Poviedka na pokračovanie o Modrookom Sivákovi
(KR 10/2014)
Pohorie Veľká Fatra ma vždy fascinovalo. Mal som na to viacero dôvodov. Predovšetkým to bolo z Donovál na jej masívy najbližšie. Potom, nikde žiadna lanovka, jedna bola v Tureckej, aj tú zrušili, čiže všade poctivo pešo, a nakoniec, najbohatšia fauna a flóra zo všetkých našich pohorí. A tak som využíval každú možnosť ísť s priateľmi, ale i sám, na jedno-, či dvojdňové túry. No a s modrookým Sivákom to bola úplná pasia.
To utorkové ráno v polovičke leta si dodnes pamätám. Skriňová Avia vozila lesné robotníčky pracovať do škôlky na Donovaloch a hneď sa vracala späť do Liptovskej Osady na Lesnú správu. Občas som využil tento rýchly odvoz. Z Osady som to potom mal len na skok k horárni Teplá, a potom dolinou rovnakého mena po žltej turistickej značke až pod Rakytov, čo je vari najkrajší vrch v pohorí Veľkej Fatry.
I keď bolo leto, dolina si držala príjemný ranný chlad, dokonca i ľahký opar, a tak sa nám so Sivákom dobre kráčalo. V mieste, kde sme odbočili od potoka prudko na lesný chodník, sme vyplašili bociana čierneho, ktorý pri svojom charakteristickom držaní krku zakrúžil nad nami a stratil sa v doline. Zakrátko sme dorazili k turistickému odpočívadlu, kde na naše prekvapenie sedel český desiatujúci turista. Po zvítaní nám hneď oznamoval, že asi pred pol hodinou videl neďaleko poľovníckej chatky medveďa. Priznám sa, veľmi som mu neveril, pretože to vravel, ako keby hovoril o veveričke na strome, čo je v každom lese bežné. S informáciou o možnom strete s macom sme sa pobrali stúpať do kopca a náš „informátor“ pokračoval opačným smerom. Skrátil som vodiace lanko, aby som v prípade potreby dokázal Siváka rýchlejšie zvládnuť, a začal som vnímavejšie sledovať chodník a okolie. Stále však nič. Priblížili sme sa až k poľovníckej chatke, ktorá bola postavená vo svahu nad malým jazierkom. To sme obchádzali a od chatky sme mali dobrý výhľad na jazierko. A čo sme videli, bolo jednoducho úžasné! Vo vode jazierka sa čvachtal onen „macko“, ako v dajakých kúpeľoch. Sivák čumelako „puk“ a obaja pričupení vo vzdialenosti necelých 50 metrovsme mali na niekoľko minút o krásne divadlo postarané.
Medveď nás vôbec nevnímal. V jazierku naozaj plával, fŕkal vodu na všetky strany a viditeľne si to užíval. Po hodnej chvíli sa pobral z vody von a namieril si to do vysokej pŕhľavy, kde sa na moje počudovanie začal váľať a „utierať“. Nakoniec sme už videli len knísajúcu sa žihľavu a „maco“ sa nám stratil z dohľadu. Až potom sme sa odvážili zísť dolu k jazierku, kde som zistil, že v ňom plávajú i pstruhy, ktoré medveďa vôbec nezaujímali.
O necelú hodinu, stále opojení nevšedným zážitkom, sme vystúpili na 1567 m vysoký Rakytov a vychutnali si nádherné výhľady. Po návrate domov som rozprával manželke a kolegom, že sme videli kúpajúceho sa medveďa, a všetci vraveli „… no určite, a potom ste sa zobudili, že?“ Neverili!
Neviem, či uveríte vy, ale ja a môj štvornohý priateľ modrooký Sivák vieme svoje, pretože sme medveďa naozaj vo Veľkej Fatre videli a zažili.
Pavel Toma
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 10/2014