Metodika a popis vykonávania niektorých cvikov, povelová technika
(KR 2/2013)
Skúšky malých plemien patria do národného skúšobného poriadku Zväzu športovej kynológie SR.
Pod pojmom „malé plemeno“ rozumieme jedincov plemien, alebo ich krížence, kde kohútiková výška nepresahuje 40 cm vrátane.
Pod pojmom špeciálne cviky rozumieme cviky určené pre určitý druh špeciálnych skúšok (záchranárske skúšky) a pre určitú skupinu psov (malé plemená, poľovnícke plemená).
V snahe pomôcť rozvoju SMP prinášame seriál o metodike výcviku niektorých špeciálnych cvikov malých plemien.
Kedy začať s výcvikom?
S výcvikom psíka je vhodné začať čím skôr, hneď ako si šteniatko donesieme domov, keď si zvykne na nové prostredie a nových ľudí, čiže vo veku 3- 4 mesiacov. Takto staré šteniatko má už viac-menej dobre vyvinutú koordináciu pohybu a je schopné sa sústrediť na nejakú činnosť, aj keď len krátky čas. V takomto veku je šteniatko vnímavé a dobre „tvarovateľné“.
Ak máme staršieho psíka, nemusíme hneď „hádzať flintu do žita“. Aj starší psík je schopný učiť sa novým veciam a vykonávať určité povely. Rozdiel je iba v tom, že si za svoj život osvojil určité návyky aj zlozvyky a má isté skúsenosti, ktoré si musíme uvedomiť, a pre to treba zvoliť správnu techniku výcviku. Výchova a výcvik staršieho psa je zdĺhavejší proces, určite však nie je nemožný.
Metódy výcviku
Pod metódou výcviku rozumieme systematické a pravidelné pôsobenie psovoda na psa za použitia určitých podnetov. Poznáme štyri základné metódy výcviku psa:
– mechanická
– chuťovo dráždivá,
– napodobňovacia,
– kombinovaná – kontrastná (ide o spojenie mechanickej a chuťovo dráždivej metódy).
Pod pojmom mechanická metóda rozumieme pôsobenie psovoda na psa mechanickými nepodmienenými podnetmi, s cieľom donútiť psa k vykonaniu požadovaného úkonu. Pod týmto nerozumieme fyzické bitie, ale naše pôsobenie na psa formou pridržania, pritlačenia, potiahnutia, a podobne. Keď učíme psíka, napríklad, povel „SADNI“, pri jeho vydaní tlačíme ľavou rukou psovi chrbát pevne dole a vodítkom v pravej ruke jemne dvíhame jeho hlavu. Výhodou tejto metódy je, že cvik sa pes rýchlo naučí, dobre a dlho si ho zapamätá. Netreba zabúdať ani na jej nevýhodu, spočívajúcu v tom, že pri jej častom používaní oslabíme náš kontakt so psom.
(foto z knihy Výcvik psov, Joan Palmerová)
Chuťovo dráždivá metóda spočíva v tom, že podnetom a silným povzbudzujúcim činiteľom výkonu psa je pamlsok. Pod pamlskom rozumieme potravu, ktorú mu dávame vo forme odmeny (kúsok salámy, syru, mäsa, piškóty. Nepoužívame to, čím psa bežne kŕmime – granule. Je dôležité, aby sme psa pred výcvikom nekŕmili – musí byť hladný. Keď je sýty, býva účinok tejto metódy mizivý. Podmienkou je preto pes so záujmom o potravu. Význam tejto metódy je v tom, že pes sa cvik rýchlo naučí a upevňuje sa vzťah medzi psom a psovodom. Nevýhodou je, že nám nezabezpečuje úplnú poslušnosť, najmä pri rôznych rušivých podnetoch. Táto metóda je dobrá na využívanie hlavne pri výcviku pachových prác, ako sú stopy.
U napodobňovanej metódy by sme si mali uvedomiť, že pes sa učí alebo odpozeráva cviky a správanie od starších psov. Tieto sa potom snaží napodobňovať. Táto metóda sa používa hlavne pri nácvikoch obrany. Najčastejšie pri výcviku využívame kombinovanú metódu, ktorá využíva výhody a kladné stránky metód chuťovo-dráždivej a mechanickej. Je to metóda, pri ktorej psovod najskôr použije určitú donucovaciu mechanickú metódu, ale ihneď k upevneniu budovaného návyku psa odmení pamlskom alebo použije pochvalu. Napríklad: Psovod so psom nacvičuje cvik „SADNI!“. Najskôr použije trhnutie vodítka a tlak ruky na chrbát psa. V zapätí, keď pes zaujme požadovanú polohu, ho hneď odmení pamlskom, alebo ho veľmi pochváli. Táto metóda nám urýchľuje výcvik a zaisťuje poslušnosť pri rôznych podmienkach výcviku.
Kombinovaná metóda je pri výcviku psa najpoužívanejšia a najúčinnejšia, kladie však na psovoda nároky na obratnosť v jej používaní.
Psovod by si mal metodiku výcviku voliť vždy po dobrej úvahe, po prihliadnutí na povahové vlastnosti psa. Nie je správne myslieť si, že vycvičíme psa len kombinovanou metódou. Psovod musí pri výcviku psa stále sledovať a v prípade, že sa mu nedarí nácvik určitého cviku, musí skúšať niektorú z ďalších metód a vybrať si tú, ktorá je najúčinnejšia.
Použitá literatúra: NSP ZŠK SR, Výcvik psov – Joan Palmerová,
Pes a jeho výcvik – prof. MVDr. Jozef Hrušovský, Dr.Sc. a kolektív, http://www.polovacka.com, http://www.psi-polepsovna.cz
Bc. Andrea Adamčiaková
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 2/2013