(KR 6/2011)
Tak ako si Rím spájame s molosmi, starovekému Egyptu zasa môžme ďakovať za početné plemená chrtov. Na kresbách z hrobiek egyptských faraónov môžeme neraz nájsť vysokonohé štíhle psy s pretiahnutou papuľou, ktoré akoby z oka vypadli dnešným chrtom. I dnes sa stretávame s plemenami, ktoré s hrdosťou svoj pôvod odvodzujú od egyptských pra-chrtov (greyhound, faraónsky pes).
Na Sahare sa na prehistorických skalných kresbách našli dva typy psov so vzpriamenými ušami. Prvým je veľký, statný pes s typicky zatočeným chvostom, druhý je menší s rovným chvostom. Z dynastického obdobia starovekého Egypta vieme, že tieto lovecké psy boli sfarbené do žlta, prípadne do šeda. Existovali však, samozrejme, i čierne, hnedé a biele.
Ďalším objaveným typom sú chrtovité psy so zvesenými ušami a zatočeným chvostom. Egyptológovia tvrdia, že bol typovo podobný plemenu saluki. Najstaršia známa kresba zobrazujúca tohto chrtovitého psa pochádza z lokality Mamla el Otuani, severovýchodne od Edfu, zo štvrtého tisícročia pred naším letopočtom. Staroveký Egypt predstavoval nielen križovatku kultúr vtedajšieho sveta, ale taktiež miesto styku a následného šírenia chrtovitých psov. Za faraónske boli do polovice 20. storočia považované všetky chrty so vztýčenými ušami. Podoba faraónskych chrtov je dávaná do súvislosti s významným staroegyptským bohom Anuqem, ktorý bol uctievaný v podobe čierneho šakala. Predkom faraónskych psov mohol byť jeden z geneticky blízkych príbuzných psa domáceho, šakal.
CHEEKY
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 6/2011