exkluzívne pre náš magazín…
(KR 2/2014)
Stretnete ho na cvičáku, s manželkou na výstave, ale aj na hrádzi, tak ako mnohých iných kynológov. Plánuje v budúcnosti vrh veľkých bradáčov, aj veľkých pudlov. Odpovedal nám exkluzívne na otázky a podobné odpovede by sme od našich politikov rozhodne čítali radi častejšie…
Spomínate si ešte na svojho prvého psa?
Spomínam, bol to veľký čierny bradáč a narodil sa na moje 31. narodeniny. Bol som pre neho aj s kamarátom v Liptovskom Mikuláši. Cestou späť sme brali stopára a Many sa v aute povrackal. Bol to tvrdohlavý, ale dobrý pes.
Aké plemená psov Vás sprevádzali Vaším životom?
Veľký čierny bradáč je plemeno, ktoré u nás doma chovám ja. Ale manželka priniesla do domácnosti ešte dvoch stredných pudlov, jednu sučku z ulice (kríženec labradora a vlčiaka) a najnovšie nádherný exemplár bieleho kráľovského pudla. Pravdupovediac, najvďačnejšia je Vera, spomenutá sučka z ulice. Pudle sú totálne naviazané na manželku a produkujú hysterický štekot, keď ju nemajú na dohľad. A sučka Deli, môj druhý bradáč, je zase strašne šikovná na obranách.
Od kedy ste začali mať vzťah k organizovanej kynológii?
Odkedy som začal s mojím prvým psom chodiť na výcvik k manželom Majtásovcom do Podunajských Biskupíc. Je tam výborná partia a môj pes sa tam vždy teší. Ja som u nás doma skôr v tej športovej línii a moja žena Katka zase rada chodí so psami na výstavy a vedie k tomu aj nášho syna. Deli už raz dostala aj BOB-a, ale skutočnou manželkinou nádejou je jej kráľovský pudel Lyra.
Medzi kynológmi sa vedú diskusie aj o tom, že psy s absolvovanými skúškami, ktorých súčasťou je preskúšanie poslušnosti, by mohli byť zo zákona oslobodené od poplatkov za psov. Tak isto by oslobodené mohli byť štyri naše národné plemená, ktoré sú bezpochyby naším kultúrnym dedičstvom. Aký je Váš názor?
Všetci naši psi majú výcvik základnej poslušnosti. Myslím si, že každý zodpovedný majiteľ psa by mal zvážiť výcvik poslušnosti a ovládateľnosti psa, pomohlo by to predchádzať tragédiám, ktoré sú najmä v poslednom období medializované. Oslobodenie od poplatkov za psa je skvelou motiváciou k výcviku, ale myslím si, že z hľadiska vzťahov medzi nami „psíčkarmi“ a širšou verejnosťou by bola vhodnejšia skôr výrazná zľava z poplatku, ako úplné oslobodenie. Ten istý názor mám, pokiaľ ide o národné plemená. Ich chov by mal byť všestranne podporovaný a naozaj na ne môžeme byť hrdí.
Rozmýšľali ste vy alebo vaša pani manželka, že by ste odchovali šteniatka?
Uvažujeme, že tento rok by sme uchovnili a na budúci rok dali nakryť našu veľkú čiernu bradáčku. Od nej by sme chceli aspoň jeden vrh, aby sme si mohli nechať šteniatko. Má skvelú povahu, je spoľahlivá, veľmi učenlivá a má aj pekný exteriér, preto by sme chceli jej potomka. Sučka veľkého bieleho pudla je ešte mladá, začala sa prednedávnom vystavovať, ale ak všetko pôjde dobre, manželka by s ňou chcela rozbehnúť reálny chov s dlhodobejšou perspektívou.
Krajiny Európskej únie vedú dosť intenzívny boj proti zneužívaniu priemyselných značiek a veľmi výrazne postihujú výrobcov napodobenín – „fejkov“. My, chovatelia a majitelia psov čistokrvných plemien, máme pocit, že ak množitelia ponúkajú šteniatka bez preukazu pôvodu, tiež zneužívajú príslušnosť k plemenu. Nebolo by v budúcnosti možné iniciovať zákon, aby nemohli byť ponúkané šteniatka určitého plemena, ak nie je potvrdený ich pôvod preukazom pôvodu, teda matričným dokladom?
Pravdou je, že laická, nekynologická verejnosť sa dá pri kúpe šteniatka pomerne ľahko oklamať, a ak aj kúpia „čistokrvného“ psíka určitého plemena, bez preukazu pôvodu, často keď vyrastie, nespĺňa ani základné exteriérové znaky vybraného plemena. Súhlasím, že je to problém, jednak ide o klamanie kupujúceho a jednak títo „chovatelia“ nie sú mnohokrát schopní zachovávať ani základné pravidlá chovu, či brať do úvahy jeho zdravotné aspekty. Zákon, alebo aspoň iný právny predpis, by mohol situáciu vyriešiť, pokiaľ budú v legislatívnom procese zohľadnené pripomienky odborníkov. V opačnom prípade môže narobiť viac škody než osohu.
Aký je Vás postoj k obmedzeniu chovu a vlastnenia niektorých, tzv. bojových plemien? Nemala by byť radšej zodpovednosť za správanie psa, a to bez ohľadu na plemennú príslušnosť, zameraná v prvom rade na majiteľa? Prirovnajúc k motorizmu, nezakázal sa na Slovensku predaj najrýchlejších športových automobilov, a to ani napriek tomu, že ani na našich diaľniciach nie je povolená vyššia rýchlosť než 130 km/hod… Organizovaní kynológovia a najmä majitelia tých, ktoré sa objavujú viac alebo častejšie na rôznych zoznamoch, majú oprávnene pocit, že tento by sa dotkol len ich, pretože dokazovať plemennú príslušnosť bez preukazu pôvodu je reálne takmer nemožné. Širokú kynologickú verejnosť bude iste zaujímať váš názor, názor právnika, poslanca Národnej rady a prezidentského kandidáta.
Nepovažujem za správne členenie a diskrimináciu plemien, aj keď ja sám k niektorým plemenám žiadne sympatie neprechovávam, skôr naopak. Lenže riešením nie je svojvoľné vylučovanie, ale prenos zodpovednosti na majiteľa. Pravdou je, že pes v rukách človeka môže byť použitý ako zbraň a môže byť rovnako nebezpečný. Mnoho rodičov kupuje veľké, silné psy svojim starším deťom, ale dohľad nad výchovou psa chýba. Potom sa problém rieši utratením psa, čo ako majiteľ psa považujem za hrozné a nezodpovedné riešenie.
Je potrebná najmä motivácia ľudí k zodpovednému prístupu k výchove psa a vhodný výber plemena. Zodpovedný chovateľ vie sám záujemcovi poradiť, či je jeho výber vhodný, alebo by sa, naopak, mali poobzerať po inom plemene. Taktiež umožnenie skorej a plnohodnotnej socializácie psa by bolo možnosťou, ako predchádzať problémom. Takzvané psie parky v mestách a obciach sú jednoduchým a efektívnym riešením. Zatiaľ sú však iba v niektorých mestách, napríklad v bratislavskom Starom meste.
Takisto je riešením hrozba reálnej sankcie za správanie psa, či už sprísnenie pokút alebo trestnoprávna zodpovednosť za útok psa. Sú mnohé možnosti, ako ľudí „vychovať“ k zodpovednému prístupu k vlastníctvu psa, úradnícke tabuľky robené spoza stola však za také nepovažujem.
Pánovi Radoslavi Procházkovi ďakujeme za rozhovor a prajeme mu veľa radostí s najvernejšími priateľmi a úspechov nielen v kynológii, ale, samozrejme, aj v politickej kariére…
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 2/2014