(KR 4/2012)
Najznámejšie psy 20. storočia a ich životné príbehy
Jeho cesta domov bola náročná, no prešiel neskutočných 2 551 míľ, len aby našiel svojich milovaných pánov.
Mal to byť obyčajný rodinný výlet. Ničím výnimočný. Veď Bobbie chodieval pravidelne na výlety so svojím majiteľom. Tak ako zvyčajne, aj tentokrát sa vezie na korbe auta. Keď zastaví, vyskakuje von a párkrát sa prebehne dookola, ponaháňa zajace alebo odbehne do neďalekého lesíka. Po chvíli sa však vždy vráti s vyplazeným jazykom a dychčiac, no šťastný.
Aj dnes sa pán a pani Brazieroví rozhodnú uskutočniť malú návštevu v Indiane, na západe krajiny. Bobbie ide, samozrejme, s nimi. Nasadá do auta a užíva si pokojnú jazdu. Po niekoľkých kilometroch však zastavujú na pumpe. Je nutné dotankovať, aby mohli v ceste pokračovať. Bobbie zoskakuje z korby auta a uháňa preč. Frank tomu nevenuje veľkú pozornosť, veď to nie je nič zvláštne. Zrazu však zbadá, ako sa za Bobbiem rozbehli štyria rozzúrení psi. „On si poradí, je to veľký, statočný pes,“ pomyslí si. No keď sa ani po hodine nevracia späť, začína byť nepokojný.
Manželia sa vydajú na cestu, idú však veľmi pomaly, Frank trúbi v pravidelných intervaloch, aby Bobbieho privolal naspäť. Všetky pokusy sú však márne… Je polnoc, nikde nikto, no Frank to ešte nevzdáva. Pokračuje v pátraní aj na druhý deň, obchádza všetkých susedov vo Wolcotte, uverejní oznam do miestnych novín, no po Bobbiem akoby sa zľahla zem.
Uplynie šesť mesiacov. Nikto už nedúfa, že Bobbieho uvidí. Frankova nevlastná dcéra, idúc po ulici v Silvertone, na východe USA, však zrazu zvolá: „Nie je to Bobbie? Panebože, pozrite sa, kto je tu!“ Vychudnutý, strapatý, unavený, no stále živý. Bol to Bobbie, ktorý sa vrátil naspäť, prešiel viac ako 2 551 míľ. Prešiel cez hory, kráčal v zime i pálivom slnku, ale našiel ich a vrátil sa domov.
Bobbie a jeho životný príbeh
Bobbie, kríženec austrálskeho pastierskeho psa a kólie. Narodil sa v roku 1921. Keď nastal čas opustiť svoju psiu matku a súrodencov, odchádza Bobbie k Brazierovcom, ktorí si ho kúpili. Mal len šesť týždňov, neustále bol veselý a plný energie. Všetci si ho hneď zamilovali. Bobbie však nebol jediným psom v dome. Spoločnosť mu robil foxteriér Toodles. Stali sa dobrými priateľmi.
Hoci Bobbie nebol čistokrvný, narodil sa pre zháňanie dobytka. Jedeného dňa priviedli na farmu mladého koňa. Nebezpečne kopal okolo seba, vyskakoval a nechcel ísť tam, kam Bobbie potreboval. Zrazu do vzduchu vyletela noha, kôň uštedril Bobbiemu silný úder. V momente, keď padol na zem, zažmurkal a ihneď stál opäť na nohách. Vzpierajúceho sa koňa nakoniec zahnal do ohrady, no držal sa už v bezpečnej vzdialenosti.
Keď mal Bobbie rok, jeho kamarát Toodles dostal mozgovú príhodu a zomrel. Manželia Brazierovci ho spolu s dcérami pochovali vedľa stodoly. Po jeho smrti sa rozhodli kúpiť kaviareň v Silvertone. Zistili však, že to nie je úplne najvhodnejšie miesto pre dedinského psa, akým bol Bobbie. Rozhodli sa ho predať dobrému priateľovi. Bob však svojich majiteľov miloval natoľko, že za nimi do mesta chodil každý víkend. A potom sa každé pondelkové ráno vracal späť na farmu.
Brazierovci si uvedomili, že Bobbie patrí k nim, a nakoniec sa rozhodli vziať ho so sebou. Bohužiaľ, v ten deň sa s nimi Bobbie domov nevrátil. Frank hľadal Bobbieho vyše troch týždňov. Prešiel okolie Indiany, Ohia, Wolcotte, no milovaného psa nenašiel. So zlomeným srdcom sa vrátil domov. O šesť mesiacov neskôr sa však Bobbie do Silvertonu vrátil – vychudnutý, unavený, strapatý a s odratými labkami. Nikto neveril vlastným očiam, no Bobbieho spoznali. Od únavy klesol na zem a potreboval veľa oddychu.
Pri návrate Frank povedal: „Nemohol som uveriť vlastným očiam, no nebol to sen. Hoci bol na smrť unavený, vyskočil na moje plecia malými špinavými labkami, oblízal mi tvár mokrým jazykom… Viedlo ho srdce a láska k nám, prešiel neuveriteľnú vzdialenosť, trmácal sa cez rieky, prérie, mestá, jedol u neznámych ľudí, len aby sa mohol vrátiť k nám. Som nesmierne šťastný, že je spať. Je to najkrajší deň v mojom živote, keď som ho opäť uvidel a mohol pohladiť.„
Zaujímavosti zo života Bobbieho
- Už v dvoch mesiacoch dokázal Bobbie zaháňať mačky, kone, ale aj ľudí. Bol veľmi nadaným pastierskym psom.
- Po príhode so zaháňaním spupného koňa zostal Bobbiemu okolo oka odtlačok konského kopyta. Podľa neho ho neskôr pri návrate do Silvertonu identifikovali.
- Jedného dňa Bobbie pokojne spal a traktor mu prešiel po nohe. Ťažký stroj mu ju nohu. Našťastie sa dal po zranení do poriadku, no zostala mu jazva – ďalší znak, podľa ktorého ho spoznali.
- Tretím poznávacím „znamienkom krásy“ boli Bobbieho vylomené predné zuby, o ktoré prišiel pri love škodcov.
- Bobbie prešiel 2 551 míľ z Indiany až do Silvertonu v Oregone. Samozrejme, cesta nezahŕňa obchádzky, ktoré absolvoval pri spiatočnej ceste. Stratil sa 15. augusta 1923.
- Počas cesty sa živil drobnými hlodavcami. Surová strava sa odzrkadlila na jeho výzore.
- Na jeho počesť a slávny návrat mu rodina uvarila sviečkovú a pol litra smotany.
- Keď mal Bobbie tri roky, rodina navštívila svoju starú farmu. Bobbie okamžite zamieril za stodolu, kde bol pochovaný jeho priateľ Toodles. Snažil sa ho vyhrabať, aby bol k nemu čo najbližšie. Ak mal dovtedy niekto pochybnosti, či to je Bobbie, alebo nie, po tomto okamihu musel uveriť.
- Brazierovcom prišlo množstvo listov, kde ľudia opisovali, ako Bobbie prechádzal ich dedinami.
- Bobbie získal množstvo ocenení. Oregon Humane Society ho ocenila striebornou medailou, na ktorej sa nachádza informácia o jeho ďalekej ceste.
- O mesiac neskôr Portland Realty Board postavil pre Bobbieho expozíciu. Ide o dom – miniatúrny bungalov, s ôsmimi oknami a hodvábnymi záclonami.
- Ľudia mu podarovali aj drahokamami zdobený postroj a obojok.
- Bobbie – zázračný pes, zomrel 6. apríla 1927. Pochovali ho so všetkými poctami a oceneniami.
- Pohrebu sa zúčastnil dokonca aj slávny Rin Tin Tin, ktorý na jeho hrob položil veniec.
- Na návrat Bobbieho sa každoročne organizujú v Silvertone „Bobbieho dni“.
- Bobbieho cestu opisuje kniha „Bobbie, úžasná kólia“ od Charlesa Alexandera, no mnoho ďalších spisovateľov našlo v jeho príbehu inšpiráciu.
- Dokonca si zahral aj sám seba v nemom filme „The Call of the West“, ktorý sa nachádza v archíve knižnice Oregon Historical Society Research Library.
Poznáš správnu odpoveď?
1.Ako sa volá pes, ktorý precestoval takmer 2 800 míľ?
a.Bob
b.Bobbie
c.Lassie
2.Kto bol majiteľom Bobbieho?
a.Frank Brazier
b.Nikto, Bobbie bol túlavý pes.
c.Robert Goetz
3.Kde sa Bobbie stratil?
a.Vo Wolcotte.
b.V Ohiu.
c.V Silvertone.
4.Akú vzdialenosť Bobbie prešiel?
a.3 000 míľ
b.2 800 míľ
c.Viac ako 2 551 míľ, plus okľuky.
5.V akom filme si Bobbie zahral sám seba?
a.The Call of the West
b.The Call of the East
c.The Call of the South
6.Ako sa volal Bobbieho psí nerozlučný priateľ?
a.Mick
b.Toodles
c.Jacky
7.Kto napísal knihu o Bobbieho ceste?
a.Frank Brazier
b.Phyllis Portland
c.Charles Alexander
8.Ako zomrel Mick?
a.Podľahol vyčerpaniu z cesty.
b.Zomrel na starobu.
c.Podľahol zraneniam, ktoré utrpel počas života.
9.Aké poznávacie znamenia mal Bobbie na tele?
a.Jazvu od konského kopyta.
b.Vylomené zuby.
c.Jazvu po zlomenej kosti.
10.V ktorom meste sa organizuje každoročne slávnosť na pamiatku Bobbieho návratu?
a.V Killeigh.
b.Vo Wolcotte.
c.V Silvertone.
Autor článku a prídavného materiálu: Lenka Preisingerová
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 4/2012