5. – 7. 4. 2013 Koválov
(KR 6/2013)
Tohtoročná výcviková sezóna sa nepochybne zapíše na dlhý čas do pamäti všetkých nadšencov kynologického športu. Skutočne, ani ja si neviem spomenúť, kedy naposledy sa s nami pani Zima tak dlho pohrávala… Jej neutíchajúce výpady nám opakovane nadeľovali snehovú pokrývku až do apríla. S organizátormi, členmi kynologického klubu DODIX Koválov, som bol v neustálom telefonickom kontakte. Nervózne sme čakali, či bude vôbec možné preteky v plánovanom termíne uskutočniť. Sneh sa našťastie na poslednú chvíľu roztopil, ale ihrisko v Koválove zostalo pod vodou. Ešte vo štvrtok nebolo jasné, či voda klesne natoľko, aby mohli pretekári absolvovať oficiálny tréning. Po príchode do Koválova ma privítala „brutálna kosa“ a sklamaní organizátori. Ihrisko bolo silne rozmočené. Preto padlo rozhodnutie, že oficiálny tréning sa ruší, čo sa však stretlo s veľkou nevôľou pretekárov. Osobne ich chápem a mrzí ma to. Ale chápem aj organizátorov. Isto to bolo lepšie rozhodnutie, než po tréningu čeliť nejakému rozhnevanému futbalovému funkcionárovi, ktorý by nás na štadión v sobotu možno ani nevpustil…
Organizačne bola akcia zvládnutá veľmi dobre. Spoľahlivý matador pre pachové práce – pán Alojz Pristach, v predstihu vymeral terén na stopy. Bohužiaľ, v predvečer pretekov musel svoju prácu zopakovať na inom poli, pretože v pôvodne určenom teréne sa šľapači zabárali takmer po kolená. Našťastie, nový terén spĺňal aj tie najprísnejšie kritériá. Mäkká hlina s oziminou je ideálny pretekársky terén. K maximálnej objektivite prispela aj kvalitná práca šľapačov – Petra Višňovského, Petra Malinu a už spomenutého Alojza Pristacha. Na ihrisku v Koválove bolo pripravené všetko potrebné, čo „kvalifikačky“ ptrebujú – vyškolená skupinka, strelec, technické pomôcky, vrátane stupňa pre víťazov. Organizátorom ku cti slúži i výborne spracovaná a prehľadná webstránka, ktorá nebýva pre kvalifikačné preteky bežnou záležitosťou. Jej autori sa síce až priveľmi inšpirovali „naším“ webom z Mestečka (Veľká cena Slovenska IPO 1), ale my sa z toho tešíme. Hlavným motívom pretekov v Mestečku bolo zasiať semienko kvality do organizovania kynologických súťaží. Sme radi, že v Koválove aspoň niečo z toho padlo na úrodnú pôdu. Ubytovanie, losovanie i spoločenský večer v penzióne Atlas boli dôstojné tejto významnej športovej udalosti. Z dvadsiatich troch pretekárov sa v kategórii IPO 3 zaprezentovalo len sedemnásť, preto bolo nutné pred losovaním celkom prepracovať časový rozpis. Táto zmena prebehla našťastie hladko. Za ďalšie pozitívum pretekov považujem plnú účasť pretekárov na losovaní. Som rád, že sa nám darí odbúrať nešvár z minulosti, keď jeden „vyslanec“ losoval čísla za viacerých psovodov, ktorí sedeli doma.
IPO jednotka bola zastúpená len piatimi „statočnými“. Túto kategóriu posudzoval pán Ondrej Bihari. Z šedivosti priemeru sa kvalitným výkonom vymanil len psovod Peter Mitter s nemeckým ovčiakom Zicom Barnero. Všetky disciplíny absolvoval vo veľmi dobrej známke, čo mu s prehľadom zabezpečilo víťazstvo v tejto kategórii. Druhé miesto obsadil pán Dušan Bankovič s Corou z Michalkinej záhrady a tretí skončil pán Viliam Ružička so Zojou Barnero.
Stopy v kategórii IPO 3 posudzoval pán Peter Lengvarský. Pri jeho práci mu asistoval hospitant, pán Marek Lenárd. Občas síce pofukoval nárazový vietor, ale niektoré výkony boli aj tak viac než slušné. Najviac zaujali precízne práce pani Adriany Nagyovej s nemeckým ovčiakom Zerom Betkin dvor – 99 bodov, a pána Jozefa Adamuščina s nemeckým ovčiakom Chrisom spod Lazov – 98 bodov.
Poslušnosti som posudzoval ja, preto môžem o tejto disciplíne poskytnúť detailnejšie informácie. Aj ja som mal na „pľaci“ kolegu – hospitanta Antona Strassera. Trávnatá plocha na ihrisku bola síce mokrá a pretekári po absolvovaní disciplíny odchádzali až po kolená zablatení, napriek tomu mali poslušnosti solídnu úroveň. Prispela k tomu aj kvalitná práca technickej čaty pod vedením vedúceho súťažnej plochy, pána Artura Daniša. Svoje výkony predviedlo sedemnásť pretekárov.
Celkovo som zadal jednu známku výbornú, sedem veľmi dobrých, sedem dobrých a dve uspokojivé. Aritmetický priemer je takmer 88 bodov, čo je na začiatku sezóny naozaj lichotivé číslo. Tieto fakty vypovedajú o skutočnosti, že na kvalifikačných pretekoch štartujú predovšetkým pretekári, ktorí reálne koketujú s myšlienkou postupu na majstrovstvá sveta, a vytrácajú sa nadšenci, ktorí si prídu „len“ preveriť svoj výkon v tvrdej konkurencii. Dlhodobo sledujeme síce výrazný pokles účastníkov kvalifikácie, ruku v ruke však s mierne sa zvyšujúcou kvalitou.
Výkony ocenené v strede alebo na spodnej hranici známky veľmi dobre boli charakteristické veľmi dobrým nasadením, dostatočne rýchlym a presným vykonávaním cvikov, ale i drobnými chybami – vo všeobecnosti oneskorenými a menej presnými odloženiami za pohybu, nedostatkami vo fázach predsadnutia a prisadnutia k nohe, drobnými prekusmi pri aportoch, dotykmi pri skokoch, či menej spoľahlivou reakciou na zastavenie pri „vysielačke“. Mierny nárast hodnotení v známke VD prisudzujem aj radostnému zisteniu, že sa väčšina týchto poslušností zaobišla bez „tradičných“ pomocných posunkov, úkrokov, ap. Výkony ocenené známkou dobre a uspokojivo si k vyššie uvedeným chybám „pridali“ aj jednu-dve z tých fatálnejších, ako napr. nesústredenú ovládateľnosť, obehnutie prekážky pri aportoch, silné prekusy, prípadne vypadnutie činky, veľmi problematické zastavenie na „vysielačke“, ap. Zvýšenú pozornosť publika si zaslúžili najmä tri výkony. Jozef Adamuščin s nemeckým ovčiakom Chrisom spod Lazov predviedli rýchlu a presnú poslušnosť s pozornou, ale mierne šikmou a menej uvoľnenou chôdzou, pomalším odložením v ľahu, ľahkým dotykom na prekážke a menej pevným držaním činky vo fáze predsadnutia – veľmi dobre, 94 bodov. Jaroslav Vnenčák s nemeckým ovčiakom Witzom Eqidius sa prezentovali uhladenou a čistou prácou, ktorá mohla vynikať väčšou radosťou v niektorých častiach ovládateľnosti, ale najmä pokojnejším správaním psa v začiatočných a koncových fázach aportovania. K tomu sa pripojil ľahký dotyk o prekážku, takže celkovo 95 bodov – veľmi dobre. Najkrajšou poslušnosťou sa blysol Pavol Šlahor s belgickým ovčiakom malinois Fox von der Schoenen Ecke. Pre tento výkon bolo charakteristické vysoké nasadenie a ochota spolupracovať, spojená s radostným prejavom. Niektoré chybičky ako drobná pomoc telom a pomalšie dosadnutie pri odložení v sede, či nepatrný prekus činky vo fáze predsadnutia znamenali hodnotenie na spodnej hranici známky výborne – 96 bodov.
Arbitrom pre obrany bol skúsený Mgr. Igor Lengvarský. Figurantom som ich prácu tentokrát nezávidel. Marek Kuštár na prvej časti i Mgr. Peter Mičúch na druhej časti naozaj mali čo robiť, aby sa udržali na nohách – na blatistom teréne sa poriadne šmýkalo. Zvládli to ale na výbornú a dali vyniknúť kvalitným výkonom psov. Parádnu obranu predviedol nemecký ovčiak Witz Eqidius psovoda Jaroslava Vnenčáka. Takmer dokonalý zážitok z tohto výkonu Witz mierne pokazil dokusom do rukáva pri dokončení bočného doprovodu – nechcel sa len tak rozlúčiť s figurantom… I tak bol ohodnotený krásnymi 97 bodmi a známkou výborne. Výnimočne kvalitnou prácou sa prezentovala i dvojica Jozef Adamuščin a nemecký ovčiak Chris spod Lazov. Chris síce nevykonal plný zákus na úteku a pri zadnom doprovode nasledoval psovoda zvláštnym nerovnomerným pohybom, ale zvyšok obrany bol veľmi presvedčivý. Razancia a tvrdosť jeho zákrokov vyvrcholila na „kontroláku“, kde sa mu za búrlivého aplauzu publika podarilo zhodiť figuranta – celkovo veľmi dobre, 95 bodov.
Pri záverečnom ceremoniáli „obsadili“ stupeň víťazov pretekári s najvyrovnanejšími výkonmi – prvé miesto pán Jozef Adamuščin, druhé miesto pán Jaroslav Vnenčák a tretie miesto pán Pavol Šlahor.
Pri tejto príležitosti by som rád pochválil organizátorov aj za to, že sa im podarilo zabezpečiť výraznú podporu od sponzorov. Bolo to poznať na veľmi pekných pohároch, vecných cenách i krmivách, ktorými boli ocenení nielen prví traja pretekári.
Priznám sa, že som mal obavy, aké výkony nám pretekári v Koválove predvedú. Všetci dobre vieme, ako dokáže dlhé zimné obdobie obmedziť kvalitu tréningov vo všetkých disciplínach, no najmä v stopách. Bol som však príjemne prekvapený. Zdá sa, že na Slovensku sa v kategórii IPO 3 formuje širšia špička, ktorá je ochotná a schopná do tréningov investovať nemalé prostriedky a cestovať, napríklad, aj „za počasím“ mnoho kilometrov. Čiastkové výsledky prvých kvalifikačných pretekov sú zrejmé z výsledkovej listiny. V hre o postup je stále dosť pretekárov, a to i tých, ktorí pre nepriazeň počasia nemali zatiaľ „natrénované“. Preto dúfam, že vo Vranove a Kežmarku nás čaká ešte vyššia kvalita výkonov.
Jozef Klíma
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 6/2013