(KR 1/2012)
Každý z nás ich pozná… Rozprávky, v ktorých sa z jednoduchého mládenca po vykonaní hrdinských skutkov stane kráľ. Podobného scenára sme mali možnosť byť svedkami i v kynologickom športe.
Pred štyrmi rokmi mi zatelefonoval slovenský junák Jožko Lengvarský ako záujemca o šteniatko nemeckého ovčiaka – sučku. Zo štyroch voľných si nakoniec vybral čierno-pálenú. Povedal som mu: „Ja by som si vzal túto kominárku,“ a ukázal som na takmer úplne čiernu sučku s malým pálením na nohách. „Myslíte?“ opýtal sa. Prikývol som a dodal, že tá sa mi javí najlepšie, pretože je pohyblivá, dobrá koristníčka. „Ako sa volá?“ opýtal sa mládenec. Vo vzduchu zarezonovalo meno Geischa a nevylučujem, že i ono prispelo k prehodnoteniu názoru budúceho nového majiteľa. V rámci pokračujúceho rozhovoru som sa dozvedel, že pre Jožka išlo o prvé zviera s rodokmeňom. Dovtedy vlastnil len suku „bez papierov“, na cvičák s ňou však nechodil. Dal som mu pár rád a on mi nadšene prezradil, že sa chystá študovať kynológiu na Veterinárnej univerzite v Košiciach. Vtedy som netušil, že práve tento začínajúci kynológ dosiahne najväčší úspech v mojej chovateľskej kariére.
Po informáciách stručného charakteru, ako je, napríklad, úspešná výmena chrupu, som dostal e-mail, z ktorého bolo cítiť veľkú radosť. Geischa má negatívne RTG lakťových, aj bedrových kĺbov. Zúčastnila sa svojich prvých pretekov – Majstrovstiev Slovenska Slovenskej únie chovateľov nemeckých ovčiakov v Štrbe – kde zabodovala pekným tretím miestom. Po krátkej odmlke nasledoval potešujúci telefonát: „Vyhrali sme s Geischou preteky Memorial Vladimíra Putiša!“ Vzapätí sa na mňa zosypali i telefonáty mojich priateľov, ktorí na týchto pretekoch boli, zhodne opisujúc veľmi pekný výkon súťažiacej dvojice. Po niekoľkých dňoch som obdržal video z poslušnosti a obrany, zachytávajúce ozaj prepracované výkony, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani skúsený výcvikár. Postupne prichádzali správy o ďalších víťazstvách a popredných umiestneniach na pretekoch podľa IPO 1 a SchA 1. Spomeniem spomedzi nich Majstrovstvá Slovenska ZŠK v Banskej Belej – 2. miesto v kategórii IPO 1, a Majstrovstvá Slovenska Vranov – 1. miesto v kategórii SchH 1. Aj rok 2011 začali Jožko s Geischou úspešne – druhým miestom na Jozefovom pohári Duna Cup podľa IPO 1. Zakrátko sa dočkali prvej ozajstnej „dospeláckej skúšky“, prvých kvalifikačných pretekov vo Veľkej Pake podľa IPO 3. Aj túto však zvládli, dokonca krásnym 3. miestom v konkurencii tridsiatich pretekárov. Po výbornej stope na tvrdej oráčine za slnka a prudkého vetra, z ktorej si odniesli 97 bodov, predviedli poslušnosť za 87 bodov, pričom za výkon obrany im ich rozhodca nadelil 88.
Malý výpadok mala Geischa na druhých kvalifikačných pretekoch v Lazanoch, keď si ako vášnivá aportérka všímala hru s futbalovou loptou na vedľajšom ihrisku viac než dianie na poslušnosti. O čo bol jej záujem o futbalovú loptu vyšší, a to väčšie bodové straty dosahovala. Celkovým výsledkom bolo 92 bodov na stope, 79 na poslušnosti a 86 na obrane, čo pre dvojicu znamenalo celkové 8. miesto.
Ihneď po Lazanoch sa konala výstava spojená s výberom na Majstrovstvá sveta Universalsieger v Rakúskom Hartkirchene. Jožko a Geischa postúpili z prvej pozície v kategórii súk. Ďalšie, v poradí tretie kvalifikačné preteky a Majstrovstvá Slovenska Slovenskej únie chovateľov nemeckých ovčiakov vo Svite skončili pre našich bojovníkov nasledovne: stopa 92, poslušnosť 87 a výborná obrana ohodnotená 97 bodmi rakúskym SV rozhodcom, R. Markschlägerom. Konečné hodnotenie im prinieslo víťazstvo v obrane a bronzový stupienok v celkovom hodnotení.
Tento výsledok rozhodol o postupe na Majstrovstvá sveta nemeckých ovčiakov WUSV, ktoré sa konali v ukrajinskom Kyjeve, ako aj na Majstrovstvá sveta FCI v nemeckom Rheine.
Universalsieger mal tohto roku premiéru. O poradí rozhodoval výsledok z výkonu a z výstavy. Hoci sme už o tomto podujatí priniesli reportáž, predsa nedá nevrátiť sa k nemu aspoň v krátkosti. Na Universalsiegerovi sa dosiahnuté umiestnenia spočítavajú. Čím je ich súčet menší, tým lepšie je i umiestnenie. Svedomitá príprava priniesla výsledok, o ktorom sa bežnému človeku môže sotva čo i len snívať. Keďže Geischa týždeň pred pretekmi začala hárať, Jožkovi sa dostalo výhody. V družstve bol so sukou sám, a tak mu pomáhalo celé družstvo. Ukázalo sa ako veľmi dobrý kolektív, za čo všetkým zúčastneným patrí veľká vďaka.
97 bodov na stope a 6. miesto na výstave predstavovali dobrú východiskovú pozíciu. „Háravky“ išli na rad posledné, čo bolo podľa Jožka spomínanou výhodou. Geischa bola oddýchnutá a dobre „nabudená“. Veľký entuziazmus prispel k 94-bodovej poslušnosti a 95 bodom na obrane, čo pre pracovitých hrdinov znamenalo nielen dosiahnutie titulov Majster sveta a Universalsieger v kategórii súk, ale aj najlepší výkon v oboch kategóriách. Druhú priečku vo výkone dosiahol taktiež nováčik, inak však skúsený kynológ – Jaro Vnenčák s Witzom Eqidius. Do tretice Jožko s Geishou bodovali aj v družstvách, to ich skončilo druhé – o jediný bod za víťazným nemeckým.
Po menej vydarenom štarte na MS FCI v nemeckom Rheine, kde bola podľa Jožkových slov Geischa premotivovaná, prišiel rad na MS WUSV v Ukrajinskom Kyjeve. Po veľmi dobrej stope v značne ťažkých podmienkach, ako aj po temperamentnej poslušnosti, za ktoré dostala dvojica zhodne 93 bodov, nasledovala veľmi pekná obrana za 95 bodov – a celkovo 8. miesto. Keďže pred nimi skončilo 7 psov, Geischa si doniesla prvenstvo ako najlepšie bodovaná suka, čo v komplexnom hodnotení WUSV znamená, že kráľovská koruna za rok 2011 zostala na Slovensku.
A tak Jozef Lengvarský, ktorý síce nemá rodinné puto s Igorom a Petrom Lengvarskými, úspešne reprezentoval toto, už v celom kynologickom svete známe priezvisko a po štyroch rokoch výcvikovej činnosti sa stal s Geischou Eqidius „kráľom svetovej športovej kynológie“.
Je to príklad hodný nasledovania, veď mnohých mladých ľudí často odrádzajú malé neúspechy, výhovorky, že body dostávajú iba osobnosti. Snáď práve tento príklad svedčí o opaku.
Na záver by som chcel spomenúť ľudí, ktorí dopomohli k tomu jedinečnému úspechu, nemajúcemu obdobu v slovenskej kynológii – veď aj vo svete by sa podobný príklad hľadal ťažko.
Ja ako chovateľ som dal vrhu, v ktorom sa narodila Geischa, myšlienku výberom partnerov, a preto je pre mňa veľmi potešujúce, že obaja rodičia sú z môjho chovu cez matky z niekoľkých generácií. No najdôležitejšia bola poctivá práca Jožka s Geischou, pričom veľkú zásluhu je treba pripísať aj trénerovi a figurantovi v jednej osobe, MVDr. Zdenkovi Snitilovi. Je to skromný, nenápadný človek s obrovským citom pre vyhodnotenie danej situácie vo výcviku a výborný tréningový figurant. Po 4 rokoch ich vzájomná spolupráca priniesla nádherný výsledok. Zásluhu na Jožkovom úspechu nesú aj priatelia z Kynologického klubu „Smižany“, menovite najmä MVDr. Kristína Kováľová, no aj jeho ďalší členovia.
Príbeh, ktorý som opísal, má ešte jednu obrovskú kladnú stránku. Slovensko sa zviditeľnilo vo svete kynológie ukážkou faktu, že vieme chovať kvalitných nemeckých ovčiakov, v ktorých sa snúbia povahové vlastnosti s exteriérom. Poslednými slovami by som rád odkázal najmä mladým ľuďom, ktorí budú tento príbeh čítať, toto: „Môžete mať výkonný počítač, MP3 prehrávač, DVD a ďalšie vymoženosti modernej doby, žiadna z týchto vecí vás však neobohatí na duchu a tele tak ako každodenná práca, respektíve kontakt so psom.“
Ján Sudimák
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 1/2012