(KR 12/2014)
Slovenská reprezentácia na Majstrovstvách sveta FCI dosiahla opäť skvelý výsledok, keď v družstvách vybojovala striebornú medailu a v jednotlivcoch sa v prvej päťke umiestnil minuloročný majster sveta Jozef Adamuščin so psom Chris spod Lazov. Využili sme túto mimoriadnu príležitosť a položili sme mu niekoľko otázok. Vieme, že ste neboli vo Švédsku ako reprezentačný tréner, či vedúci družstva, ale napriek tomu dovoľte, aby sme Vám ako skúsenému reprezentantovi, rozhodcovi a funkcionárovi ZŠK položili nasledujúcu otázku. Ako hodnotíte vystúpenie našej reprezentácie ako celku, ale aj u jednotlivcov, vo Švédsku?
Hoci sa nám úplne nepodarilo zopakovať famózne minuloročné výsledky, myslím si, že sme ani ako jednotlivci, ani ako družstvo rozhodne nesklamali. Piate miesto v jednotlivcoch, titul vicemajstra v družstvách a dvaja najlepší nemeckí ovčiaci šampionátu sú ďalším z výborných výsledkov, ktoré slovenská kynológia zaznamenáva v posledných rokoch. V jednotlivcoch veľmi solídny výkon podal Matúš Balún so svojou sučkou, ktorí skončili na 11. mieste a zároveň bodovali do nášho strieborného družstva.
Trochu mi je ľúto Pavla Šlahora, na ktorého sa na vrcholných podujatiach akosi stále lepí smola. Spolu so svojím psom tvoria výbornú dvojicu a verím, že ozajstný úspech na nich ešte len čaká. Napriek tomu však podali veľmi sympatický výkon a taktiež prispeli svojimi bodmi do družstva. Ostatným slovenským reprezentantom sa darilo o niečo menej, avšak aj oni sa prezentovali peknými výkonmi aspoň v niektorých disciplínach. Ja sám som s naším výkonom veľmi spokojný nebol, nakoľko sme s Chrisom nevyužili ponúknutú šancu a prepálenou obranou v našej najsilnejšej disciplíne sme zahodili črtajúce sa ešte výraznejšie umiestnenie.
Iste mnohí vieme pochopiť Vašu nespokojnosť. Veď keď si predstavíme, že bolo treba len o dva body viac na obrane a opäť by sme sa boli spoločne tešili z Vášho titulu majstra sveta… Šport je už raz taký, ale slovenská kynológia je na Vás rozhodne hrdá aj s dosiahnutým výsledkom. Ako zvládli švédski organizátori usporiadanie majstrovstiev sveta? Aký výkon podali figuranti?
Organizátori to podľa mňa zvládli dobre. Na ploche to klapalo, na stopách bola organizácia taktiež výborná. Určité výhrady mali pretekári k terénom na stopách. Na jednej strane je pravda, že medzi reálnym a pred začiatkom Majstrovstiev prezentovaným terénom bol značný rozdiel. Na strane druhej, ja sám som iba privítal, že po čase to bol na Majstrovstvách FCI opäť terén zodpovedajúci významu podujatia – terén, ktorý psov preveril. A stopa nebola iba povinnou disciplínou do počtu.
Ďalším nedostatkom organizátora bol sobotňajší banket, na ktorý sa smiešnych 100 lístkov určených pre účastníkov veľmi rýchlo vypredalo. Organizátor to narýchlo kompenzoval zabezpečením ďalších priestorov, ktoré však boli oddelené od predchádzajúcich, a v ktorých sa podávalo úplne iné menu. A tak bola časť pretekárov v jednej sále, časť v reštaurácii a zvyšní sedeli na hoteli.
Tretím nedostatkom, ktorý som zaznamenal, bola zmena časového harmonogramu nášho pretekára. Tú sme sa dozvedeli až tesne pred jeho nástupom na plochu, aj keď organizátor na porade vedúcich družstiev viackrát zdôraznil, že k žiadnym zmenám v rozpise nedôjde. Našťastie nám nakoniec táto zmena vyhovovala.
Vyhovovala? Môžte nám priblížiť, prečo?
Náš pretekár mal pôvodne vo štvrtok nastúpiť na obranu, čo mu nie veľmi vyhovovalo, a ktorú z taktických dôvodov (kvôli nastaveniu na poslušnosť) netrénoval ani na oficiálnom tréningu. Nakoniec mu po zmene vyšla obrana na posledný deň, čo si viac-menej aj prial.
Hoci by k zmenám rozpisu prichádzať nemalo, najmä na vrcholovom podujatí, predsa, ako ste nám prezradili, to nakoniec dopadlo pre naše farby viac než dobre. Výsledky, ktoré slovenská reprezentácia dosahuje, sú v posledných rokoch naozaj ojedinelé. Vidíte oblasti, kde by sa mohli naši reprezentanti zlepšovať?
Vždy je čo zlepšovať. Za posledné roky úroveň pretekárov na Majstrovstvách rapídne stúpla. A ak chceme naďalej dosahovať výsledky, podobné tým z posledného obdobia, je treba sústavne sa zdokonaľovať, odpozerávať a v praxi skúšať nové výcvikové metódy, porovnávať sa s najlepšími a hlavne neklamať si zľahčovaním na kvalifikačných pretekoch alebo pri samotnom výcviku. Každopádne momentálne nastala vo svete situácia, keď si postupne začínajú aj našich úspešných kynológov pozývať na semináre, používať našich psov vo väčšej miere v chove a zháňať šteniatka zo slovenských pracovných chovov. A najlepší nemecký ovčiak už nie je iba v Nemecku, a najlepší belgický ovčiak už nie je iba v Belgicku.
Ako hodnotíte majstrovstvá sveta nemeckých ovčiakov WUSV, či už z pohľadu účinkovania slovenskej reprezentácie, alebo z pohľadu organizačného zabezpečenia a výkonu rozhodcov a figurantov?
Z pohľadu slovenskej reprezentácie si myslím, že ako celok sme síce neoslnili, ale rozhodne ani nesklamali. Trikrát poslušnosť vo výbornej a niekoľko ďalších vynikajúcich čiastkových výsledkov. Avšak na umiestnenia, na ktoré sme boli v poslednom čase zvyknutí, sme tento raz nedosiahli. Ja s Chrisom sme mali najväčší výpadok na stopách. Tri úseky boli v poriadku, no po treťom lome pes pre mňa nepochopiteľne prestal čuchať a stopu dokončil viac-menej vo vychádzkovom tempe.
Organizačne boli tohtoročné WUSV v poriadku. Nevyskytol sa žiadny väčší zádrheľ. Figuranti síce nevyčnievali z dlhodobého priemeru, avšak myslím si, že svojej úlohy sa zhostili bez väčších problémov. Rozhodcovia, to bola kapitola sama o sebe. Ako som už písal v jednom periodiku, neviem, čo je horšie. Či politikárčenie, alebo nevedomosť a neschopnosť. To prvé sa dialo na poslušnosti a to druhé na obrane. Niektoré verdikty chápal asi iba pán rozhodca. Na obrane bol dokonca rozhodca po prvých dvoch šestkách stiahnutý z pľacu, poučený, prezlečený do menej nápadného odevu a figuranti dostali nové inštrukcie po vybehnutí zo zátarasu na „kontrolák“. Avšak štyrom dvojiciam z prvých dvanástich to už nebolo nič platné… Nehovoriac o dodatočných diskvalifikáciách po upozornení hlavným rozhodcom. Rozhodcovskú česť na týchto Majstrovstvách zachraňoval rozhodca na stopách. Pískal prísne, ale poctivo a s citom. A hlavne oddelil vynikajúce výkony od priemerných a podpriemerných.
Žiaľ, výkony rozhodcov, ale aj figurantov a šlapačov, môžu ovplyvniť nielen konečné poradie, ale aj celkový dojem z pretekov, v danom prípade o to horšie, že sa jedná o svetový šampionát… Nebolo by podľa Vášho názoru cestou, ak by jednu disciplínu na takto významných podujatiach posudzovali minimálne dvaja, ideálne viacerí rozhodcovia, a výsledok by sa vypočítal aritmetickým priemerom?
Nemyslím si, že toto je tá správna cesta. Podobný systém je zaužívaný na FMBB. A príde mi, že niekedy si tam rozhodcovia doslovne zavadzajú. Na finálových obranách to miestami vyzeralo ako v skupinke na poslušnosti. A čo ak sa spraví aritmetický priemer zo špičkového posúdenia jedného rozhodcu a z neodborného posúdenia druhého? Zase to bude zlé a skresľujúce. Jednoducho by na svetových podujatiach mali posudzovať iba tí najlepší a najodbornejší. A hoci je celá športová kynológia subjektívnym športom, určité pravidlá, zákonitosti a trendy by sa mali dodržiavať. A pretekári by mali z jednotlivých posúdení vedieť vyčítať štýl, smer a líniu, ktorými sa daný rozhodca uberá. Samozrejme smer, ktorý je pre rozvoj tohto druhu športu žiaduci.
Je táto idea reálna? Nerozhodujú o obsadení rozhodcov skôr iné, „politické“ záujmy pri ich delegovaní na svetové šampionáty?
Nevidím do toho úplne. A nikdy som nebol pri žiadnom rozhodovaní o tom, kto bude posudzovať jednotlivé Majstrovstvá. Takže všetko sú to len domnienky a špekulácie. Každopádne, svoj názor na to mám. A človek občas niečo započuje, aj priamo od zainteresovaných.
Dá sa očakávať, že budú na svetových podujatiach posudzovať, ako ste to povedali Vy, iba tí najlepší a najodbornejší? Čo pre to môžu zástupcovia jednotlivých krajín urobiť?
Tento problém asi neexistuje iba v našom odvetví, ale aj v iných záujmových a športových odvetviach. Možno by okrem školení pomohlo aj pravidelné monitorovanie rozhodcov posudzujúcich rôzne medzinárodné preteky – CACITy, a z tých najúspešnejších a najmenej chybujúcich zostaviť rebríček, bez ohľadu na štátnu príslušnosť. Z tých by potom výcviková komisia vyberala a nasadzovala na jednotlivé šampionáty. Avšak podotýkam, že nepoznám presný systém nominácie, ani plány výcvikovej komisie do budúcnosti.
Ďakujeme za rozhovor a želáme do nadchádzajúcej sezóny veľa úspechov Jozefovi Adamuščinovi i celej slovenskej reprezentácii na všetkých svetových podujatiach.
Jozef Šuster
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 12/2014