(KR 12/2014)
Slovensko vyslalo do jednej z dvoch divízií dogdancingu kompletný štvorčlenný tím. Doposiaľ historicky najúspešnejšia výprava sa vrátila s dvomi umiestneniami v TOP 10.
Tohoročné majstrovstvá Európy v nemeckom Stuttgarte boli najpočetnejšie v histórii tanca so psom. Z každej krajiny sa mohli do dvoch divízií prihlásiť štyria ľudia. Uzávierku divízie freestyle však organizátori museli stopnúť už o mesiac skôr s počtom 55 štartujúcich kvôli preplneniu štartovnej listiny, a tak sa niektoré európske tímy vôbec nestihli prihlásiť.
Do prvej z divízií, heelwork to music, kde sa choreografia zakladá najmä na rôznych pozíciách pri nohách psovoda a prechodoch medzi nimi, malo Slovensko jednu zástupkyňu, Moniku Olšovskú a jej borderku Arsi (Arsinoé Z Ríše Wa). Monika sa ako vždy zmocnila náročnej témy a prerobila jednu zo svojich freestylových choreografií s tematikou džungle. Borderka Arsi podala veľmi slušný výkon, ale dvojica zostala pred bránami finále na 13. mieste a do finálovej desiatky nepostúpila.
Najväčšou favoritkou tejto divízie je teraz už trojnásobná majsterka Európy Anja Christiansen a jej borderka Queeny. Dánska dvojica berie všetky majstrovstvá útokom a zlaté medaily zbiera už tretí rok, jej prevedenie zlej kráľovnej zo Snehulienky nemalo konkurenciu. Na striebro stačil výkon Rusky Natalii Rublevej a jej psovi cane corso, a na bronz Dánke Sidsel Rytcher Lauridsen s borderkou.
V silnom zastúpení divízie freestyle štartovali štyri Slovenky. Svojho prvého šampionátu sa zúčastnila Nikola Detáriová s borderkou Blissou (Unis Kynopolis). Ich dynamický disko tanec si vyslúžil 29. miesto vo výsledkovej listine, podobne ako Adriany Tomekovej s retrívrom Teddym. „Štartovala som tentokrát suverénne a bez trémy,“ pochvaľovala si Adriana. Jej anjelsky tanec a záchrana opusteného psíka si vyslúžili slušné bodovanie s výsledným 21. miestom.
Monika Olšovská stála tentokrát pod veľkým tlakom, a aby sa v nesmierne tvrdej konkurencii udržala v európskej TOP 10 už po tretí rok, musela vymyslieť náročnú zostavu. „Vždy sa snažím vymyslieť niečo, čo sa v dogdancingu ešte neobjavilo. Je náročné dostať sa na vrchol, ale ešte ťažšie je zostať hore,“ hovorí Monika.“ „Mojím cieľom bolo udržať si svoju pozíciu v TOP 10.“ Prevedenie Andersenovej rozprávky Dievčatko so zápalkami jej v prvom kole nevyšlo bez chýb, a hoci sa dostala do finálovej desiatky, medailu z minulého roka neobhájila a usadila sa na konečnom 9. mieste.
Malú senzáciu v slovenskom tíme spôsobila Lucia Imbergerová so svojím lakenoisom Derilom (Desperado od Suché Hory). Slovenka žijúca v Taliansku sa síce v dogdancingu pohybuje už niekoľko rokov, na žiadnej väčšej súťaži však ešte nebola. Na svoj debut si vybrala náročné podujatie. Ako mažoretka s paličkou v ruke roztlieskala publikum, Deril predvádzal ťažké, aj netradičné cviky a konečná šiesta priečka je viac než malým prekvapením.
Nemeckí diváci, aj médiá si však tiež prišli na svoje. Nemecká reprezentantka Sandra Roth, ktorá sa tiež zúčastnila svojho prvého šampionátu s borderkou Lizzy, priam nadpozemsky zatancovala lyrický príbeh posledného jednorožca. Jej bezchybné prevedenie nesmierne náročných prvkov a do detailov premyslenej choreografie ohodnotili rozhodcovia najvyšším bodovaním a tvrdá konkurencia dvoch predošlých majsteriek Európy a sveta nemala šancu.
Strieborná priečka patrila víťazke tohtoročného Cruftu, Belgičanke Jules O’Dwyer a jej borderákovi Matisovi, bronz minuloročnej majsterke Európy, Marine Novoselovej a novofundlanďanke Glorii. Medaila sa už neušla súčasnej majsterke sveta, Ruske Ekaterine Myznikovej a jej Artistovi, ani švajčiarskej hviezde Yvonne Bellin s BOC Alice.
Úroveň tohto mladého športu nesmierne stúpa z roka na rok, a je o to krajšie, že Slovensko zbiera každým rokom väčšie úspechy. Polovica slovenského tímu v európskej TOP 10 je viac, než sme dúfali. Konečné štvrté miesto v súťaži družstiev pre Slovensko je obrovský úspech a Slovenky sú už pripravené čeliť ďalším výzvam svetových podujatí. Najbližšou métou je počtom malá, zato zrejme najprestížnejšia súťaž – International Freestyle Cruft’s v Birminghame.
Alexandra Vavrová
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 12/2014