(KR 1/2012)
Najznámejšie psy 19. a 20. storočia – ich životné príbehy
Škótske mesto Edinburgh je opradené rôznymi mýtmi a legendami, jedna z nich sa však skutočne odohrala. Srdcia miestnych obyvateľov zasiahla tak silno, že si o nej šepkajú aj dnes, hoci sa odohrala v 19. storočí.
John Gray pracuje ako nočný strážnik pre edinburghskú mestskú políciu. Pretože noc je nevyspytateľná, potrebuje mať ochrancu i spoločníka. Nariaďujú to miestne pravidlá, no napokon aj služba ubieha rýchlejšie. Spomedzi mnohých adeptov sa vyvoleným stáva len šesťmesačný skye teriér Bobby. Napriek tomu, že vzrastom veľmi nevynikal, Johnovo srdce si získal hneď od začiatku. Stal sa súčasťou jeho života.
Túlajú sa po nociach, dávajú pozor na ulici, ochraňujú bezbranných. Občas, keď ich premôže hlad, navštívia reštauráciu pán Trailla alebo aj ďalších v okolí. Musia byť v službe predsa silní.
Je október a zima v Ediburghu začína naberať na sile. Noci sú studené, no John s Bobbym musia pracovať. Neskoré nočné prechádzky vo vlhkej zime oslabia Johnovu imunitu, ktorý začína kašľať. Spočiatku má jeho manželka so synom o neho strach, no po čase si na jeho kašeľ zvyknú a nepripisujú mu mimoriadnu dôležitosť. Avšak neustávajúce záchvaty nenechajú policajného lekára ľahostajným. Ten, bohužiaľ, vyriekne krutú pravdu a diagnostikuje Johnovi pokročilé štádium tuberkulózy.
Spolu so štvornohým Bobbym Johna stiahli zo služby. Všetci čakali, že pokoj na lôžku, dostatok jedla a teplo mu pomôžu a chorobu prekoná. V decembri sa však jeho stav zhorší natoľko, že už nedokáže vstať z postele a 8. februára 1858 umiera. Verný Bobby sa od neho nepohne ani na krok, zostáva s ním až do konca.
Všetci smútia a nevedia, ako sa vyrovnať s odchodom milujúceho manžela, otca a poctivého strážnika. Rodina sa nakoniec rozhodne pochovať ho na neďalekom cintoríne pri Greyfriarskom kostole. Verný štvornohý spoločník ho však neopúšťa ani teraz a do služby sa už nevracia.
Hneď na druhý deň sa Bobby zjaví pri Johnovom hrobe. Jeho smútok je taký veľký, že svojho pána nedokáže opustiť. No správca cintorína James Brown nemôže dovoliť zneuctenie posledného odpočinku a Bobbyho vyháňa. Ten sa však v noci vracia a na ďalšie ráno ho správca nachádza, ako Bobby opäť leží na hrobe svojho milujúceho majiteľa. Situácia sa opakuje niekoľko dní. Neodrádza ho ani vlhko a mokro. Vždy sa uloží k hrobu a čaká.
Správcovi sa mu ho nakoniec uľútostí a prinesie mu trochu jedla. Od toho dňa sa Bobby na cintoríne zjavuje pravidelne, stáva sa pre neho druhým domovom. Tu čaká na svojho pána.
Pomaly ubiehajú dni, mesiace, roky. Johnova rodina si na stratu síce ešte spomenie, ale život plynie ďalej. Iba verný pes Bobby stále zotrváva pri jeho hrobe. Je leto a panujú extrémne horúčavy. V Edinburghu vypukla epidémia psinky a v rámci zachovania bezpečnosti obyvateľov mesto vydalo nariadenie, v ktorom stálo, že „každý pes bez majiteľa musí byť odchytený a utratený„. Licenčný poplatok za psa stanovila mestská rada na 5 šilingov, no zaplatiť túto sumu si nemohol dovoliť každý. Psy bez majiteľa mali utratiť. Patril medzi nich aj Bobby.
Primátor Edinburghu, William Chambers, bol očarený príbehom malého psa natoľko, že požiadal svojho pisára, aby ho priviedol k nemu domov. Zaplatil za neho licenciu a nakoniec presvedčil aj mestskú radu, aby ho nechala žiť pri hrobe jeho zosnulého majiteľa. Bobby smútil do konca svojho života. Zomrel v roku 1872, no nemohli ho pochovať vedľa svojho pána – na ľudskom cintoríne. Miesto svojho odpočinku však našiel hneď za bránou Greyfriarského kostola, neďaleko Johnovho hrobu.
Skutočnosť či vymyslený príbeh?
V roku 2011 po piatich rokoch výskumu Jan Bondeson publikoval podrobnú Bobbyho biografiu „Greyfriarský Bobby: najvernejší pes na svete„. Jeho analýza vychádza zo skutočnosti, že v 19. storočí množstvo obyvateľov mesta kŕmilo túlavých psov potulujúcich sa v okolí cintorínov. Napočítal takých vraj až šesťdesiat. Okoloidúci sa vtedy domnievali, že psy ležia na hroboch svojich pánov. „Aha, pozri, čaká pri hrobe svojho majiteľa,“ zneli ich nadšené hlasy. Platilo to aj v Bobbyho prípade, čím podľa Bondesona zvýšil návštevnosť mesta i cintorína o takmer sto percent.
Bondeson verí, že v máji alebo júni 1867 Johnov Bobby zomrel a miestni ho nahradili iným psom, aby jeho sláva pretrvala. Dokonca mal k dispozícii fotografie, ktoré porovnal. Na jednej je vraj zobrazený starý unavený kríženec a na druhej mladý šťastný skye teriér. Taktiež si nevie vysvetliť jeho dlhovekosť (dožil sa takmer 18 rokov), pretože v tej dobe sa teriéri zvyčajne dožívali približne 10 – 12 rokov.
Jeho biografia sa však nestretla s úspechom. Obyvatelia Edinburghu nechceli uveriť ničomu – ani fotografiám, ani uverejneným novinovým článkom. Legenda o vernom Bobbym pretrvala a nakoniec sám Bondeson túto tému uzavrel: „Nikdy nebude možné odhaliť skutočnú pravdu o greyfriarskom Bobbym. Je to naozaj žijúca legenda a jeho príbeh bude pretrvávať naveky.“
Zaujímavosti z Bobbyho života
- Povráva sa, že Bobby svoje miesto pri hrobe opustil len vtedy, keď si hľadal jedlo v blízkosti okolitých reštaurácií, kam chodieval s Johnom.
- Pôvodne mestská rada stanovila licenčný poplatok vo výške 12 šilingov, čo v tej dobe predstavovalo vysokú sumu. Neskôr poplatok klesol na 7, až sa nakoniec znížil na konečných 5 šilingov.
- William Brodie postavil ešte v roku 1870 Bobbyho sochu v životnej veľkosti. Financie poskytla barónka Angela Georgia Burdett-Coutts.
- Sochu podarovala mestu v roku 1873 a bola umiestnená na fontánu. Pôvodne slúžila ľuďom i psom, no o dva roky neskôr bol vydaný zákaz pitia vody z fontán pre možné zdravotné riziko.
- V blízkosti Greyfriarského kostola sa nachádza aj Bobbyho pomník. Postaviť ho nechal vojvoda z Gloucesteru 13. mája 1981.
- Na náhrobnom kameni je napísané: „Nech je tvoja vernosť a oddanosť poučením pre nás všetkých„.
Bobbyho príbeh v literatúre, filmoch a hudbe
- Kniha Greyfriarský Bobby od Eleanor Atkinsonovej stvárnila Johna ako pastiera známeho pod menom Auld Jock. V roku 1961 Walt Disney príbeh sfilmoval.
- Ilustrovanú knihu o Bobbym vydal John Mackay.
- Ďalší film, Príbeh greyfriarského Bobbyho, vznikol vo Veľkej Bitánii vo februári 2006. V hlavnej úlohe sa predstavili Oliver Golding a Christopher Lee. Bobbyho stvárnil west highlandský teriér, s čím mnoho hercov nesúhlasilo.
- Postava Bobbyho sa stala námetom punkovej kapely The Real McKenzies s názvom Balada o greyfriarskom Bobbym. Pieseň sa objavila v roku 2008 aj v ich albume Off the Leash.
- Okrem týchto filmov a kníh sa Bobby stal námetom pre mnoho ďalších spisovateľov, režisérov i hudobníkov.
Poznáš správnu odpoveď?
1.Ako sa volá pes, ktorý ležal pri hrobe svojho zosnulého pána?
a.Rubby
b.Bobby
c.Kirk
2.Kto bol jeho majiteľom?
a.William Brodie
b.James Brown
c.John Gray
3.Čo sa stalo Bobbyho majiteľovi?
a.Zabili ho pri nočnej obchôdzke pri prepade obchodu.
b.Zomrel na tuberkulózu.
c.Pohrýzol ho pes nakazený psinkou.
4.Aká publikácia spochybnila jeho životný príbeh?
a.“Oddaný pes, ktorý sa návratu nedočká“
b.“Greyfriarský Bobby: najvernejší pes na svete“
c.„Bobby: Čaká na návrat svojho mŕtveho pána už 16 rokov“
5.Na ktorom cintoríne ležal Bobby pri hrobe svojho pána?
a.Sandiego Castle
b.Greyfriars Kirkyard
c.Stirling Castle
6.Walt Disney sfilmoval Bobbyho príbeh na základe knihy:
a.Olivera Goldinga
b.Eleanor Atkinsonovej
c.Jana Bondesona
7.Koľko rokov sa dožil podľa legendy Bobby?
a.10
b.18
c.12
8.Kto poskytol financie na sochu v životnej veľkosti Bobbyho?
a.Angela Georgia Burdett-Coutts
b.William Chambers
c.Vojvoda z Gloucesteru
9.V akej pôvodnej výške stanovila mestská rada licenčný poplatok za psa?
a.12 šilingov
b.5 šilingov
c.7 šilingov
10.Kde je umiestnený pomník na počesť Bobbyho vernosti?
a.V blízkosti Greyfriarského kostola.
b.Pri hrobe jeho pána.
c.Nemá pomník, iba sochu.
Autor článku a prídavného materiálu: Lenka Preisingerová
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 1/2012