(KR 6/2011)
Je váš psík hravý? Kupujete mu od šteňacieho veku rôzne hračky – či už, napríkad, v tvare sliepky alebo gumených loptičiek – aby sa zabavil ako s vami, tak i v čase, keď je sám doma, a vy v práci? Je to prirodzené, chceme predsa našich psov vidieť, ako sa tešia a naháňajú. Málokto si však je vedomý faktu, že práve hračky zakúpené z lásky ich zároveň zabíjajú.
Všeobecne známou skutočnosťou je, že hračky pre deti sú kontrolované Slovenskou obchodnou inšpekciou, a nesmú obsahovať nebezpečné látky. Prísnej kontrole podliehajú najmä hračky určené najmenším bábätkám. Slovenská republika v roku 2000 vydala nariadenie, podľa ktorého hračky pre deti do troch rokov, určené do úst, nesmú obsahovať nebezpečné látky obsiahnuté v PVC – napr. ftaláty a iné zmäkčovadlá. Akú hrozbu, zodpovednú za ich zákaz, tieto látky predstavujú? Laické vysvetlenie je nasledujúce: ftaláty – látky obsiahnuté v mnohých plastoch, napríklad i PVC, zjednodušujú deťom zaobchádzanie s hračkou tým, že zmäkčujú plast, ktorý je pred ich pridaním tvrdý. Ftaláty (estery kyseliny ftalovej) skutočne predstavujú látky používané ako plastifikátory (už spomenuté zmäkčovadlá), ktoré plastom dodávajú pružnosť a ohybnosť. Tvoria 90 % zmäkčovadiel v PVC. Najpoužívanejšími sú di-2-ethylhexyftalát (DEHP), diisodecyl ftalát (DIDP), diisonyl ftalár (DINP) a DBP (di-n-butylftalát). Používanie látok DEHP a DBP je vo výrobe detských hračiek zakázané v celej Európskej únii. Práve DEHP má negatívny dopad na testikulárne bunky, ktoré ovplyvňujú tvorbu spermií. Zvýšené vystavenie tejto látke môže chlapcom spôsobiť problémy s plodnosťou v neskoršom veku. Ftaláty navyše na ľudský organizmus pôsobia karcinogénne. Nebezpečenstvom je i rýchly prechod toxickej látky do tela dieťaťa prostredníctvom slizníc. Obsah ftalátov je preto ostro sledovaný, napríklad, aj pri výrobe zdravotníckych pomôcok.
Kontrola detských hračiek je veľmi prísna. Občas sa stáva, že organizácia GREENPEACE ftaláty v hračkách identifikuje, vysoká ostražitosť je však v tomto prípade určite na mieste. Zaujala ma úvaha o stave hračiek pre psov. Viedla ma k položeniu otázky Slovenskej obchodnej inšpekcii, ktorá je ako orgán štátnej správy výkonnej moci Slovenskej republiky zodpovedná za kontrolu a trhový dozor v zmysle ochrany spotrebiteľa na vnútornom trhu. Položila som otázku: „Prosím o informácie o činnosti SOI vo veci testovania obsahu nebezpečných látok, napr. ftalátov, v hračkách pre psov.“ Pani Ing. Marta Krupová odpovedala: „K otázke testovania hračiek pre psov uvádzame nasledovné – SOI vykonáva odber vzoriek hračiek za účelom overenia ich bezpečnosti, to znamená, že laboratórnym skúšaním podľa harmonizovaných technických noriem dáva overovať, či spĺňajú požiadavky smernice na bezpečnosť hračiek. Hračka je podľa súčasnej smernice 88/378/EHS definovaná ako „VÝROBOK ALEBO MATERIÁL NAVRHNUTÝ ALEBO ZRETEĽNE URČENÝ NA HRANIE DEŤOM DO 14 ROKOV“. Podobne aj v Nariadení Komisie č. 552/2009, ktorým sa dopĺňa nariadenie EP a rady č.1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií REACH sú stanovené obmedzujúce opatrenia na používanie ftalátov len na hračky a výrobky určené na starostlivosť o dieťa.“
Uvádzanie na trh, distribúciu, dodávanie a predaj (ne)bezpečných látok, teda aj hračiek, kontroluje SOI podľa zákona č. 250/2007 Z. z. a ochrane spotrebiteľa v zmysle zákona č. 397/2008 Z. z. Predmetom kontroly sú výrobky určené spotrebiteľovi, zákonom definovanému ako fyzická alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu či pre potrebu príslušníkov domácnosti. Bolo mi doporučené, aby som problematiku testovania hračiek pre psov konzultovala so Štátnou veterinárnou a potravinovou správou.
Po prečítaní odpovede som zostala šokovaná a zhrozená. SOI ako jeden z najvýkonnejších a najváženejších orgánov v testovaní nebezpečných produktov nezodpovedá za testovanie hračiek pre psov, nakoľko pes nie je dieťaťom do 14 rokov, fyzickou či právnickou osobou, ani príslušníkom domácnosti. Zákon však zjavne zabúda na to, že pes je živý tvor, a hoci nie je človekom, je členom rodiny, miláčikom, a nie nadarmo sa hovorí, že je i najlepším priateľom človeka. Zákon zabúda na to, že mnoho ľudí obetuje čokoľvek na ochranu i záchranu psích členov svojej rodiny, že s nimi pes trávi obrovskú časť života a stáva sa jeho súčasťou.
Čomu teda SOI slúži? Ochrane práv spotrebiteľa a členov jeho domácnosti. Pes plnohodnotným členom domácnosti nie je? Napriek tomu, že nie je človekom, je súčasťou našich životov a naším priateľom. Dáva nám všetko, sme centrom jeho vesmíru, vkladá do nás všetku svoju dôveru. My mu za odmenu a na znak vďaky kúpime hračku, ktorá ho pomaly zabíja. SOI ju nekontroluje, veď predsa nejde o dieťa, ale o psa. Psa, ktorý je plnohodnotným členom našej rodiny, a navyše si nebezpečenstva nemôže byť vedomý, preto pre neho ftalátová hračka predstavuje ešte väčšie nebezpečenstvo. Dieťa hračky vkladá do úst a cmúľa ich. Pes hračky vkladá IBA do papule a HRYZIE ich… Laikom i chovateľom je známe, že pes hračku neraz úplne rozhryzie a časť z nej skonzumuje, prípadne ju dočista vymaže z povrchu zemského. Množstvo ftalátov uvoľnených do psovho tela cez sliznice je preto možné považovať za väčšie než u dieťaťa. Pritom sa nejedná len o jednorázové, ale i dlhodobé množstvo, nakoľko dieťa cmúľa hračky, na rozdiel od psa, len do tretieho roka života.
Celoživotný styk s hračkami, o ktorých karcinogénnosti nemáme ani tušenia, zároveň predstavuje hrozbu pre vývoj psíkovej plodnosti. Tento problém ma nenechal chladnou, preto som sa vydala do zvieracích potrieb. Tu som si prečítala popis na etiketách najpopulárnejších hračiek, ako je sliepka, gumená loptička, gumený ježko, chobotnica, a pod. Zloženie všetkých znelo takto: „Môže obsahovať materiál – PLAST, LATEX, DREVO, NYLON, GUMA, SISAL a PREDMET VYDÁVAJÚCI ZVUK. Vyrobená z netoxických materiálov, určená len pre psy.“ Že i drevo ako zložka hračiek predstavuje nebezpečenstvo, je známe tiež.
Často používaným druhom plastov je PVC, do ktorého sa, ako už bolo spomenuté, pridávajú plastifikačné zložky, ftaláty. Firmy dobrovoľne priznávajú, že hračky obsahujú plasty, ktoré síce nie sú toxické, ale predstavujú jasné nebezpečenstvo. Prečo by sa aj mali skrývať, či neuvádzať u hračiek zloženie, keď nie sú predmetom kontrôl? Množstvo organizácií bojuje, napríklad, proti týraniu zvierat a množiteľstvu, čo je úctyhodné. Je však potrebné zamyslieť sa i nad faktom, že pes pred zákonom nestojí ako živý tvor či príslušník domácnosti, preto vraj nie je potrebné kontrolovať predmety, ktoré sú dokonca určené na priamy styk s jeho telom.
Na záver pridávam vyjadrenie od Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR, ktorú som kontaktovala podľa odporučenia SOI: „Testovanie hračiek nie je predmetom činnosti ŠVPS SR, a preto Vám odporúčame obrátiť sa na Regionálny úrad verejného zdravotníctva.“ Považujem svoju domnienku, že úrad verejného zdravotníctva s hračkami veľa do činenia nemá, za správnu. Nemohla som si to však odpustiť a ubehlo už niekoľko týždňov odo dňa, kedy som sa obrátila na oddelenie UVZ SR, zaoberajúce sa otázkami verejnosti. Odpoveď som zatiaľ neobdržala.
Natália Smolenová
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 6/2011