Poviedka na pokračovanie o Modrookom Sivákovi
(KR 5/2014)
Poznáte to, všetci sa chceme pýšiť niečím novým. Aj ja, keď som sa stal majiteľom modrookého Siváka, rád som sa s ním ukazoval. Bol to na tú dobu predsa len nevšedný pes. Hlavne jeho modré oči a sivá srsť vzbudzovali pozornosť.
V jeden pekný slnečný májový deň sme sa s manželkou vybrali do známych Slovenských kúpeľov, do Piešťan. Voľakedy dávno sme tu boli hneď po sobáši na svadobnej ceste a bývali sme celý týždeň v hoteli Eden, akože v „raji“. A tak sme si povedali, že keď teraz máme krásneho psa, pôjdeme ho ukázať svetu – a rovno do Piešťan na kolonádu na korzo a do parku, nech nám ľudia závidia nášho miláčika.
Zaparkovali sme na parkovisku neďaleko Váhu a poď ho rovno na val po chodníku až ku Sklenenému mostu. Sivák krásne vyčesaný, v postroji, ako to má správne byť, samozrejme na vodítku, sa niesol ako „páv“. Manželka sa mi zavesila na rameno, skrátka, vykračovali sme si sťa milionári v Las Vegas. Netrvalo to však dlho, pretože sme sa blížili k lodenici, kde na okraji Váhu plával a pohodu si užíval veľký kŕdeľ labutí. Z mosta im ľudia, ale hlavne deti hádzali chlieb a labute sa kŕmili s veľkým trepotom krídlami o vodu. Náš krásavec spozornel, najskôr v strehu postál, a potom prudko trhol vodítkom s veľkým záujmom skočiť rovno medzi ne. Mal som čo robiť, aby som ho udržal a odlákal iným smerom. Rozhodli sme sa ísť na nejaké tichšie miesto, najlepšie do parku. Piešťanské kúpele sú známe svojím kúpeľným parkom, a tak sme nemuseli dlho premýšľať. V chládku stromov a za spevu vtáctva sme prešli hodný kus po chodníku a usadili sa na lavičke. Sivák sa najskôr posadil vedľa nás a neskôr si pohodlne ľahol.
Z legendy kúpeľov je známe, že prvý, kto objavil teplú liečivú vodu v tunajšom kraji, bol vták. A aby to bolo zaujímavé, vraj to bol práve páv. Preto ešte donedávna chovali pávov voľne v Kúpeľnom parku. Teraz už len vo voliérach na Kúpeľnom ostrove. Ako sme tak spokojne sedeli a pokukovali po prechádzajúcich sa hosťoch, z neďalekého kríka vyšiel na trávu krásny páv. Sivák ho okamžite zaregistroval, postavil sa a napnutý ho pozoroval. Keďže som z predchádzajúcich skúseností vedel, že je zaujatý voči hydine, bol som v strehu a čakal, čo sa bude diať. Už-už bol pripravený, že sa vrhne na páva ako svoju korisť, dokonca čudne zavrčal.
Vtedy milý páv otvoril svoj prekrásny chvost ako obrovský vejár a Sivák ostal takmer bez pohybu. Z roztiahnutých pier jeho chvosta sa na Siváka začalo hrozivo pozerať niekoľko desiatok čudných veľkých očí. Páv sa takmer krútil na mieste, doslova tancoval, čo si všimlo i niekoľko okoloidúcich ľudí. Začali cvakať i fotoaparáty, ale čo bolo najčudnejšie, náš krásavec skrotol, dokonca sa posadil, vodítko sa uvoľnilo, a zrazu akoby ho onen vták prestal zaujímať. Dokonca si ľahol k lavičke a úplne sa odvrátil od divadla, ktoré „hral“ prekrásny vták.
Pochopil som. Páv používa svoj obdivuhodný chvost nielen ako lákadlo na samičku, ale i ako zbraň proti potenciálnemu nepriateľovi.
O pár minút páv stiahol svoj chvost a skryl sa späť do kríkov. Divadlo sa skončilo a ja som si uvedomil, že okrasa tohto vtáka vyhrala nad dravosťou šelmy. A môj Sivák si pridal ďalšiu skúsenosť do psieho života. Nuž, aj takéto zvláštnosti vie ponúknuť naša príroda a jej zvieratstvo.
Pavel Toma
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 5/2014