Uplynulo stopäťdesiat rokov od narodenia prof. Antonína Hrůzu
(KR 3/2015)
Slovenský čuvač je náš pes. Bol u nás vychovaný a zošľachťovaný. Zásluhu na jeho záchrane a chovateľskom podchytení má však v prvom rade kolektív chovateľov a zošľachťovateľov v Brne, na čele s Prof. Antonínom Hrůzom a Dr. Vilémom Kurzom, neskorším hlavným poradcom chovu pre celú Československú republiku. V Brne tiež vznikol r. 1933 Spolok chovateľov tatranských čuvačov a na Slovensku neskôr Klub chovateľov slovenských čuvačov so sídlom v Žiline.
Veľkú zásluhu na rozvoji chovu čuvačov mal desiatky rokov Slovenský zväz chovateľov v Bratislave. Medzi najaktívnejšie chovateľské odbory Slovenského zväzu chovateľov patrila v rokoch 1969 až 1975 kynológia (Záhradkár Chovateľ, č. 5/1973, str. 194). Na jej čele stál Štefan Jančár zo Stupavy, predseda, dlhoročný činovník v kynológii, rozhodca pre exteriér nemeckých ovčiakov a pre výkon psov služobných plemien.
Dušan Barlík z Bratislavy bol tajomník komisie, vedúci Hlavnej plemennej knihy psov ÚV SZD, rozhodca pre exteriér nemeckých ovčiakov a slovenských čuvačov, aktívny chovateľ nemeckých ovčiakov a dostihových chrtov vipetov, priekopník dostihov chrtov na Slovensku.
Komisia sa sústredila v spolupráci s československým Klubom chovateľov slovenských čuvačov na skvalitňovanie odchovov slovenských čuvačov. Plemenná kniha začala uvádzať v preukazoch o pôvode všetky dôležité údaje, ktoré by chovateľom pomáhali pri výbere a zostavovaní plemenných párov. Vďaka týmto opatreniam nastal v chove, odchovoch aj v predvádzaní slovenských čuvačov na výstavách nebývalý rozmach. Zväz zakúpil niekoľko šteniat, sučiek, ktoré zmluvne deponoval záujemcom. Títo následne, po ich predvedení na výstave a bonnitácii a zaradení do chovu, darovali šteňatá ďalším záujemcom.
Prečo som sa rozhodol „oprášiť“ a napísať tieto riadky? Preto, že v tomto roku si pripomíname 50. výročie medzinárodného uznania tatranského čuvača, pod názvom slovenský čuvač. Medzinárodná kynologická federácia (FCI) na svojom valnom zhromaždení v júni roku 1965 v Prahe o tom rozhodla.
Zhodou okolností, stalo sa tak sto rokov od narodenie prof. Antonína Hrůzu. Narodil sa totiž 1. januára 1865. Získal z oblasti Tatier a Liptovských Holí niekoľko pôvodných čuvačov, ktorí tvorili základ jeho plemennej stanice „ze Zlaté studny“. Založil plemennú knihu a tak zabezpečil evidenciu odchovov. Tak postupne nastal rozvoj chovu. Povzbudivé bolo, že už 30 rokov pred medzinárodným uznaním, objavilo sa roku 1935 v nemeckom časopise Der Hund pojednávanie o tejto veci.
O ďalší rozvoj sa staral v neskoršom období Dr. Vilém Kurz, dlhoročný predseda Klubu. Keď sme sa začali uchádzať o medzinárodné uznanie čuvača, ako hlavný poradca chovu sústredil dokumentačný materiál, aby pomocou neho dokázal, že čuvač je pôvodné slovenské plemeno. To boli rozhodujúce kroky pre cieľ, ktorý sme chceli dosiahnuť.
Krátko po dosiahnutí tohto cieľa podal Maďarský kynologický zväz (MEOE) protest týkajúci sa pôvodnosti slovenského čuvača, ktorú prisudzoval kuvaszovi, podľa elaborátu dr. Zoltána Balássyho. Odpoveď vypracoval dr. Vilém Kurz na 12 sranách francúzskej repliky so 16 obrazovými prílohami a mapou osád založených na moravskom Valašsku a na Slovensku pdľa slobodného valašského práva. Predsedníctvo FCI prerokovalo oba elaboráty v júni 1968 a poverilo prof. S. Pavloviča aby dokončil záležitosť s oboma stranami na mimoriadnej komisie pre štandardy FCI v Belehrade. Zasadnutie sa uskutočnilo na ústave prof. S. Pavloviča v dňoch 10. a 11. januára 1969, na ktorej sme definitívne obhájili svoje stanovisko.
Dostali sme za úlohu usporadúvať bonitácie plemenného materiálu a sledovať typické znaky slovenkého čuvača: pevnú väzbu, uzavretý kožuch, kratšie uši, priliehajúce pysky, chvost pri vzruchu nesený oblúkom v osi tela, vyrovnanú povahu pri živom temperamente, osrstenie a pigmentáciu pre biele vysokohosrské psy.
Protokol podpísali za československú stranu Dr. V. Kurz, hlavný poradca chovu, R. Zacharides, predseda Klubu chovateľov slovenských čuvačov a MVDr. Nesvadba, predseda československej komisie pre štandardy psov (Barlík a kol., Slovenský čuvač, Príroda 1977).
Komisia vydala uznesenie, že pravda je na československej strane. Konštatovanie je také, že štandardy slovenského čuvača a maďarského kuvasza sú značne odlišné. Tak rozhodol konečný verdikt komisie.
Toto rozhodnutie povzbudilo funkcionárov aj chovateľov čuvača, čo prinieslo nasledujúci rozvoj jeho chovu. Čuvač sa ako pastiersky a strážny pes choval na našom území už od dávna. Začiatkom 20. storočia bol pomerne rozšírený, choval sa na horských salašoch. Na udržaní jeho vynikajúcich pracovných vlastností ako strážneho a pastierskeho psa, ale aj ny jeho vynikajúcej odolnosti a zdraví sa podieľala predovšetkým prirodzená selekcia.
O praktické rozširovanie čuvačov tam, kde majú plniť svoj účel, tedy na slaše ku ovciama paseniu kráv sa na Slovensku starali dlhé roky chovatelia Jozef Gembala a Ondrej Bencúr na Orave, Slávka Kempná v Rajeckých Tepliciach, Bedrich Mészáros v Podunajských Biskupiciach manželia Katarína a Jozef Nemcovci v Žiline, Ján Lajda a Róvert Zacharides na Vrútkach, manželia Krajčíkovci v Lukovišti, MUDr. Ida Kissová z Prievidze. Postupne sa k nim pridávali ďalší nadšenci.
V roku 1977 vydalo vydavateľstvo Príroda, Bratislava publikáciu Dušan Barlík a kol.: Slovenský čuvač. Dušan Barlík spracoval a vydal v roku 1992 Plemenársku knihu slovenských čuvačov obsahujúcu zápisy ročníkov 1929 až 1992. V nich sú dôkazy, ako sa chov slovenského čuvača rozširoval. Publikácie obsahujú všetky dôležité údaje, za ktoré sú chovatelia podnes vďační. Plemenárska kniha obsahuje všetky chovateľské stanice z tohto obdobia a šteňatá, ktoré boli za toto obdobie registrované.
Povahové vlastnosti slovenských čuvačov sú vynikajúce. Čuvače sú dobrí sprievodcovia, ale aj spoločnici. Vzbudzujú obdiv svojou krásou a imponujú neohrozeným správaním sa. Osrstenie ich chráni pred nepohodou.
Aj keď bolo v minulosti prvoradou úlohou čuvača strážiť stádo, bol a zostal vynikajúcim strážnym psom aj v domácnostiach. V rodine je príjemným spoločníkom a vynakajúcim strážcom obydlia.
Želám všetkým chovateľom slovenských čuvačov ďalších úspešných 50 rokov v chove a funkcionárom úspechy v organizačných činnostiach.
Publikované v spolupráci s časopisom 
Róbert Zacharides
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 3/2015