Chrty v náboženstve a v umení
(KR 12/2013)
Ušľachtilý chrt a kôň boli dve najcennejšie zvieratá z celého majetku kočovníka, či to bol arabský Beduín, saharský Berber, kurdský pastier či kirgizský lovec, ku ktorého domácim zvieratám patril aj lovecký orol alebo sokol.
Svedectvá cestovateľov rôznych národností, náboženských vyznaní a odborného zamerania sa zhodujú v rozdieloch medzi obyčajnými psami, ktoré boli opovrhované a ponechané napospas životu, a hýčkaným chrtom, ktorý zdieľal so svojím pánom obydlie a nezriedka aj posteľ, namiesto lovu sa viezol na koni a jeho pán ho jednou rukou pridržiaval. Medzi psími obľúbencami na egyptských freskách prevažovali chrty, na mykénskych ani iné psy nevídame. Umelecké diela všetkých dôb nám zachovali portréty chrtov spolu s ich pánmi i bez nich, ktoré prezrádzali dôverný vzťah medzi týmito psími elegánmi a ľuďmi. Chrtia galéria je najúplnejšia zo všetkých psov a z ostatných zvierat im môže konkurovať iba kôň. V dobách, kedy ešte neexistovali ďalekonosné zbrane, okrem luku a kuše, bol lovecký chrt jedným z mála prostriedkov, ktoré umožňovali uloviť veľkú, rýchlu zver a zlikvidovať silné, pohyblivé šelmy. Korisťou chrtov bola prevažne „kráľovská zver“ a od toho sa odvíjala aj ich cena a spoločenské ohodnotenie. Na úspešnosti lovu chrtov veľakrát záviselo zásobovanie celej rodiny alebo kmeňa mäsom.
Príčinou stretávania sa s chrtmi ako s námetom výtvarných diel bol aj ich pôvab. Obrazy a plastiky prezrádzajú, ako sa psy v priebehu svojho vývoja menili. U chrtov táto výhoda nie je veľa platná, pretože sa menili veľmi málo – mramorová plastika dvoch talianskych chrtíkov z prvého tisícročia p. n. l. vyzerá, akoby bola vyrobená včera podľa súčasného modelu.
Podobne sú na tom aj chrty na freskách starého Egypta. Sú rovnako rôznorodé ako dnešné chrty, až na trochu strnulú pózu – sú to dnešné greyhoundy, sloughi, faraónske psy a saluky. Najzaujímavejšie obrazy psov v akcii pochádzajú z doby Tutanchamona – plavé sloughi pri love na levy, ako aj bitka so Sýrijčanmi. Gréci a Rimania nám zanechali málo farebných vyobrazení svojich psov, ale o to viac plastík. Aj tu nájdeme veľké, ale aj menšie, vipetom podobné chrty zobrazené na maľovaných vázach.
Raný stredovek znamenal určitý prelom aj v zobrazovaní psov – ortodoxné umenie psom neprialo. Našťastie inde vo svete neboli tak úzkostliví, a tak poznáme prekrásne obrázky chrtov na perzských miniatúrach, čínske vyobrazenia lovcov v stepi a na rôznych predmetoch úžitkového umenia. Aj Európa sa neskôr k chrtom opäť vrátila. Rozmanité rytiny a maľby na drevených doskách síce ešte nevystihujú plemennú príslušnosť psov, ale chrty tu predsa len môžeme pozorovať. Čoskoro po skončení prvého tisícročia sa psy opäť dostávajú do popredia. Sídla vládcov a šľachty boli zamorené psami, ktoré mali prístup aj do hostinských siení. Poľovný pes bol miláčikom svojho pána a v stredoveku a na počiatku novoveku, to bol predovšetkým chrt. Vystupuje v loveckých, aj mytologických výjavoch, žiadna Diana či Artemis sa bez chrta nezaobíde, sú doplnkom rodinných portrétov a slávnostných obrazov vládcov a ich manželiek.
Vďaka tejto záľube sa nám zachovali vyobrazenia chrtov zo všetkých krajín Európy a v trochu odlišnom prevedení aj z Ázie. Len z islamských krajín nie, pretože korán zakazuje zobrazovať živé tvory. Našťastie však môžeme arabské chrty sledovať inak, a to vďaka rôznym písaným správam. Exteriéru nemusíme venovať toľko pozornosti, pretože chrty sa za celých 5000 rokov svojej existencie takmer vôbec nezmenili.
V budúcom čísle: Exteriérová charakteristika chrtov
Ing. Ivan Pádej
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 12/2013