Postavenie chrtovitých plemien v spoločnosti – 8. časť

(KR 4/2014)

Potreby a nároky chrtov

Všetky plemená chrtov veľmi potrebujú pohyb. Beh je pre nich dôležitým zmyslom života a ich pud štvať môže odštartovaťkedykoľvek nejaké pohybujúce sa zviera, napr. domáca mačka alebo aj pohybujúci sa predmet. Keď sa tento pud u chrta už raz aktivuje, je na každé volanie hluchý. Chrty preto nie sú „psy pre každého“.

Dnes sú chrty známe výlučne ako spoločenské psy, hoci v minulosti sa všetky chovali v prvom rade na lov pomocou zraku. Chrtom sa darí, ak majú dostatok pohybu, vyžadujú teda pravidelný výbeh na otvorenom priestranstve. Vo všeobecnosti majú miernu, čiastočne zdržanlivú povahu. Sú pokojné, dobre vychádzajú s deťmi. Hoci sú niektoré pôvodné druhy od prírody dobrými strážcami, vyšľachtené čistokrvné plemená nemajú dostatočne vyvinutý výrazný územný inštinkt. Všetky tieto psy majú, naopak, veľmi silný inštinkt na hon a lov drobnej zveri.

Aj keď majú radi svoj pokoj, potrebujú chrty dostatok možností a príležitostí k výdatnému pohybu. Tie, ktoré sa zúčastňujú dostihov, musia tiež trénovať, ak majú byť úspešné. Voľné vypúšťanie chrtov akéhokoľvek plemena, s výnimkou talianskeho chrtíka (ale pozor aj na neho), môže byť v prírode riskantné a je potrebné, aby mal pes zvládnuté privolanie. Aj napriek tomu, že už dávno nie sú loveckými psami, vždy v nich môže vzplanúť lovecký pud. Ten velí psom akéhokoľvek plemena prenasledovať všetko, čo uniká, ale chrtovi prikazuje tiež dobehnúť to a zabiť. Mimoriadne nebezpečné je v tomto smere hlavne vypúšťanie dvoch chrtov, pretože ak takáto dvojica natrafí na zver, býva väčšinou úspešná. Zbytočným sporom s poľovníkmi musia majitelia psov v záujme ich zdravia a života, a aj v záujme svojom, dôsledne predchádzať.

Ak sa nemôže chrt dostatočne vybehať, napríklad preto, že žije v meste, kde preto nie sú vhodné podmienky, alebo na vidieku, kde je všade naokolo samá zver a poľovačka, je nutné mu poskytnúť potrebný pohyb inou formou. Najvhodnejšie sú výdatné, zodpovedajúco dlhé prechádzky na vôdzke, konané rýchlym tempom. Pre niekoho bude možno prekvapením, že takéto prechádzky sú aj veľmi výdatným tréningom pre závodné chrty. Tie sa však nezaobídu bez tréningu na dráhe. Stálych dostihových dráh je v Slovenskej a Českej republike niekoľko, ale väčšinou musia majitelia počítať s dochádzaním na niektorú z nich. Z toho všetkého vyplýva, že držanie chrta, snáď s výnimkou talianskeho chrtíka, je časovo náročné. Kto má času málo, alebo ho nie je ochotný psovi venovať, nemal by si chrta väčšieho plemena zadovážiť. Držanie závodného chrta je navyše náročné aj finančne. Dochádzanie na tréningy a dostihy stojí peniaze a na závodoch sa platí štartovné.

Zdôrazňovanie potrieb a náročnosti držania a chovu chrtov určite nepoteší chovateľov, budú sa sťažovať, že im odrádzame potenciálnych záujemcov o šteňatá. Ale je predovšetkým v záujme chrtov samotných, v záujme nových majiteľov, a v neposlednom rade v záujme chovateľov, aby tí, ktorí šteňa chrta kupujú, vedeli presne, čo ich čaká. Ide o to, aby bolo menej nešťastných, nepochopených chrtov, ktoré sú citovo nenaplnené a nemajú možnosť dostatočného pohybu, aby bolo menej sklamaných nových majiteľov a otrávených chovateľov, ktorým po čase majitelia vracajú odrastené šteňatá naspäť, alebo ich žiadajú o pomoc pri ich umiestnení k inému majiteľovi, pretože ich už jednoducho z najrôznejších dôvodov nechcú. Nehovoriac o najsmutnejších prípadoch, kedy nechcený chrt putuje z jedných rúk do druhých, väčšinou, bohužiaľ, do horších a ešte horších podmienok. Náročnosť držania a chovu chrtov však nie je ani zďaleka vyčerpaná ich potrebou pohybu.

Je treba rátať s tým, že dlhosrsté plemená, hlavne afganský chrt a barzoj, vyžadujú pravidelnú starostlivosť o srsť, ktorá je tiež časovo a finančne náročná, ako aj s tým že hrubosrsté plemená ako írsky vlkodav a škótsky jelení pes vyžadujú, ak sa majú predviesť na výstave, veľmi citlivú, ale účinnú odbornú úpravu srsti, a že hlavne veľké plemená ako barzoj a írsky vlkodav majú nemalú spotrebu krmiva, ktoré, ak má pes vyzerať k svetu, musí byť kvalitné, čo opäť predstavuje finančné náklady. Skutočnosť, že sa majiteľ nemieni zúčastňovať výstav, na tom nič nemení. Ak pes nemá robiť hanbu pri vychádzkach alebo na záhrade, musí mu tak či tak venovať potrebnú starostlivosť. Pri veľkých plemenách snáď nie je ani potrebné zdôrazňovať priestorové nároky, ale je nutné si uvedomiť, že chrt akéhokoľvek plemena by nemal prežiť život v koterci, aj keď tak žili jeho dávni predkovia, pretože, či chce či nechce, je dnes v každom prípade spoločníkom človeka. A ak ním aj naozaj má byť, musí aj napriek všetkej svojej odťažitosti tráviť pokiaľ možno čo najviac času s ľuďmi, pretože iba tak dôjde k vzájomnému porozumeniu s vytvorením požadovaného vzťahu.

Ich fascinujúca krása často zvádza k tomu, že si chrty zaopatrujú ľudia, ktorí nie sú schopní im porozumieť a zabezpečiť im životné potreby. Len niektorí môžu chrtom poskytovať istý, voľný výbeh. Život na vôdzke prispôsobený krátkemu kroku človeka je pre chrta mukou, ktorú znáša bez sťažovania. Využije však každú príležitosť, aby sa uvoľnil a mohutnými skokmi sa stratil. Preteky chrtov na dráhe za umelým zajacom alebo coursing, ktoré sa približujú k poľovnému správaniu mnohých chrtích plemien, poskytujú len skromnú možnosť na utíšenie štvacieho pudu psa. Ešte viac ako priateľ poľovného psa by mal milovník chrtov pouvažovať, či je schopný skutočne zabezpečiť potreby týchto nádherných zvierat, alebo sa ho z lásky k chrtovi radšej zrieknuť. Aj napriek tomu, že sú chrty najmenej početnou skupinou plemien, sú skupinou pozoruhodne pestrou. Pre toho, kto túži po chrtovi, ale nemá podmienky pre držanie väčšieho psa, je ideálnym spoločníkom taliansky chrtík. Je zo všetkých chrtov najmenší, s odpovedajúcimi nárokmi na priestor a kŕmenie, pritom povahovo aristokrat rovnako ako jeho väčší príbuzní. Ak by niekto chcel mohutného reprezentatívneho psa so vznešeným správaním, môže si vybrať z trojice írsky vlkodav, škótsky jelení pes a barzoj. Pokiaľ niekto hľadá predovšetkým mimoriadnosť a vrcholovú eleganciu, môže voliť medzi saluki, sloughi a azawakhom. Ak si budúci majiteľ chrta želá vlastniť skutočnú vzácnosť, a to nielen v rámci chrtov, má na výber z trojice poľský chrt, maďarský chrt a španielsky galgo.

Ten, koho zaujímajú psy reprezentatívneho vzhľadu, priláka nesporne afganský chrt. Ale pozor, prekrásna dlhá srsť nevyrastie ani sama od seba, ani za týždeň, vyžaduje naozaj veľa starostlivosti. Ak niekto túži po pravom dostihovom chrtovi, vyberie si vipeta alebo greyhounda.

V budúcom čísle: Coursing a dostihy – história vzniku

 Ing. Ivan Pádej

Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 4/2014