí, ktorí chovajú a poľujú s krížencami preto, aby slovenský hrubosrstý stavač ako jednotné plemeno mohol pokračovať vo svojom „živote“.
Pri schválení plemena slovenský hrubosrstý stavač na valnom zhromaždení FCI v Madride v roku 1983 musela populácia plemena spĺňať určité podmienky, aby plemeno mohlo byť medzinárodne uznané a zároveň sa zabezpečila jeho životaschopnosť do budúcnosti. V tom čase, postačovalo doložiť 3 nepríbuzné genealogické línie s kópiami rodokmeňov daných jedincov. V dnešnej dobe, FCI pri uznávaní nového plemena vyžaduje minimálne 8 nepríbuzných línii. V každej línii musí byť aspoň 6 súk a 2 psy a jedinci rôznych línii musia byť nepríbuzní do tretej generácie. V súčasnosti s momentálne existujúcou populáciou slovenských hrubosrstých stavačov by plemeno určite nebolo uznané. Koncom dvadsiateho a začiatkom dvadsiateho prvého storočia bola populácia v stave, keď už všetky existujúce jedince boli úzko príbuzné a existovala iba jedna línia. Už v tom období boli pokusy s použitím iných plemien v plemenitbe. Najvýraznejšie v tomto období zasiahol do populácie weimarský krátkosrstý stavač Nestor Kazan. Tento pes napáril v chovnej stanici Hajasov Dvor suku slovenského hrubosrstého stavača Yku z Paloty. Z tohto spojenia pochádza „K“ vrh Hajasov dvor, ktorého jedinci mali najvýraznejší vplyv na dnešnú populácii SHS. Jeho syn, Koro Hajasov Dvor (vynikal exteriérom, čoho dôkazom je aj získanie titulu INTERŠAMPIÓN), mal za svoj život 12 párení a narodilo sa po ňom 62 šteniat. Jeho brat, Karo Hajasov Dvor, mal 1 párenie a splodil 7 šteniat. Ich sestra Kety mala 5 vrhov a 31 potomkov. Ďalší syn Kazana, Deo Hrabníky, mal za svoj život 11 párení, z ktorých vzišlo 73 šteniat. V posledných rokoch jeho života sa podarilo odobrať a vyrobiť kvalitné inseminačné dávky, ktoré sú hlboko zmrazené a pripravené na prípadné obnovenie tejto krvi. Tieto jedince pôsobili v chove od roku 1995 do roku 2006. Za 11 rokov sa v celej populácii slovenských hrubosrstých stavačov narodilo 258 šteniat. Z toho potomstvo Kazanových synov a dcér je 166 šteniat, čo predstavuje 64% všetkých narodených jedincov. Z vyššie uvedeného si vieme predstaviť, aký výrazný vplyv mal Kazan na vtedajšiu ´´populáciu´´ a to nerátame jeho vnukov a vnučky, ktoré už tiež pôsobili v chove.
V roku 2001 bol použitý ďalší weimarský krátkosrstý stavač Brik Levárska kúria, ktorý sa však v chove výrazne nepresadil a ešte k tomu to bol Kazanov syn. V roku 2000 sa v chovnej stanici Hajasov dvor použil pudelpointer Alf z Bítešska. Jeho potomstvo sa dosť presadilo v zahraničí cez exportovaného psa Evar Kaicul. Boli to výborné pracovné zvieratá, ale časom sa ukázalo, že je nositeľom vážnych zdravotných problémov, čo sa nakoniec potvrdilo aj genetickými testami. Išlo hlavne o chybné utváranie hrudníka a epilepsiu. S týmito problémami zápasia dodnes hlavne vo Veľkej Británii, kde je dosť početné potomstvo psa Evara Kaicul.
Na popud členskej základne KCHSHS, kynologický odbor SPZ zorganizoval v roku 2004 zvody v Nitre, Banskej Bystrici a v Dvoriankach, kde sa posúdil stav existujúcej populácie. Situácia v chove začala byť veľmi vážna a začal sa prejavovať vplyv úzkej príbuzenskej plemenitby. Bol vrh, kde sa narodili šteňatá bez ušníc. Vo veku 2 až 3 roky zvieratá náhle uhynuli. Niektoré jedince boli výrazne imunodeficientné s ťažkými klinickými prejavmi. Klesala plodnosť súk a celkový vek zvierat. Ďalší veľmi vážny zdravotný problém, ktorý sa začal vyskytovať v populácii slovenských hrubosrstých stavačov bola lysivosť. Bolo to v takom rozsahu, že takmer každý jedinec v staršom veku mal klinické príznaky lysivosti rôzneho stupňa. Preto bol najvyšší čas na komplexné riešenie tohto problému. Ako jediná možná cesta zo slepej uličky, bolo použitie pôvodných plemien z ktorých slovenský hrubosrstý stavač vzišiel. Po skúsenostiach z minulosti bolo jasné, že nestačí iba jednorázový zásah do populácie jedným jedincom, ale že je potrebný výrazný vstup minimálne 5 až 6 nepríbuzných jedincov pôvodných plemien, aby bolo možné znovu založiť aspoň 3 nepríbuzné genealogické línie. Jedna vec je niečo naplánovať, ale ďalšia uskutočniť. Nie je vôbec jednoduché uskutočniť nepopulárne medziplemenné kríženia. A ďalší veľký problém je s umiestnením neštandardných jedincov, ktorí z takéhoto párenia vzídu.
Prvé takéto párenie bolo uskutočnené v roku 2005 v chovnej stanici Kaicul. Ako otec šteniat bol použitý weimarský krátkosrstý stavač Dix zo splavu z Hosté. V tom čase bol Dix jeden z pracovne najlepších jedincov na Slovensku vo svojom plemene. Úspešne absolvoval Memoriál Kolomana Slimáka v I.c kde skončil na 3. mieste a rovnako úspešne v I.c. absolvoval aj Memoriál Karla Podhajského. Ako matka tohto vrhu bola vybratá výborná suka nemeckého drôtosrstého stavača Citra z Barbajky, ktorá bola následne predaná do USA. Vo vrhu sa narodili 4 šteňatá, z toho jeden pes a 4 suky. Všetky jedince boli hnedáci hrubého osrstenia s peknými znakmi (výrazné dlhšie osrstenie na obočí, brade a pyskoch). Z tohto vrhu bol intenzívne využívaný pes LORD KAICUL, ktorý uskutočnil 9 párení, z ktorých sa narodilo 35 šteniat. Bol zlepšovateľom hlavne pracovných vlastností, žiaľ v roku 2012 uhynul. Momentálne u nás v chove pôsobí jeho jedna dcéra a jeden syn. Niekoľko jeho potomkov bolo vyvezených aj do zahraničia. Sú to Beno a Bela z Meškovho dvora, ktorí pôsobia vo Veľkej Británii v chovnej stanici Strormdancer.
V roku 2007 bolo ďalšie medziplemenné kríženie uskutočnené v chovateľskej stanici z Kráľovských chlmov. Otec weimarský krátkosrstý stavač Foxy Tigrie oko a matka český fousek Brita z Úbreža, splodili vzhľadom na vyšší vek suky, len jedného psa. Je to Nero z Kráľovských chlmov, hnedák, hrubého osrstenia s typickými znakmi. Nero má do dnešného dňa 4 párenia a je otcom 17 šteniat. Brita z Úbreža bola vynikajúca pracovná suka a úspešne absolvovala Memoriál Richarda Knolla a Memoriál Karla Podhajského s vodičom MVDr. J. Antoničom.
V chovateľskej stanici z Milhostovských polí sa v auguste 2007 narodil vrh, kde bolo 6 šteniat z ďalšieho mezdiplemenného spojenia. Otec, NDS Blesk z Barbajky (plný brat Citry z Barbajky) a matka weimarský krátkosrstý stavač Cena z Papugovho dvora, dali 6 šteniat. Z toho len jeden pes, Elan z Milhostovských polí vykazoval známky hrubého osrstenia so znakmi a bol hnedý beloš. V súčasnosti je už Elan žiaľ vykastrovaný pre pretrvávajúce zdravotné problémy. Do tejto doby uskutočnil 5 párení a je otcom 18 šteniat. Jeho najznámejší potomok je pes Cian zo Zezúl, sivastý beloš vynikajúceho exteriéru, pôsobiaci vo Veľkej Británii. Mnohí si ho pamätáme ako víťaza júnovej Nitry, kde získal tituly SUPREME BEST IN SHOW GRAND PRIX SLOVAKIA & DERBY WINNER SHOW 2014. Toto je dôkazom, že ak je slovenský hrubosrstý stavač v špičkovej úprave a v rukách profesionálnych handlerov, môže aj na medzinárodných výstavách siahať po najvyšších tituloch.
V roku 2008 bolo posledných 6 vrhov zapísaných v SPKP a od tohto roku sú všetky vrhy zapisované len v Registri SPKP.
Pokračovanie v ďalšom vydaní.
Stanislava Krieková a Radomír Kriek
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 2/2015