Prečo jorkšírksky teriér?

(KR 3/2012)

Môj prvý bližší kontakt s týmto úžasným plemenom nastal v momente, keď si moja priateľka kúpila sučku jorkšíra bez rodokmeňa. Sunny bola malé chlpaté klbko plné energie, rozdávajúce radosť všade navôkol. Už vtedy som sa zamilovala a vedela som, že aj ja určite onedlho podľahnem tomuto kúzelnému stvoreniu a kúpim si malého jorkšírka.

ICH, MultiCH. VIVALDI of Maryon’s Home

Stalo sa však, že jorka som dostala práve od spomínanej priateľky do daru, keď Sunny priviedla na svet šteniatka. Od prvého dňa, ako sa Artúr narodil, sme ho museli „piplať“. Sunny šteniatka odvrhla, a keď sa zobudila po cisárskom reze, dohrýzla ich. Artúr bol bojovník. Prežil a odvtedy statočne bojuje so všetkým, čo nám príde do cesty, doslova a do písmena.

Intenzívne som sa začala o plemeno zaujímať až po preštudovaní rôznych knižiek, hľadaní na internete a návšteve výstav, kedy som si uvedomila, ako by mal jorkšírsky teriér vyzerať. Môj Artúr má od ideálu ďaleko. Zostal veľmi malý, s čiernou vatovou srsťou a bez zostúpeného semenníka, čo som následne riešila kastráciou – a to aj preto, že je bez PP. Povahu však má úžasnú a temperamentu má aj za desiatich, preto má nezastúpiteľné miesto v mojom srdci.

Čím viac som sa zaujímala o toto bystré, živé plemeno s kúzelnou povahou a vzhľadom, tým neomylnejšie som vedela, že neostanem len pri jednom. Chcela som ďalšieho, no tentokrát už krásneho, zdravého výstavného jorkšíra, a tak ma osud zavial do najúspešnejšej chovateľskej stanice „of Maryon’s Home“. Tu sa na mňa už pri prvom stretnutí doslova prilepil môj druhý prírastok s úplne vznešeným a pre neho výstižným menom – „Vivaldi of Maryon’s Home“.
Bola to, ako sa vraví, láska na prvý pohľad. Ja som si zo všetkých šteniat vybrala jeho a on mňa.

Vivaldi je absolútne úžasný vo všetkých smeroch a každým dňom sa presviedčam, že bol správnou voľbou. Po úspešných a krásnych rodičoch zdedil nádhernú hodvábnu srsť mimoriadnej kvality a čistej farby, korektnú stavbu tela a prekrásnu hlavičku s bystrým, inteligentným pohľadom, čo ho úplne vystihuje. Vivaldi je mimoriadne bystrý, inteligentný a šikovný. Je neúnavným aportérom, za loptičkou by dokázal behať celé hodiny. Jeho krásu i charakter som chcela prezentovať aj na výstavách.

Gabika a ICH. Vivaldi of Maryon’s Home

S Vivaldim som už vo veku 3,5 mesiaca nastúpila s veľkými očakávaniami do výstavných kruhov. Po menšom trápení s návykom na vôdzku som s ním precestovala polovicu Európy. Nevzdala som sa ani pri prvých neúspechoch. Vlastne sa nevzdávam nikdy, a asi aj preto som si vybrala toto živé, nebojácne plemeno. Krása a temperament sú mi veľmi blízke, je priam úžasné sledovať jorkšíra s pekne upravenou dlhou srsťou, ako hrdo kráča a s radosťou sa predvádza vo výstavnom kruhu.

Výstavy sa stali súčasťou môjho života, kde po dlhom pracovnom týždni doslova načerpávam energiu. Na druhej strane je tento koníček fyzicky aj psychicky dosť vyčerpávajúci, no radosť z výhier je vždy neopísateľná a dodá mi znova množstvo pozitívnej energie.
Spoznala som veľa úžasných ľudí s rovnakým hobby, ako aj množstvo krásnych miest.

Interšampión, multišampión VIVALDI of Maryon’s Home /otec: ICH. James Bond Wild Fantasy, mama: Ch. JACQUELINE of Maryon’s Home/, chov.: Ing. Mária Hilmerová

S Vivaldim som už ako s juniorom získala veľký počet titulov. Stal sa juniorským šampiónom Slovenska, Nemecka, VDH, 1. DYC, ;Macedónska, Čiernej Hory a dospelým šampiónom Slovenska, Chorvátska, Srbska, Nemecka, Bulharska, Macedónska, Balkánu, Bosny a Hercegoviny.

V roku 2009 sa Vivaldi stal TOP (najúspešnejším) JORKŠÍRSKYM TERIÉROM Slovenského klubu chovateľov teriérov a foxteriérov. Úspech sa mu veľmi zapáčil, preto sme si túto radosť dopriali ešte raz a získali sme tento vzácny titul opäť, v roku 2010.
Našim najvzácnejším úspechom je dosiahnutie titulu interšampión, ktorý sme splnili minulý rok.

Vlastniť krásneho psa tohto plemena je pre mňa určitým životným štýlom a výstav sa rozhodne nemienim vzdať, či už ako diváčka, vystavovateľka, alebo možno v budúcnosti aj ako rozhodkyňa.

Mgr. Gabriela Kováčová

Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 3/2012