(KR 9/2016)
Sme svedkami rastu kognitívnych procesov vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti. Výnimkou nie sú biologicko-medicínske vedné disciplíny. Príkladom tohto konštatovania môže byť veterinárska (klinická) etológia, dnes už vyprofilovaná a akceptovaná vedná špecializácia, študujúca normálne a abnormálne správanie sa zvierat v jeho psychologických, animálno-psychiatrických, neurohumorálnych, psychosomatických, genetických a iných súvislostiach. Na porovnávacej úrovni je v komplementarite s evolučnou psychopatológiou, humánnou psychológiou a psychiatriou. Uvedená komparatívna nadväznosť vytvára priestor pre posun veterinárskej etológie do jednej z aplikačných rovín v podobe animálnej pomocnej terapie (AAT – Animal Assisted Therapy) ako alternatívnej liečebnej metódy v humánnej medicínskej praxi.
Vychádzajúc zo vzťahov človek – zviera poukazujeme na podstatu AAT a na základe zistených poznatkov upozorňujeme na niektoré v praxi uplatniteľné formy AAT a použiteľné zvieratá podľa druhov a indikácií (druhov problémov) s prihliadnutím na pohlavie a vek pacientov.
Vzťah človek – zviera má vo svojej podstate stránku existenčnú, psychosociálnu a biologicko-etologickú. Človek má aj svoje „živočíšne“ pozadie. Existujú vrodené programy adaptácie človeka, čo treba chápať tak, že okrem individuálnych psychosociálnych charakteristík v jeho správaní sa uplatňujú aj fylogenetické, druhovo podmienené formy adaptácie (pud, inštinkt, emócie, neverbálna komunikácia). Je preto celkom prirodzené, že 80 – 85 % ľudí má k zvieratám pozitívny, v horšom prípade indiferentný vzťah. Averziu k zvieratám najčastejšie podmieňujú negatívne zážitky z kontaktu človeka a zvieraťa.
Využitie vzťahu medzi človekom a zvieraťom pri pozitívnej psychosociálnej vnímavosti zvierat človekom predstavuje princíp animálnej pomocnej terapie („AAT“), za účelom pomocnej liečby niektorých klinických, psychopatologických, psychiatrických, gerontopsychologických, geriatropsychiatrických ochorení a pri resocializačných procesoch. Uplatňujú sa pri tom fyzické, psychosociálne, emocionálne vplyvy na pacienta. AAT je indikovaná v prípadoch, v ktorých zlyhávajú konvenčné liečebné postupy, vhodné sú pri infaustných prognózach (Downov syndróm, autizmus, oligofrénia a i.). AAT je použiteľná aj v pedagogickom a výchovnom procese pri stimulácii psychosociálneho vývinu detí a v neposlednom rade v oblasti psychohygieny človeka.
Formy animálnej pomocnej terapie sa líšia svojou indikačnou orientáciou:
- forma sociálna (zviera – spoločník)
- forma emocionálna (depresia, anxieta – úzkosť)
- forma haptická (raná ontogenéza)
- forma vývinová (puberta, adolescencia)
- forma kompenzačná (komplexy)
- forma substitučná (senilita)
- forma nozologická (rôzne klinické dg)
- forma reedukčná (problémový jedinec)
- forma resocializačná (detoxikovaný jedinec)
- forma motivačná (stimulácia výkonu)
Výber zvieraťa pre AAT musí byť vykonaný prísne individuálne, pričom je podmienený diagnózou a radom ďalších kritérií charakterizujúcich pacienta (vek, pohlavie, osobnosť, atď.). Zviera použité v programe AAT musí spĺňať minimálne dve základné kritériá (dobrý zdravotný stav a absolvovanie špeciálneho výcviku). Pri výcviku nesmú byť porušené zásady ochrany zvierat pred týraním a etické princípy. Zvieratá sa pred použitím v konkrétnom prípade podrobujú okrem iných sledovaní habituačnému testu, testu sociálnej dominancie a i. Vo všeobecnosti sú v programoch AAT používané najčastejšie nižšie uvedené druhy zvierat v závislosti na indikácii (okruh problémov), pri zohľadnení pohlavia a veku pacienta:
– pes – indikácia „univerzálna“ – muži, ženy;
– mačka – indikácia „gerontológia“ – ženy;
– morča – indikácia „vývinová“ – chlapci, dievčatá;
– hospodárske zvieratá – indikácia „pracovná“ – muži, ženy;
– kôň – indikácia „ortopédia“ – muži, ženy;
– andulky – indikácia „relaxačná“ – muži, ženy;
– plazy – indikácia „záujmová“ – muži, chlapci;
– akvarijné rybky – indikácia „relaxačná“ – muži, chlapci“;
Pozitívny vplyv zvierat na kvalitu života človeka bol potvrdený exaktnými vedeckými metódami. Najmä tzv. spoločenské zvieratá (pes, mačka), ale i iné (kôň, morča, akvarijné rybičky) majú výrazný relaxačný účinok, vyvolávajú pocity radosti, znižujú psychický stres, zvyšujú sebavedomie, pozitívne ovplyvňujú psychosociálny vývoj detí, pracovné výkony dospelých ľudí, znižujú pocity osamelosti starých ľudí, napomáhajú vzniku sociálnych kontaktov medzi ľuďmi a iné.
Úspešnosť AAT je najčastejšie zaznamenávaná u detských pacientov, ale tiež v gerontologických a geriatrických prípadoch.
Samotná AAT nie je novou myšlienkou, avšak až v ostatných rokoch pod vplyvom rozvoja etológie sme svedkami jej exaktného rozvoja. Pritom sú rešpektované skutočnosti, že ide o zložitý liečebný proces, vyžadujúci interdisciplinárny prístup. Laické pokusy sú často spojené s nežiaducimi následkami.
Aplikácia AAT v psychiatrii je samostatnou kapitolou a zaslúži si zmienku v samostatnom pojednaní.
Nie veľmi šťastnou výslednicou vzťahu zviera a človek je prílišná ľudská racionálnosť. Často dochádza k zjednodušenému rozdeľovaniu živočíchov na užitočných a škodcov. Stále v nás pretrváva syndróm predstáv o „zlom zvierati“, napr. v postoji k rôznym predátorom, šelmám, dravcom, či k živočíchom schopným ohroziť zdravie človeka, aj keď nie „vlastnou vinou“. Stále perzistujú sklony vnímať zvieratá formou „halo efektu“ (zviera má prednosť, ak je „biologicky vyššie postavené“, alebo je „sympatické). Vyžadujeme, aby sa slabší, „menej rozumný“ absolútne podriadil „mocnejším a rozumnejším“, teda človeku. Vylúčením predpokladanej rozumnosti jednostranný prístup možno nahradiť plnohodnotnou informačnou komunikáciou a vzájomným rešpektom.
Považovať zviera len za „výrobnú jednotku“, a nie za živú bytosť, nie je na mieste. Zviera z hľadiska emocionálnych a empatických mechanizmov cíti (nič na tom nemení skutočnosť, že zviera je z právneho hľadiska vec). Človek sa musí usilovať porozumieť „animálnej reči“. Len pri splnení skôr uvedeného možno využiť úlohu zvierat pri zlepšovaní „kvality života“ – pojmu s obsahom deklarovaným WHO.
O kvalite života možno hovoriť v prípade pozitívneho stavu fyzického, mentálneho, psychického charakteru, ako aj sociálneho optima človeka, pri absencii chorobného stavu. Prínos zvierat na zlepšovaní takto charakterizovanej kvality života možno vidieť vo viacerých rovinách. Existujúce exaktné vedecké poznatky potvrdzujúce pozitívny vplyv zvieraťa na človeka, preto je na mieste využívanie AAT v indikovaných prípadoch.
Prof. MVDr. JUDr. Bugarský, A., PhD.
Prof. MVDr. Kottferová, J., PhD.
Doc. MVDr. Takáčová Daniela, PhD.
Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 9/2016