stal sa majstrom sveta FCI!
(KR 12/2013)
Krásnym darčekom k 20. výročiu vzniku Slovenskej kynologickej jednoty bol po prvýkrát zisk titulu pre slovenské farby s dvojkrížom na hrudi, v družstvách, aj jednotlivcoch na majstrovstvách sveta FCI. O historický úspech sa najviac zaslúžil Jozef Adamuščin, rodák z Bardejova, dnes naturalizovaný Záhorák zo Senice. V exkluzívnom rozhovore.
Redakcia: Pamätáte sa ešte na svojho prvé psa?
J. Adamuščin: Môj prvý pes sa volal Nero. Bol bez PP a otec mi ho kúpil za dnes už smiešnych 100 Kčs. Vytrvalo som o neho prosíkal asi tri roky.
Redakcia: Od koľkých rokov sa venujete výcviku?
J. Adamuščin: Prvého psa som dostal vo svojich 14-tich a v podstate som hneď od prvého dňa začal s jeho výcvikom.
Redakcia: Mali ste šťastie na „veľkých učiteľov“, alebo ste boli skôr samoukom?
J. Adamuščin: Určite skôr samouk. Najprv z rôznej, vtedy málo dostupnej literatúry s kynologickou tematikou, neskôr odpozerávaním na „cvičáku“ v Bardejove a po vojenčine už aj od popredných slovenských kynológov na vrcholových slovenských pretekoch. Nikdy som však nemal vlastného trénera, ani žiadneho veľkého učiteľa. Skôr som v jednotlivých obdobiach môjho kynologického života získaval poznatky odpozorovávaním práce v danej dobe najúspešnejších kynológov.
Redakcia: S ktorým svojím psom ste začali dosahovať najvýraznejšie úspechy?
J. Adamuščin: Hneď na svojich prvých veľkých pretekoch, ktorými boli Majstrovstvá Slovenska, som so svojím exteriérovým psom Erosom získal 97 bodov za najlepšiu obranu. V ďalších rokoch nám potom vždy o kúsok ušla nominácia na Majstrovstvá sveta. Po Erosovi nasledoval Hagi Barnero – taktiež náhradník na MS a viacnásobný víťaz regionálnych pretekov. Nasledoval Ozzy Barnero – 7. miesto na WUSV 2007, Majster SR ZŠK, Majster SR SÚCHNO, víťaz Slovenského pohára. Po ňom Faro Demin Dvor – Majster SR SÚCHNO 2011, 9. miesto FCI 2010, 3. miesto na WUSV Universalsieger 2011. Teraz je to Farov syn – Chris spod Lazov, s ktorým sa nám darí asi najviac.
Redakcia: Povráva sa, že keď ste boli zvolený do prezídia Zväzu športovej kynológie, v jednom z interných materiálov ste uviedli ako svoj cieľ, že chcete získať titul majstra sveta. Je naša informácia pravdivá?
J. Adamuščin: Áno, je pravdivá. V podstate odkedy som zistil, že existujú nejaké Majstrovstvá (najprv to boli Majstrovstvá Európy), som začal snívať o titule. A neskôr, keď pre samostatné Slovensko pribudlo niekoľko vicemajstrov sveta, sa moja motivácia ešte zvýšila. Chcel som sa stať prvým majstrom sveta zo Slovenska!
Redakcia: Podarilo sa a ešte raz veľmi gratulujeme! Prezradíte ďalšie méty, ktoré chcete prekonať?
J. Adamuščin: Veľmi pekne ďakujem. Najprv to musím poriadne prežiť, predýchať, užiť si, a potom sa uvidí. Bol to obrovský úspech, ktorý nie je jednoduché stráviť. Prejavilo sa to už o mesiac na WUSV v USA, kde náš výkon išiel o niečo dole. A hlavne môj, keď som nezvládol záverečný tréning na Chrisovu oficiálnu stopu. A vlastne nás tým pripravil o ďalší, po prvých dvoch disciplínach, črtajúci sa úspech. Každopádne by som chcel dobre obstáť aj počas sezóny 2014 a neskôr pravdepodobne už s novým psom od roku 2015 nadviazať na tieto výsledky. A snáď nebudem musieť čakať ďalších 30 rokov. Tento rok je tridsiaty, odkedy som dostal prvého psa.
Redakcia: Verme, že ďalšie úspechy nedajú na seba dlho čakať. Keď ste naznačili, že by ste o 2 roky chceli štartovať s novým psom, tak predpokladáme, že už ho máte a pripravujte. Nechcem dnes vedieť jeho meno, skôr by našich čitateľov iste zaujímalo, či pri výbere hľadáte podobné typy, ako boli predchádzajúci psi, alebo tréningový proces každému psov „šijete na mieru“.
J. Adamuščin: Sčasti sa snažím hľadať podobný typ, blízky môjmu naturelu. Veľmi rád by som mal doma dorastenca povahovo rovnakého, ako je Chris. Avšak dnes je pomerne ťažké dostať sa k špičkovému zvieraťu. Nie to ešte k typovo zhodnému s Chrisom. Preto sa pri výbere snažím zhodnotiť všetky klady a zápory nového psíka a následne vyhodnotím, či s ním má zmysel ďalej pracovať, v čom sa môže rozvíjať, čo naučiť, a ktoré nedostatky alebo zlé povahové črty sa jednoducho odstrániť nedajú. Na účasť na svetových podujatiach a na TOP výkony sa dnes už nedá trénovať s priemerným zvieraťom.
Redakcia: V čom je Chris iný než vaši doterajší psi?
J. Adamuščin: Každý z mojich psov bol v niečom máličko iný. Chris mi príde v civilnom živote ako úplne bezproblémový a pohodový pes. V tréningu je výborný hlavne na obrane. Vyznačuje sa silou a pevnosťou zákusov a výborným hlasovým prejavom. Pre mňa je to takmer ideálny pes na obrany. Na stopách je chtivý, pracuje intenzívne a s nízkym nosom. Určité problémy máme s prvou časťou poslušnosti, aj keď si myslím, že je to hlavne nedôsledným a značne urýchleným tréningom. Druhá časť poslušnosti je však výborná.
Redakcia: Povedali ste, že je pomerne ťažké dostať sa k špičkovému psovi. Prečo tak tomu je?
J. Adamuščin: Za posledné roky veľmi vzrástla úroveň športovej kynológie. Od toho sa odvíjajú aj stúpajúce nároky na výber psov. Dnes sa s priemerným zvieraťom len veľmi ťažko dostanete medzi najlepších. Veľmi často sa perspektívne zvieratá vyvážajú do zahraničia, kde je kúpna sila predsa len väčšia než u nás. A hlavne, u nás i vo svete niet veľa nadpriemerných zvierat. Mal som možnosť vidieť to teraz na WUSV, ale aj posledné roky na šampionátoch doma, či v zahraničí. Aj v samotnom Nemecku, rodisku nemeckého ovčiaka, je dnes len málo povahovo nadpriemerných zvierat. Samozrejme je to len môj osobný názor a mnohí mi môžu oponovať. Ale ja to tak vnímam a rôzne videá, osobné sledovanie na pretekoch a rozhovory s pretekármi a chovateľmi mi dávajú za pravdu.
Redakcia: Aké vidíte východisko z tejto situácie?
J. Adamuščin: Hľadať, hľadať, hľadať… Ale nie. Ja sám chovám práve kvôli väčšej možnosti dostať sa po kvalitné zviera. Mám možnosť vybrať si krycieho psa podľa vlastných kritérií a požiadaviek. A chovám takmer výlučne na sučkách, ktoré majú zložené najvyššie skúšky z výkonu a zúčastnili sa Majstrovstiev Slovenska alebo Majstrovstiev sveta (Mischa Barnero, Rischa Barnero, Usha Barnero). Nespolieham sa na nejaké bonitačné kódy a krycieho psa nevyberám na základe dvoch zákusov, častokrát bez púšťačky. O ovládateľnosti ani nehovorím. Napríklad Chris – 5JV5/54 P – pritom na prvých kvalifikačkách zrazil figuranta, na druhých vyhodnotil rozhodca jeho kontrolák ako najlepší, MS Universalsieger C: 96, FCI C: 97, WUSV C: 97. A takýto pes dostal z kontroláku štvorku. Na Slovensku sa možno horšími finančnými možnosťami častokrát obmedzia kritéria výberu krycieho psa na vzdialenosť, výšku poplatku za krytie, prípadne možnosť dohody za šteniatko. Tým sa znižuje možnosť chovateľa vybrať si vhodného krycieho psa. Podľa mňa sa však netreba obmedzovať iba na vlastný chov. Ak si myslím, že na športový výcvik je vhodný pes z inej chovateľskej stanice, nebránim sa tomu. Aj moji poslední dvaja psi boli z inej chovateľskej stanice.
Redakcia: Ak sa nemýlim, naposledy bol majstrom sveta FCI pretekár s nemeckým ovčiakom u nás na Slovensku, v Nitre v roku 1997. Teraz sa to podarilo vám. Je to azda následok toho, že predsa len belgickému ovčiakovi malinoisovi vyhovuje skúšobný poriadok IPO a súčasné požiadavky viac než nemeckému ovčiakovi?
J. Adamuščin: Ťažko dať zodpovednú odpoveď na túto otázku. Veľa záleží od povestného šťastia, od toho, či sa špičkový pes dostane k špičkovému psovodovi. Treba si uvedomiť aj to, že častokrát najlepší nemeckí ovčiaci najmä z Nemecka neštartovali na MS FCI a prednosť dali iba MS WUSV. Napríklad Querry Jabina so psovodom, dánskym reprezentantom Lars Bo Jansen, by boli vo svojej dobe veľkými súpermi hociktorého majstra sveta FCI. Bohužiaľ, momentálne u plemena nemecký ovčiak nevidím veľa vyslovene výrazných jedincov schopných konkurovať najlepším belgickým ovčiakom. Ale je to iba môj názor a taktiež nepoznám nových mladých nemeckých ovčiakov zo zahraničia, ktorí sa zúčastnia budúcoročných majstrovstiev sveta. Vychádzam výlučne z toho, čo som videl tento rok.
Redakcia: Vy ste však zostali verným nemeckému ovčiakovi. Viete si predstaviť, že by ste v budúcnosti štartovali s iným plemenom?
J. Adamuščin: Možno sklamem verných priaznivcov nemeckého ovčiaka, ale určite áno. Ak by sa ku mne dostal, napríklad, ročný výkonnostne špičkový belgický ovčiak a nemal by som v danej dobe žiadneho rozrobeného nemeckého ovčiaka, tak áno. Ale v prvom rade vždy uprednostním plemeno nemecký ovčiak. Páči sa mi jeho krása, ušľachtilosť a všestrannosť. Na tomto plemene ma mrzí jediné – stále sa zhoršujúci zdravotný stav čoraz väčšej časti populácie. Každopádne milujem plemeno nemecký ovčiak.
Redakcia: Pri zhoršujúcom sa zdravotnom stave myslíte dyspláziu bedrových a lakťových kĺbov, alebo niektoré iné?
J. Adamuščin: Podľa mňa najväčším problémom začínajú byť rôzne výrastky, tzv. prechodové stavce a iné deformácie chrbtice.
Redakcia: Ako chovateľ, ale aj priaznivec plemena nemecký ovčiak, istotne urobíte všetko pre to, aby sa zdravotný stav nezhoršoval, práve naopak. Okrem výcvikára a chovateľa Vás kynologická verejnosť pozná aj ako funkcionára v oblasti športovej kynológie a rozhodcu pre výkon. Musíme si povedať, že oproti, napríklad, Českej republike, alebo najmä Nemecku, nemáme tak širokú základňu. Napriek tomu na vrcholových podujatiach dosahujeme minimálne vyrovnané výsledky. Kde je ukrytý tento fenomén?
J. Adamuščin: Na situáciu v Českej republike, prípadne v Nemecku mám svoj názor, ktorý by som tu nechcel rozoberať. Sú to ich vlastné problémy. Občas sa však stačí pozrieť na videá z niektorých ich kvalifikačných pretekov a zadané body… Tam to začína, a aj končí. Na druhej strane, napríklad, v Českej republike sa práve na budúci rok podľa mňa rysuje veľmi zaujímavá a konkurencie schopná reprezentácia na FCI. Na Slovensku je síce veľmi úzka základňa a ešte užšia skupina ľudí seriózne sa zaoberajúcich športovou kynológiou a podstate sa tu pozná každý s každým, avšak možno práve toto – rivalita, súťaživosť a chcenie vyrovnať sa najlepším – nás ženie dopredu a posúva k dosiahnutiu lepších výkonov. Po dvoch druhých miestach Jany Honíškovej na WUSV v Čechách a Maďarsku, a následne vynikajúce výsledky v pomerne hluchom období, sa druhým miestom Mareka Lenárda na MS FCI v roku 2006 a viacerými umiestneniami v TOP 10 na MS FCI a WUSV vyviezlo Slovensko na výbornej vlne až k vicemajstrovi WUSV 2012 Jaroslavovi Vnenčákovi, titulu Majstra sveta FCI 2013 a titulom Majstrov sveta v družstvách na WUSV 2012 a FCI 2013. Práve vzhľadom k úzkej základni bude ťažké sa na tejto vlne udržať. Určite však nie nemožné.
Redakcia: Aj keď sa v súčasnosti pozornosť nielen slovenskej kynológie sústredí na zisk vášho titulu majstra sveta, vráťme sa o dva roky späť, keď ste boli vicemajstrom sveta Universal Sieger WUSV. Je podľa Vás posudzovanie objektívne? Myslím tým, či je vyvážené posúdenie výkonu oproti exteriéru.
J. Adamuščin: Aj keď posudzovanie na MS Universalsieger 2013 v Belgicku sa mi zdalo ďaleko objektívnejšie a hlavne prísnejšie než v roku 2011 v Rakúsku, predsa mi príde, že súčasný kľúč nie je ideálny. Poraziť špičkového exteriérového psa, pokiaľ mu ako-tak vyjde výkon, je prakticky nemožné. Vo výkone sa posudzujú 3 disciplíny. V exteriéri iba jedna. Myslím si, že ďaleko spravodlivejší by bol systém, kde by sa sčítavali výsledné umiestnenia zvlášť z pachových prác, z poslušnosti, obrany a výstavy. Nie, ako je tomu teraz – výkon ako celok a výstava. Rozhodne terajší systém bodovania MS Universalsiegru nepridáva na popularite.
Redakcia: Žiaľ, nie všetko sa darí zmeniť hneď k ideálu, ale iste je potrebné na fórach na to vhodných diskutovať aj o posudzovaní na Universalsiegri, veď názor majstra sveta je názorom celosvetovo uznávanej osobnosti. Okrem toho, že ste úspešným pretekárom, pôsobíte aj vo funkcii rozhodcu a funkcionára Zväzu športovej kynológie. Dosť sa v poslednom období diskutuje o tom, že mládež má možnosti na iné aktivity, ktoré tu pred rokmi neboli. Hoci predstavitelia ZŠK vyvíjajú aktivity, ako je, napríklad, tábor talentovanej mládeže, stále nie sú spokojní s množstvom mladých nadšencov. Vidíte možnosti, ktoré by zmenili tento stav? Podarí sa prilákať ku kynologickému športu nových nadšencov?
J. Adamuščin: Úprimne povedané, alebo napísané, pritiahnuť mládež, ale aj akýchkoľvek nových záujemcov k športovej kynológii, je v dnešnej dobe veľmi ťažké. Existuje veľmi veľa rôznych možností, ktoré sú pre mládež časovo a hlavne náročnosťou ďaleko jednoduchšie a zaujímavejšie. Je potrebné vyvíjať aktivitu na poli propagácie kynológie ako takej a ťažiť zo súčasných úspechov. Tam máme obrovské rezervy. Mňa samého mrzí, že žiadna slovenská televízia, takmer žiadne rozhlasové stanice a minimum ostatných médií informovalo o našich tohtoročných úspechoch. V tomto smere sme v prenesenom význame niekde na úrovni ZM alebo BH. Určité výsledky a posun smerom k zvýšeniu aktivity mládeže a pritiahnutiu nových záujemcov nám prinieslo znovuzrodenie BVK. Za jeho spopularizovanie a každoročné zvyšovanie úrovne môžeme ďakovať skupine ľudí okolo Tónka Šabíka. V mene ZŠK im týmto veľmi ďakujem. Ich práca a zanietenosť by mala byť impulzom a príkladom pre ostatných, ktorým leží slovenská kynológia na srdci.
Redakcia: Nedá sa nesúhlasiť a nepodporiť myšlienku BVK všetkými možnými spôsobmi. Žiaľ, hoci naše médiá dostali po MS FCI tlačovú správu, nezaujala ich tak, ako náhodný útok psa na človeka… Ak dovolíte, radi by sme sa dotkli aj vašej činnosti vo funkcii rozhodcu. Aký máte pocit? Ste pri posudzovaní skúšok a pretekov prísny?
J. Adamuščin: Aj keď možno niekto nebude súhlasiť, prípadne mi to bude vyčítať, ja osobne rozlišujem posudzovanie na skúškach a na pretekoch. Nie každý kynologický nadšenec sa chce vrcholovo alebo pretekársky venovať športovej kynológii. Niekomu stačí zviera uchovniť a naučiť ho základy ovládateľnosti. Preto posudzujem skúšky ďaleko zhovievavejšie než preteky. Samozrejme sa bavíme o prvom stupni skúšok! Ani náhodou tým však nechcem povedať, že skúšky niekomu darujem. Podľa môjho názoru je nezanedbateľným aj fakt, že plemeno nemecký ovčiak je dnes v podstate rozdelené na dva tábory. A exteriérová línia jednoducho len s veľkými ťažkosťami spĺňa nároky skúšobného poriadku. Opakujem, tak ako ostatné vyjadrenia v článku, aj toto je môj osobný názor. Naproti tomu preteky posudzujem ďaleko prísnejšie. A hoci mi to býva vyčítané, snažím sa posudzovať rovnako prísne oblastné, regionálne alebo medzinárodné preteky. Pretek je o umiestnení, o najlepších, o poradí. Jednoducho sa musia vyčleniť kvalitnejšie výkony od tých menej podarených. Nesnažím sa pretekárov poučovať, ani im vnucovať nejaké tréningové metódy alebo rady. Na to sú určené rôzne semináre, prípadne tréningové tábory alebo knižné publikácie. A hlavne sa snažím striktne držať skúšobného poriadku. Nevymýšľať dávno vymyslené a nezviditeľňovať sa novými výmyslami. Priateľstvo s pretekárom pre mňa končí pri podávaní hlásenia a opäť začína o niekoľko minút po vyhodnotení. Samozrejme, ak pretekár dokáže prijať môj posudok a odosobniť sa. Z vlastnej skúsenosti pretekára viem, aké je to niekedy ťažké.
Redakcia: Mal som tú česť byť s vami, ako aj s ďalšími osobnosťami kynologického športu, na oslavách 20. výročia Slovenskej kynologickej jednoty. Premohol ma pocit, že takmer všetci prítomní Vám dosiahnutý úspech zo srdca priali. Či už tí, ktorí zastupovali ZŠK, SPZ, alebo ÚKK. Touto cestou vám aj ja chcem ešte raz zagratulovať aj k získaniu zlatej medaily SKJ.
J. Adamuščin: Veľmi pekne ďakujem. Sám som bol prekvapený a veľmi som sa tešil spontánnej reakcii a prajnej atmosfére počas môjho oceňovania. Celý slávnostný večer sa niesol vo veľmi priateľskom duchu a bol viac ako dôstojným uctením si dvadsaťročia úspechov a práce Slovenskej kynologickej jednoty a jej členov. V závere by som chcel poďakovať fantastickým slovenským a českým fanúšikom na MS FCI, ale aj tým, ktorí sa pre rôzne povinnosti nemohli majstrovstiev zúčastniť a fandili doma na internete. Taktiež súčasným i bývalým členom DODIX tímu, chovateľovi Chrisa Rišovi Holíkovi a figurantovi Jardovi Labikovi. V neposlednom rade všetkým, ktorí pri mne aspoň myšlienkou stáli v zlomových chvíľach môjho života, niekoľko mesiacov pred šampionátom. A hlavne môjmu anjelikovi, ktorý za mňa bojoval v Roudnici a v rozhodujúcich chvíľach prikláňal misku váh na moju stranu. Toto víťazstvo patrí v prvom rade jemu.
Ďakujeme za rozhovor, prajeme ďalšie úspechy a želáme, aby váš anjelik v dôležitých chvíľach života prikláňal misku váh na Vašu stranu…
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 12/2013