Psy v umení
(KR 6/2013)
Najstaršie zobrazenia
„V časoch keď, bola Saharská púšť pokrytá zeleným lístím a doba ľadová sa chýlila k svojmu koncu, vstúpila obozretne do ranej ľudskej sféry nová vetva čeľade psovitých.“
Poznáme relatívne málo vyobrazení v prehistorickom umení, hoci považujeme psa za prvé známe domestikované zviera prinajmenšom za posledných 15 000 rokov. Príčinou tohto pomalého začiatku bol pravdepodobne práve status „prvého“ –spočiatku zrejme nebola potreba cítiť strach či úctu voči týmto zvieratám. Za svoje prvé znázornenia psy vďačia zrejme ich vzrastajúcemu významu v ľudskej spoločnosti v dobe ich čoraz väčšieho využitia v love, strážení a na bojovom poli.
Nástenná maľba ľudí a zvierat
Okolo 6000 – 1500 p.n.l.
Algeria, TassiliN’Ajjer, Sahara
Niektoré z najranejších známych zobrazení psa v umení môžeme nájsť v TassiliN’Ajjer, uprostred neobvyklej krajiny široko otvorených kaňonov a týčiacich sa pieskovcových útvarov, vyrastajúcich zo suchej piesčiny púšte.
Táto skalná maľba vyobrazuje psa so zatočeným chvostom, spusteným nosom pri zemi a špicatými ušami, sprevádzajúceho lovcov pri štvaní hovädzieho dobytka. Toto je jedno z niekoľkých zobrazení podobného typu psa na tomto mieste, rozoznateľného podľa chvosta, najviac pripomínajúceho špica, ktorý patrí medzi najstaršie známe plemená. Maľba pôsobí veľmi prirodzene, obzvlášť v jemnom prevedení dobytku a psa. Umelec jasne a s citom pojal zvieratá rovnako ako ľudí.
Antika
Z celého tohto obdobia sa nám dochovalo nespočetné množstvo prác, ktoré psov často znázorňujú v rámci ich účelovosti ako strážcov majetku, pastierskych psov, lovcov alebo jednoducho ako domácich miláčikov. Uvediem pár podobných príkladov z rôznych druhov umenia, rozšírených v obrazovej prílohe.Tým sa v spojení s opismi antických autorov vytvára jasná predstava nielen o ich funkcii, vzhľade či hodnote, ale aj o povahových črtách jedincov.
Maliar loveckého psa: Kotyle s utekajúcim psom
Okolo 670 – 650 p.n.l.
Maľovaná keramika
Londýn, BritishMuseum
Táto čaša je väčšia než väčšina ostatných Protokorintských váz a figurálna dekorácia je oveľa odvážnejšia. Skáčuci pes je spracovaný čiernofigurovou technikou siluety a taktiež rytím na miestach, kde bola pridaná farba. Predná časť zvieraťa je prevedená s väčším detailom než zadná. Vyrytá linka rozdeľuje krk na dve časti: spodná je namaľovaná teplou, purpurovo-červenou farbou, zatiaľ čo tá horná bola pôvodne pokrytá žltou, aj keď sa z nej veľa nedochovalo. Detaily hlavy, vrátane očí, uší a ňufáka, sú odlíšené rytím, rovnako ako silné ramenné svaly, kĺby predných končatín a pazúry. Pozícia tela je napätá. Dlhá, pretiahnta línia chrbta s kombináciou vyrytých detailov vytvára dojem rýchlosti a sily.
Abstraktný ornament je o niečo roztrúsenejší, než je obvyklé v prípade protokorintského slohu vo vázovom maliarstve, ale bodkované rozety pred psom, kosoštvorce nad jeho chrbtom a špirály dole nájdeme často v dielach z rovnakého obdobia.
Čo sa týka bližšej klasifikácie v rámci plemena, jedná sa pravdepodobne o psa molosského typu.
Euergidov maliar
Pôsobiaci okolo 500 p.n.l.
Detail lakónskeho typu loveckého psa, škrabajúceho sa na hlave
Okolo 500 p.n.l.
Maľovaná keramika
Oxford, AshmoleanMuseum
Na fragmentárnom tonde čaše sa zachoval jeden z azda najprekvapujúcejších a dojemných vyobrazení antického Grécka. Zachytáva štíhleho loveckého psa, ktorý sa starostlivo škrabe na vrchu hlavy. Oveľa bežnejšie znázornenie týchto vysoko cenených psov je v momente akcie, behu za korisťou alebo pri sede v oddanom postoji po boku svojho pána. Tu ho umelec zachytilpri úplne obyčajnej činnosti, ktorú psy bežne vykonávajú, no aj napriek tomu je prevedenie maľby nesmierne jemné a krásne.
Lakónsky typ plemena je pomenovaný podľa rovnomennej krajiny južného Grécka, odkiaľ pochádza, a je často spomínaný v antických textoch. Podobné typy psov patrili v tomto období medzi najčastejšie vyobrazované plemená.
Grécke umenie (Grécka škola)
Súboj zvierat
Reliéf z podstavca sochy, ktorý sa našiel na Dipylskom cintoríne.
Okolo 510 p.n.l.
Mramor
Atény, Národné archeologické múzeum
Zvieracie súboje boli populárne rovnako v Grécku, ako aj v Ríme, pričom sa chovali plemená psov špeciálne pre ich zúrivé vlastnosti. Boli stavané v zápasoch proti sebe, ale aj proti divokým zvieratám, vrátane levov, leopardov, slonov, a dokonca aj proti ozbrojeným gladiátorom.
Tento reliéf však predstavuje zvierací súboj v rozdielnej rovine,než je obvyklé – sé psom uviazaným, ktorý je proporčne skôr domácim zvieraťom než „bojovníkom“. V prikrčenej polohe smeruje pohľadom k naježenej mačke, ktorá je takisto uviazaná a tvorí druhú polovicu scény, a ako sa zdá, mačka (i keď veľmi nerada) zotrváva na svojom mieste. Pes namiesto po krvi bažiacom zápale dáva najavo hravosť a výraz jemného pobavenia jeho pána tiež naznačuje, že sa jedná o nepripravenú udalosť z rodinného prostredia.
Grécke umenie doby rímskej (Grécka škola)
Faidra a Hippolytos
2.- 3. st. n.l.
Mozaika
Cyprus, KatoPaphos, Dom Dionýsia
Pes zohrával aktívnu a rozmanitú úlohu v mytológii, pričom zastupoval širokú škálu emócií a symbolizmu. Na tejto podlahovej mozaike z domu Dionýsia je zachytená scéna z Euripidovej tragédie Hippolytus. Graciózny lovecký pes otáča hlavu smerom k svojmu pánovi so zobrazením jeho vernosti a dôvery – t.j. bezprostredných vlastností, okolo ktorých sa sústredia osudné udalosti, vedúce k tragickej smrti Faidry a Hippolyta.
Zo všetkých domestikovaných zvierat je pes častokrát personifikovaný v umení z dôvodu vyjadrenia ľudských emócií, cností a chýb. V prípade zmienenej mozaiky je toto demonštrované rečou tela tohto malého loveckého psa. Tento zámer bol často používaný v antike a pokračuje dodnes, s jeho pravdepodobne najväčšou manifestáciou realizovanou v maliarstve devätnásteho storočia.
Rímske umenie (Rímska škola)
Medailón zo stropu nástennej maľby, zachycujúci únos Ganymeda
2. st. p.n.l.
Nástenná maľba
Nemecko, Xanten
Malý psík zachytený na tejto maľbe patrí medzi najrozkošnejšie a veľmi neobvyklé vyobrazenia z prostredia antického sveta. Jeho drobná stavba a veselé správanie zdôraznené vlnitou líniou tela sú v rozpore s dramatickosťou scény, v ktorej, ako sa zdá, je Jupiter prezlečený za orla a zobrazený počas únosu krásneho mladého chlapca Ganymeda.
Táto maľba tvarom pripomína dlhé psy s krátkymi nohami, objavujúce sa v prácach starovekého Egypta.Niektorí veria, že moderné jazvečíky, tradičný symbol Nemecka, pochádzajú práve z týchto malých loveckých psov.
Maľba bola odkrytá v rímskej osade ColoniaUlpiaTraiana, kde sa dnes nachádza moderné nemecké mesto Xanten. Práve z Nemecka poznáme najranejšie známe pozostatky domestikovaného psa a množstvo podobných objavov spojených s prehistorickým psím pochovávaním, ktoré boli objavené v celej krajine.
Rímske umenie (Rímska škola)
CaveCanem
1. st. n.l.
Mozaika
Pompeje, Dom tragického básnika
Táto takmer nadživotná mozaika sa nachádza pri vchode do pompejského domu, ktorý navzdory priemernej veľkosti patrí k jednému z najštedrejšie ozdobených mozaikami a maľbami. Pes šteká a je prikrčený, pričom prednú časť tela má spustenú dole, a zadnú zdvihnutú. Je zachytený veľmi podrobne, od nepravidelného bieleho sfarbenia škvŕn, bielych zubov, až po pravdepodobne kožený opasok. Pod psom sa nachádza výstraha CaveCanem – Pozor na psa – označenie, častokrát sa objavujúce pri vchodoch rímskych domov, ktoré je v tom čase dôkazom rozmachu strážnych psov v súkromných budovách.
Rímske umenie (Rímska škola)
Socha dvojice psov
Pravdepodobne 2. st. n.l.
Mramor
Londýn, TheBritishMuseum
Len niekoľko prác z antického Ríma zachytáva psa s takouto nehou. Toto malé súsošie142 je vynikajúce v prevedení, technike i precítení. Anatomická presnosť tohto diela je dokonalá a spolu s kombináciou skutočnej emócie vštepenej do chladného mramoru naznačuje, že pôvodné subjekty pravdepodobne patrili, alebo aspoň boli dobre známe autorovi. Psy sú veľmi podobné stavačom alebo chrtom a mohli by kopírovať keltské plemeno vertragus.
Táto práca a iné podobné dvojice, spolu s ďalšími mramorovými sochami psov, boli objavené v devätnástom storočí blízko CivitaLavinia,juhovýchodne od Ríma. Nálezisko je označované ako „Psí vrch“. Vysvetlenie dôvodu koncentrácie psích sôch na tomto mieste je však bohužiaľ neznáme.
Rímske umenie (Rímska škola)
Žena odpočívajúca na ležadle, detail zo sarkofágu
2. st. n.l.
Kameň
Beirut, MuséeNational
Psy boli v antických kultúrach okrem iného aj obľúbenými domácimi miláčikmi a niekoľko zobrazení ich jasne ukazuje v tejto úlohe, podobne ako spomínaný kamenný reliéf. Malý psík neurčitej rasy sa túžobne pozerá na ženu, ktorá nad ním leží a konzumuje. Pes je nezvyčajný – s pevne zatočeným chvostom, malými ušami a tupým rypáku podobným ňufákom, čo pravdepodobne svedčí o jeho orientálnom pôvode. Jedlo, po ktorom sa pes naťahuje, môžeme vidieť na stole, ktorý bol umelcom cielene zdeformovaný, zatiaľ čo apatická póza ženy kontrastuje so psím dychtivým správaním. Šikovne vyvážená kompozícia je obzvlášť účinná so zreteľom na džbán, ktorý žena drží, a hore obrátený psí ňufák. Ako sa zdá, žena je zobrazená v momente vylievania niečoho zo džbánu, a ak je tomu tak, jeho obsah potečie rovno do papule čakajúceho šteňaťa.
Psy sú v rímskom umení často zobrazované na sarkofágoch s loveckou tematikou – motív lovu na leva, kanca kalydonského, téma Faidry a Hippolyta a tiež Venuše s Adonidom.
Apollonios a Tauriskos z Trall
Torofarnese
1. st. p.n.l.
Mramor
Neapol, MuseoArcheologicoNaozionale
Mená autorov poznáme predovšetkým vďaka Pliniovi Staršiemu, ktorý tiež poznamenáva, že dielo bolo vytvorené z jedného kusu kameňa. Súsošie bolo dovezené z Rodosu a bolo súčasťou zbierky AssiniaPollia. Našlo sa v roku 1546 v Caracallových kúpeľoch.Mytologická scéna sa týka Antiope a jej sesternice Dirké, ktorá Antiope veľmi nenávidela. Narodili sa jej synovia, Amfión a Zétho, no Dirké nechala Antiopiných synov pohodiť v lese a ich matku uväzniť. Následne sa chlapcov ujal pastier, ktorý ich vychoval. Antiope sa podarilo utiecť z väzenia a Dirké ju chcela potrestať tak, že mala byť rozšliapaná býkom. Synovia však zistili, že sa jedná o ich matku a potrestali Dirké rovnakým spôsobom, akým mala byť usmrtená Antiope.Dynamika a vznešenosť celej koncepcie tohto súsošia je obdivuhodná. Scéna je plná emócií a vystihuje vrcholný okamih príbehu Dirké. Dvaja mladíci (synovia) bojujú s rozzúreným býkom. Z napätia svalov a pozície býka je zreteľné, akú veľkú silu musia muži vyvíjať, aby silné zviera usmernili a prehodili mu slučku cez hlavu. V pozadí stojí matka chlapcov s výrazom v tvári, ktorý vyjadruje milosrdnosť. V prednej časti scény je zobrazená krásna Dirké v bolestnejpozícii. Pri jej ľavej nohe môžeme vidieť psa, ktorý sa opiera o predné laby a celú scénu uprene sleduje zospodu. Je priamym účastníkom deja, na rozdiel od zvierat lemujúcich zadnú časť súsošia. Svojím dychtivým výrazom pripomína skôr ľudského diváka, čakajúceho na vyvrcholenie dramatického sledu udalostí. Vedľa psa môžeme vidieť thyrsos. Nádherné záhyby drapérií a elegancia s precítením formy sú vidieť takmer v každom detaile. Niektoré časti sú zrekonštruované a dotvorené, no motív psa je zrejme pôvodný.
Pergamský oltár
1. pol. 2. st. p.n.l. za Eumena II.
Mramor
Berlín
Reliéfny vlys na tomto oltári znázorňuje tzv. Gigantomachiu – boj medzi Gigantami a olympskými božstvami. Na druhom, menšom vnútornom vlyse je znázornený osud Telefov.
Východný vlys: Artemis bojuje s gigantom, ktorým je možno Otos, zatiaľ čo jej veľký pes zabíja ďalšieho giganta. Ten je vyobrazený ako veľké chlpaté zviera, ktoré zúrivo zviera hlavu svojej obete. Má nastražené uši, pokryté kučeravými chlpmi. Z jeho očí vyžaruje sústredenosť a zloba. Ňufák je veľmi plastický a jeho anatómia presná. Pri jeho hlave sa nachádza Artemidina noha s krásnym detailom topánky.
Motívy psov tu predstavujú ich funkciu obrancov a pomocníkov v útokoch proti gigantom. Sú znázornené ako mohutné a silné zvieratá, ktoré svojím zjavom zaisťujú ich pánom bezpečie, no pritom sú schopní agresívneho útoku proti nepriateľom.
Južný vlys: Na jeho konci je vyobrazená Phoibe a Asteria, obe v spoločnosti psov, ktoré ich sprevádzajú a dopĺňajú tak celistvosť scény.
Bc. Miroslava Malinová
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 6/2013