voľné pokračovanie – 4. časť
Testovanie plemena bloodhound
Bloodhound podľa klasifikácie Medzinárodnej kynologickej federácie (FCI) patrí do šiestej skupiny FCI – duriče a farbiare. Má výnimočný čuch, ktorý ho ako farbiara predurčuje nielen na poľovné využitie, ale aj na sledovanie ľudskej pachovej stopy.
Testovanie plemena bloodhound pre potreby jeho využitia v policajnej praxi pri pátraní po hľadaných a nezvestných osobách a na mieste činu sa stalo jednou z úloh Ročného plánu hlavných úloh Prezídia Policajného zboru na rok 2010 s termínom jej splnenia do 31. 12. 2010. Dňa 1. 12. 2009 bola podpísaná zmluvnými subjektmi: požičiavateľom – RNDr. Vladimírom Ďurišinom, a vypožičiavateľom – Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, zmluva o výpožičke psa, uzatvorená podľa 659 a nasl. Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov. Predmetom zmluvy bol pes plemena bloodhound, daný do bezplatného používania Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky za účelom jeho testovania pre potreby policajnej praxe pri pátraní po hľadaných a nezvestných osobách a na mieste činu.
Týmto formálnym krokom predchádzal tiež jeden dôležitý úkon. Zaobstarať vhodného jedinca, ktorý by absolvoval testovanie vlastností predurčujúcich ho na náročné plnenie úloh v policajnej službe. Nezodpovedanou zastala rovnako otázka: bude vôbec možné toto špecifické a na chov náročné plemeno zaradiť do služieb Policajného zboru? Elitné služobné plemená desaťročia dokazujú opodstatnenosť ich zaradenia do policajného výkonu. Obstojí v tejto náročnej konkurencii plemeno, ktoré v našich podmienkach nemáme odskúšané, keď o jeho všestrannosti nemôže byť ani reči? A jeho služobné využitie bude špecificky zamerané len na pachové práce – mantrailing?
Vzhľadom k úzkej chovateľskej základni nebolo veľmi náročné zorientovať sa v ponuke. Tip padol na chovateľskú stanicu Minas Ithilien mladej veterinárnej doktorky, Petry Steinemannovej. V lete 2009 sa vyberáme do Čachtíc a zo širokej ponuky početného vrhu sučky Gréty si predbežne vyberáme nádejného Hagana. Tento mladý bloodhound o dva mesiace nakoniec zakotví vo svojom novom domove. Bratislavské Kramáre sa mu na šestnásť mesiacov stanú novým domovom… (obr. č. 1).
Testovanie plemena bolo zamerané na využitie jeho výnimočných fyziologických čuchových predpokladov s cieľom rozšíriť možnosti ich uplatnenia na mieste činu a pri pátraní po hľadaných a nezvestných osobách na stopách starých 12 hodín v teréne a 24 – 72 hodín. Pes bol podrobený odbornému výcviku v pachových prácach, metodologicky odlišnému od pôvodných postupov využívaných v klasickej policajnej kynológii, s prihliadnutím na špecifiká práce na stope poľovných plemien.
Testu bol podrobený pes veku od veku 4 do 15 mesiacov. Počiatočné kroky svojej socializácie urobil na pôde odboru kynológie a hipológie Prezídia Policajného zboru v bratislavskej Mlynskej doline (obr. č. 2). Funkciu kladača stôp vykonával starší referent špecialista, por. JUDr. Martin Jucha. Prvé stopy boli položené na tvrdom povrchu (asfalt a betón), neskôr na rôznom trávnatom a oráčine. Vzhľadom k tréningovým podmienkam a veku psa boli stopy maximálne hodinu staré.
V rámci výcviku adept mantrailingu absolvoval sústredenie v Bzinciach v kruhu nadšencov a obdivovateľov plemena bloodhound, akými sú predovšetkým Ing. Lubomír Satora, Ing. Ivan Richter a MVDr. Petra Steinemannová. Mladému Haganovi sa vo výcviku darilo (foto č. 3). V tomto, pre neho cudzom prostredí úspešne vypracoval niekoľko tréningových stôp.
Z obdobia testu vyplynuli nasledujúce špecifické poznatky:
- Stopovanie s bloodhoundom je založené na odlišnej filozofii výcviku, rozdielnej od klasickej metodológie.
- Bloodhound pracuje na stope iným spôsobom než klasické služobné plemená.
- Bloodhound sleduje na stope len individuálny pach osoby.
- Pes sleduje individuálny pach osoby s nízkym nosom – trailing.
- Pes sleduje individuálny pach osoby s vysokým nosom – air scenting.
- Pozitívna motivácia na obľúbenú osobu je základom pri práci.
- Preferuje sa zájem o hru s osobou.
- Potrava je hneď na druhom mieste.
- S bloodhoundom nie je možné vypracovávať vlastné stopy.
- Pohyb psa na stope je veľmi rýchly.
- Technika stopovania je založená na viacnásobnom overovaní správneho postupu.
- Pes prejde lom aj vo vzdialenosti 10 – 20 metrov.
- Bloodhounda neprinútime stopovať ani slovným, ani fyzickým podnetom.
- Pes je citlivý na akýkoľvek neprimeraný vonkajší podnet od psovoda.
- Stopuje sa so stopovacím postrojom.
- Prílišné povzbudzovania a pochavala bloodhounda na stope často vyrušuje.
- Ak pes pracuje samostatne, nie je vhodné sa s ním rozprávať.
- Označenie – identifikácia kladača, prebehne vždy s výskokom. Je to dôvod ku hre a odmena.
- Potom nastupuje hra so psovodom.
- Pri tréningu výskoku na kladača je nutné držať psa na stopovačke a nechať ho, aby si výskok musel „vybojovať“.
- Pri reálnom nasadení nenecháme psa na osobu vyskočiť.
- Kladač na konci stopy pri označení – identifikácii, nesmie reagovať pred reakciou psa.
- Pochvala nasleduje až po reakcii psa, t.j. po označení. Reakcia musí byť výrazná.
- Práca na stope je možná aj v skupine, napríklad s inštruktorom. Inštruktor ide po boku psovoda, doprovod za nimi. Pes musí ignorovať členov doprovodu. Preto na začiatku, pred zahájením práce, si ich môže očuchať.
- Psovi je treba dávať odmenu občas v igelitovom vrecku s pachovým predmetom.
Z obdobia testu sa potvrdili nasledujúce všeobecne známe poznatky:
- Pred uvedením psa na stopu je potrebné vykonať vždy rovnaký rituál.
- Na začiatku stopovania psa vyprázdniť, napojiť, nechať očuchať terén a zoznámiť sa s prostredím.
- Psa kladne motivovať – je to pri práci základom.
- Psovi nasadiť stopovací postroj.
- Stopovačku napnúť pri hornom vedení postroja – so psom sa lepšie manipuluje.
- Postroj nasadiť psovi len pri práci.
- Pri náročných podmienkach psovi pred stopou navlhčiť čumák, dávať piť i na stope. Nosiť so sebou mini zásobu.
- Štartovací povel dať len raz – na štarte.
- Ak je to nutné, povzbudzovať psa na stope iným motivačným povelom.
- Spočiatku cvičiť krátke stopy do 50 m.
- Dlho cvičiť krátke stopy do 500 metrov, vždy s konkrétnym cieľom.
- Postupný, aj zdanlivo pomalší postup, je v konečnom dôsledku rýchlejší.
- Ak pes pracuje aj v prípade, že zišiel zo stopy, a má snahu nájsť správny smer, nechať ho pracovať.
- Ak filmuje, ihneď ho zastaviť. Pri opustení stopy sa zastaviť, podržať stopovačku, pribrzdiť psa a nechať vypracovať priestor na dĺžku stopovačky do doby, než nájde správny smer.
- Pri nájdení stopy použiť výraznú motivačnú pochvalu.
- Ak sa pes rozptyľuje, dať mu povel na návrat do práce. Nesmie to však byť štartovací povel.
- Dôraz na presné časovanie povelov. Jednoznačne priradiť povel k činnosti.
- Systematicky upevňovať podmienené reakcie.
- S pachovým predmetom sa hrať tak, aby mal pes záujem.
- Krátku motivačnú stopu urobiť vždy, keď došlo na stope k problémom.
vetrení (Kocher & Robin Monroe)
Uvedené poznatky sú súborom pozorovaní z obdobia testovania Hagana. Doplnené sú odbornými názormi, ktoré vyplynuli z konzultácií s Ing. Lubomírom Satorom.
Testovanie bloodhounda bolo ukončené 21. 12. 2010 s nasledujúcim záverom.
Výcvik psa bol úspešný s pozitívnym odporúčaním jeho využitia v Policajnom zbore s presne stanovenými špecifickými podmienkami, pre potreby policajnej praxe pri pátraní po hľadaných a nezvestných osobách a na mieste činu. Prvý krok k implementácii nového spôsobu práce psa na pachovej stope bol týmto testom učinený. Aby sa však mantrailing stal u nás relevantnou metódou kriminalistickej taktiky, ktorá s čoraz väčšou mierou nachádza uplatnenie v činnostiach policajno-bezpečnostných subjektov v zahraničí, najmä v súvislosti s jej efektívnym využitím v boji proti zločinu, čaká všetkých zainteresovaných nemálo náročných úloh.
Post scriptum
Termín ukončenia testu 21. 12. 2010 nie je v texte uvedený náhodou. V ten deň mladý Hagan Minas Ithilien umiera na torziu žalúdka. Choroba, ktorá je postrachom nielen bloodhoundov, tak smutne prerušila jeden nádejný pokus posunúť naše možnosti k úspechu v boji proti zločinu. Spoločenská požiadavka, akokoľvek vtedy naliehavá, uskutočnená nebola… A takou ostáva dodnes.
RNDr. Vladimír Ďurišin
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 3/2012